Približne okolo 20. júla sa predpokladá, že v minulosti existoval letný deň Perúna – hromovládneho boha v slovanských krajinách. K tejto príležitosti sme sa rozhodli publikovať 13 rokov starú recenziu šéfredaktora S. na debutový album domácich Ancestral Volkhves – Son o Iriyi. Album budúci rok oslávi 20 rokov a radi by sme ho, aj týmto spôsobom, pripomenuli. Samozrejme, recenzia bola napísaná v prvopočiatkoch nášho blogu, a je tak akýmsi archívom k nahliadnutiu, ako sme písali v roku 2010. Preto berte túto recenziu v kontexte doby jej vzniku. Ešte pred samotnou recenziou pár slov k hromovládnemu božstvu u Slovanov.

Letný sviatok slovanského hromovládcu

V pomyselnom „panteóne“ slovanských bohov vieme z historických a etnografických prameňov, že jedným z najdôležitejších bohov bol Perún alebo praslovansky Perunъ. Priame historické pramene k tomuto božstvu existujú predovšetkým z východoslovanského prostredia z obdobia 10. – 16. storočia. Medzi najskoršie pramene, ktoré však spomínajú Perúna v nepriamom zmysle je zápis byzantského Prokopia zo 6. storočia o Slovanoch a Antoch, kde tvrdí, že: „Majú jedného boha tvorcu blesku… a prinášajú mu obete býkov.“ Meno tohto boha sa z prameňa nedozvedáme, jeho atribúty ako tvorca blesku a obeta býkov však napovedá, že ním bol práve Perún. Staroruské pramene, či už Slovo o pluku Igorovom, Novgorodský letopis alebo rôzne cirkevné poučenia dokladujú toto meno už explicitne. Samozrejme, sú prameňmi z pohľadu kresťanského, ktorý na „pohanské“ zvyky nazerá nepriateľským pohľadom.  Z tohto vyplývajú časté debaty historikov o tom, či možno prameňom úplne dôverovať a tiež, miera autentickosti nakoľko mnohé z nich sa zachovali v len neskorších odpisoch. S etymologickým výkladom samotného teonyma Perún je to taktiež trochu komplikovanejšie, a tu by som rád odkázal na literatúru, ktorá sa tomu detailnejšie venuje (zoznam v závere článku). Môžeme však povedať, že praslovanský koreň *per-, z ktorého sa meno boha skladá, sa objavuje aj vo viacerých indoeurópskych paralelách, avšak tradičný výklad tohto koreňa, s významom „udierať a biť“ nebol všeobecne prijatý. Teória, ktorú predložilo viacero jazykovedcov aj z domáceho prostredia (Blažek aj Pukanec) ho spája so skalou a nebeskou horou.

Ďalšími dokladmi o existencii Perúna sú etnografické zápisy o pohanských prežitkoch v ľudovej kultúre a kulte svätcov. Etnografické záznamy sú početné najmä z balkánskeho prostredia, avšak nachádzame ich aj u západných Slovanov. Na Slovensku sa napríklad zachovalo uctievanie Perúna v rôznych frazeologizmoch ako „Ale ic, že do peruna…!“ „Ty pjerune“! „Bodojzeče pjerun zabjol“ a pod. V polovici 20. storočia na Slovensku ľudia pri búrke zvykli hovorievali „Bjút Peruni, bo ľude hrišať, žeby ťa Perún zabil.“ Ďalším spôsobom prenosu mytologického dedičstva a vlastností hromovládneho boha, bolo jeho čiastočné splynutie s postavou kresťanského svätca. Práve svätci, ktorí hrajú dôležitú úlohu v kresťanskom náboženstve, pravoslávnom, tak aj katolíckom, nás budú zaujímať v nasledujúcom odstavci.

V úvode som písal o predpokladanom sviatku boha Perúna, ktorý by mal byť 20. júla. Otázkou je, prečo by mal byť sviatok hromovládneho boha práve v tento deň? Najdôležitejším argumentom pre deň 20. júla je práve sviatok svätého Iliju (v našom prostredí Eliáša), ktorý prebral mnohé z atribútov hromovládcu, predovšetkým v pravoslávnom prostredí východných a južných Slovanov. Z folklóru južných Slovanov poznáme napríklad viaceré pomenovania Eliáša/Iliju ako Gъrmonik, Gъromodol alebo Gъromolomnik. Okrem toho sa premáva po oblohe na voze a strieľa na svojich nepriateľov ohnivé strely, čo teda rozhodne neznie veľmi kresťansky. V Bulharsku sa na sviatok sv. Eliáša/Iliju zachoval zvyk, kedy rodina obetúva najstaršieho kohúta a z jeho krvi sa miešal obradný chlieb sv. Iliju. Rovnako sa krvavé obete spájajú aj s dňom tohto svätého aj vo východoslovanskom prostredí. Letný deň Perúna, je teda nepriamou teóriou, ktorá vychádza z indícií kresťansko-pohanského synkretizmu bohatého slovanského folklóru. Okrem spomínaných faktov môžeme povedať, že tento dátum tiež korešponduje s obdobím letných búrok, kedy je táto atmosférická činnosť intenzívna.

