Je nedeľa večer a západonórska metropola Bergen je pokojná. Blížime sa prázdnou ulicou k nášmu cieľu. Je to Hulen, najstarší rockový podnik v severnej Európe. Fungujúci od roku 1969, a predsa stále známy zlou akustikou a kvapkajúcim stropom. Jeho názov znamená nora, a teda neprekvapí, že je to bývalý protiletecký bunker vytesaný do skaly. Verný heslu „to nie je defekt, ale efekt“ otvoril nažlto namaľované mreže a v netypický deň nás vpustil dlhou, pomaly klesajúcou chodbou do svojich hlbín.
Prvá kapela nastúpila na pódium presne o 20:00. Heimland je domáca black metalová skupina, pomerne mladá. Ich tvorba mi pripomína Taake za lepších čias. Hoci Heimland oficiálne vznikol v 2016 v inom meste, zviditeľnili sa až v Bergene, v zmenenej zostave a aj to vcelku nedávno. Ich set bol z tých kratších, trval len niečo cez pol hodiny. Trochu ho kazili slabšie bicie a veľa, veľa činelov. Ale keď sa činely miestami upokojili, príjemné melodické pasáže a šikovnosť gitaristu Alfhara celkom vynikli. Nápadné to bolo hlavne pri skladbe Lagt i ruiner. Fanden sa ku kapele ako vokalista pridal iba tento rok a bolo vidieť, že z vystupovania vo vlastnom projekte Uhyre je zvyknutý mať pódium celé pre seba a bolo mu, chlapovi ako hora, na ňom s ostatnými akosi tesno. Celkovo hodnotím vystúpenie pozitívne zhovievavo. Mladé blackové kapely to majú v tomto kúte sveta ťažké, lebo vo všadeprítomnom tieni starých ikon žánru sa ľahko skĺzava do imitácie a afektovanosti a Heimland sa tomu zatiaľ vyhol.
Hlavná hviezda večera mala pripravený o poznanie dlhší playlist. Afsky z Dánska stavil na minimum mejkapu a kostýmov a maximum dymu a efektov na pódiu. Na vysvetlenie, za hudobným projektom stojí jediná osoba, Ole Pedersen Luk. Druhá gitara, basa a bicie sú sprievod, vďaka ktorému sa mohlo intenzívne turné s názvom Evigheten venter uskutočniť. Oproti Heimlandu okamžite bolo poznať sebavedomie a profesionalitu. Možno to bolo aj tým, že zostava mala možnosť vychytať muchy na vystúpeniach v predošlých dňoch. Afsky hrá pomalší black metal s dôrazom na atmosféru a na expresívny, akoby lamentujúci vokál. Evidentne si so sebou priviezol aj vlastné osvetlenie, ktorým dotvoril želaný efekt na scéne. Jediná vec, čo mi skalila zážitok, bola moja čoraz citeľnejšia ospalosť z tlmeného osvetlenia medzi jednotlivými skladbami a priznám sa, že ku koncu som si niekoľkokrát diskrétne zívla napriek tomu, že sa mi veľmi páčilo. Domov sme išli v dobrej nálade a s vedomím, že nám ostáva ešte luxusných 7 hodín spánku pred pondelkovým ránom.
Napísala: lan
