Do Zeme Zabudnutia je jednou z labutích piesní domáceho ambient/black metalového dua Alatyr, ktoré sa rozpadlo krátko po vydaní samozvaného debutu (recenzia tu). Tí si aj napriek nie veľmi bohatej diskografii získali silné meno doma, ale aj v zahraničí. V našom metalovom podzemí je ich skladba Hviezdy (2007) už akousi klasikou. Po rokoch ticha sa v lete 2022 zrazu spustil cyklus posledných nahrávok, čo už asi málokto čakal. Začalo to singlom Kraje ticha (2022), pokračovalo albumom Do Zeme Zabudnutia (2022) a prešlo cez EP Úsvit (2023) až k finálnej, rozlúčkovej kompilácii Zabudnutie (2023). Práve druhou spomínanou dlhohrajúcou nahrávkou sa dnes budeme zaoberať.
Do zeme zabudnutia vychádza pod hlavičkou poľských Wolfspell Records ako digipak CD. Obal zdobí Let Žeriavov, 154 rokov starý obraz od maliara Józefa Chełmońského. Jeho predchodca Zemou Zabudnutia bol vydaný ešte v roku 2016 iba na bandcampe. Jedným z najzreteľnejších aspektov tohto albumu je jeho schopnosť vytvárať pohlcujúcu atmosféru. Skladby sú nasiaknuté temnotou a melanchóliou, čo vytvára dojem tajomstva a mystiky. Veľkoleposť nahrávky je posilnená hlavne klávesovými pasážami, ktoré našťastie neprekračujú pomyselnú hranicu a nahrávke dodávajú emóciu, ktorú by bez nich výrazne postrádala. V tomto duchu začína intro skladby Čakanie na smrť, ktorá okamžite poslucháča vtiahne do celkovej nálady albumu. Spomínanú klasiku môže pripomínať Zemou Zabudnutia – je však grandióznejšia a zvukovo vyladenejšia. Sprevádza ju klávesová linka, ktorú môžeme označiť za jeden z najvýraznejších nápadov na tejto nahrávke. Paradoxne, názvom podobná Do Zeme Zabudnutia absolútne nesedí svojím umiestnením v poradí. Ako môžem najprv ísť Zemou Zabudnutia, a až potom do nej vstúpim prostredníctvom Do Zeme Zabudnutia? Viem si ju predstaviť skôr ako intro celého albumu, vzhľadom na jej dramaticko-pompézny nádych. Trochu hra so slovami, ale keďže v Bese si neberieme servítku pred ústa, musel som tento do očí bijúci detail vypichnúť. Pozitívne prekvapili gitarové pasáže, ktoré sú na celej nahrávke výrazné presne tam, kde majú byť, no zároveň nezachádzajú do nejakej prepracovanej virtuozity.
Celkom iným pôžitkom sú bonusy. Tie tvoria pôvodné verzie všetkých skladieb z roku 2007, no pridaná je aj Opustený. Pre milovníkov old school zvuku bude toto určite obľúbenejší variant albumu, pretože môže miestami pripomínať aj black metalové kapely z druhej vlny tohto žánru. Inú kategóriu tvorí aj zvuk klávesov, ktoré pôsobia ešte melancholickejšie, ako v rearanžovanej verzii. Cítiť v nich severský vietor, treskúcu zimu a samotu – pre fanúšika atmosferických skupín sú toto najvšímavejšie aspekty pri počúvaní.
Všeobecne vnímam album ako vysokokvalitný materiál, ukážkový príklad toho, ako má znieť ambient/black metal. Viem si ho predstaviť aj v živom prevedení a v spojení s vizuálmi by vedel vypáliť naozaj dobre. Jediná škoda, že také niečo sa nestalo a ani nestane.
Napísal: Rohan
Hodnotenie: 8/10
English overview
Farewell album of Alatyr serves up a high-quality ambient/black metal that has a much better sound than their debut. With melancholic keyboard parts, hopeless vocals and guitar melodies, the spirit of Alatyr bids a dignified farewell and this album is a must-hear record for every fan of this genre.