Ancestral Volkhves – Son o Iriyi (2004)

Svidníčanov Ancestral Volkhves dnes už na Slovensku pozná takmer každý fanúšik black metalu. Jedna z najkvalitnejších kapiel našej scény si svoje postavenie musela tvrdo vydobyť, čo je však ešte vzácnejšie, je fakt, že si Ancestral Volkhves zanechali svoju tvár a hrajú to, čo im tak skvelo šľape. Na scéne domácej i zahraničnej sa zviditeľnili hlavne posledným albumom Perun Do Vas!!!, ktorý dostával v recenziách vyše deväťdesiat percentné hodnotenia. Poďme sa však pozrieť na staršiu tvorbu, kedy mnohí ľudia ešte o Ancestral ani nechyrovali.

V roku 2004 vydali svoj debutový album s názvom Son O Iriyi pod slovenským vydavateľstvom Krv records, dnešný Forensick music. Obálku albumu tvorí vyobrazenie slovanského všeboha Svaroga, ktorý žiari na okolitý les. Niekoľko stranový booklet zdobia kresby s výjavmi zo slovanskej mytológie od ruských maliarov ako Olshanskiy, Vesnetsov, Klimenko a Panasenko. Son O Iriyi nám ponúka trištvrte hodiny hudobnej produkcie v podobe ôsmich skladieb nekompromisného black metalu v zostave: Černorog – vokály, Gamayun – gitara, Fras – gitara, Gonzul – basa, Dod – bicie. Tematika albumu je jasná už od samotného začiatku. Piesne sú písané v slovenskom i anglickom jazyku a ich tvorcom je vokalista Černorog.

Hudba Ancestral Volkhves získala hneď zo začiatku svoju vlastnú tvár, v rámci domácej scény sa uberali svojou cestou, a tým dosiahli akejsi originality. Mnou recenzovaný album je debutom, takže je tam cítiť určité zvukové nedostatky, či piesne kompozične nedotiahnuté do konca, no cesta ktorou sa vybrali je určite plná prekvapení.

Son O Iriyi začína úvodnou piesňou XXX Existence XXX, ktorá sa nesie melodickými riffmi a technicky veľmi dobre zvládnutými bicími. Lyrika k tejto skladbe je písaná vo veľmi abstraktnej forme. Druhá skladba Silence At The End Of Labyrinth, začína priam death metalovo, čo umocnil aj growling, ten v vzápätí vystrieda klasický black metalový škrek. Následne však prichádza poriadna sypačka a dookola opakujúce sa gitarové riffy, ktoré aj napriek slabšiemu zvuku nesú výbornú atmosféru. Tretia v poradí je pieseň Svantovit-Perun, ktorá je určite jednou z najsilnejších tohto albumu. Začiatok prichádza v priam folkovo znejúcej vyhrávke gitary. Tá sa niekoľkokrát zopakuje, po čom nasleduje vskutku zaujímavý a chytľavý riff, ktorý sprevádza celú pieseň. Skladba Of Steel And Pain sa vyznačuje striedaním vokálov medzi growlom a škrekom, občas mi však príde tento vokál nevyzretý, akoby ešte čakal, kedy dosiahne vrchol svojich možností. Na albume sa vystrieda niekoľko výborných momentov, ako príklad uvediem pieseň Thus Speak To Gamayun, ktorá sa nesie v pomalom, priam mayhemovskom tempe. Melodická, pomalá pieseň s dobre nafrázovanými vokálmi je pestrým momentom dosky.

Jednoznačne najlepším a najchytľavejším, je predposledný song Gromoverzhcu – Bogu Perunu. Melodické a jednoduché riffy v stredne rýchlom tempe vás prinútia poklepkávať si nohou do rytmu. Zaujímavé je prevedenie vokálu ako klasický škrek a pasáže dopĺňané hovoreným slovom. Album uzatvára skladba V Cárstve Môjho Sna, ktorá je minutážov najkratšia a nesie sa v pomalom tempe, kde hlavnú melódiu nesie gitarová vyhrávka.

Album Son O Iriyi je teda pomerne úspešným začiatkom Ancestral Volkhves. V piesňach cítiť originalitu a kreativitu, no v niektorých častiach sa hudobníci len hľadali, kým sa konečne dostanú ku skutočným peckám ako sú Gromoverzhcu. Lyrika vyznie úprimne, často tu nájdeme i abstraktné témy a nepôsobí to prvoplánovo. Tento počin má v sebe veľa potenciálu a nachádza sa na ňom niekoľko veľmi silných skladieb, ktoré sú len predzvesťou ich nadchádzajúcej tvorby, pretože o štyri roky neskôr prišli s jedným z najlepších albumov domáceho black metalu vôbec.

Hodnotenie: 7/10

Napísal S.

Použitá literatúra k úvodu:

BLAŽEK, V.: Perkūnas versus Perunъ. In: Baltai ir slavai: dvasinių kultūrųsankirtos / Balty i slavjane: peresečenija duxovnyx kuľtur, ed. Tatjana Civjan, Marija Zavjalova & Artūras Judžentis. Vilnius: Versmė 2014, 101-114. 

OLEJNÍK, J.: Príspevok k poverčivosti ľudu v oblasti Vysokých Tatier. Dávne Korene povier v staroslovanskom náboženstve. Prežitky kultu staroslovanského boha Perúna. In: Nové Obzory 5. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1963, s. 255 – 274.

PUKANEC, M.: Etymologický nákres slovanského sveta bohov a démonov (náboženstva a morálky Slovanov). Nitra : UKF v Nitre, 2012

TÉRA, M.: Perun bůh hromovládce. Sonda do slovanského archaického náboženství. Červený Kostelec : nakladatelství Pavel Mervart, 2009