Distant Shapes – Life Forsaken (2021)

Distant Shapes som pomerne často zakopával, ale z nejakého dôvodu som sa nikdy nedostal k tomu, aby som aj… spadol…?… no skrátka si ich aj reálne vypočul. A pritom ma vždy zaujímalo ako môže znieť death/doom od Svarthena a Igrica. Predbieham: pre tých, ktorí nevedia o čo ide, tak Distant Shapes je bočný projekt Svarthena z Aeon Winds, Karpathia, Concubia Nocte…,  a Igrica z (prekvapivo) Igric, Einsamtod a pamätníci možno budú poznať aj 612 Sacrifices a Alatyr. Títo dvaja spolupracovali už neraz, určite musím spomenúť výborné ambientné splitko Elegies of Endless Horizons, kde ich dopĺňal (už dnes neexistujúci) Perterricrepus. Nemal by som taktiež opomenúť Giannu, ktorá v Distant Shapes prispieva ženskými vokálmi a v rámci svojho portfólia má slovenské „stariny“ ako Essence of Existence, Galadriel, či Depresy. Life Forsaken je debut tohto projektu vydaný vydavateľstvom Wolfspell Records a ako som načrtol už vyššie, malo by ísť o death/doom…

…a rovno jedným dychom môžem povedať, že si death/doom predstavujem inak. Nemyslím to v zlom, ale kto očakáva pomalé ťahavé riffy a rytmy, tak bude rovnako prekvapený ako ja. Už keď album zapnete, tak bez nejakého intra na vás udrie „Requiem“ a ja som musel skontrolovať, či som pustil správnu kapelu. No ale zas určité doomové vplyvy sa tomu nepochybne nemôžu uprieť, ja osobne by som to označil ako taký melodický black/doom, ktorý sa nesie skôr v rýchlych tempách, ktoré však majú tendenciu sa prestriedať s pomalšími. Môžeme tam počuť kadečo: klávesy, čisté spevy, hovorené slovo, melódie, akustické pasáže, klepanice… v tomto smere je Life Forsaken dosť diverzifikovaný a bez toho, aby to znelo chaoticky, čo chce istú dávku umu samo o sebe to všetko takto zmysluplne spojiť. Je poznať, že ľudia stojaci za tým už majú svoje roky odohraté a vedia, čo robia. To isté zvuk: je čistý a jednotlivé nástroje je celkom pekne počuť, no zároveň si zachováva istú organickosť a určite neurazí prehnanou „zrozumiteľnosťou“. Miestami, najmä v tých pomalších tempách sa nemôžem ubrániť prirovnaniu k čadčianskemu Skonu.

Ale teda, Svarthen nezaprie, že za tým stojí ani keby neviem ako chcel. Distant Shapes má všetky črty, ktorými je typický aj Aeon Winds: vyššie spomínaný poločistý zvuk nahrávky, prereverbované, až étericky znejúce vokály, ktoré sú na môj vkus príliš stratené v mixe a zohrávajú akoby iba rolu ďalšieho nástroja, charakteristické čisté Svarthenove spevy a to isté platí aj pre klávesy, ktoré sú niekedy prítomnejšie, než by bolo žiadané. No a v neposlednom rade: neurčitosť lyrického kontextu, v ktorom sa nahrávka nachádza. Rovnaké dojmy mám vždy aj z Aeon Winds, netuším, čo sa snažia textami, názvami piesní, či celkovou tematikou povedať. Čo je vlastne tá tematika? Tieto veci sú pre mňa podstatné pri počúvaní hudby, aby som ju dokázal plnohodnotne poňať a tu neviem, čo si mám myslieť, alebo čo mám cítiť. Ba tu je to ešte horšie ako pri Aeon Winds, pretože ten Igricov podpis v podobe veselých pagan/folkovo znejúcich klávesov sa preniesol aj do lyrickej, inak… melancholickej…?… výpravy a to mňa ešte väčšmi miatlo. Keď začnem mať dojem, že sa dostávam do tej atmosféry, ktorú sa Distant Shapes snaží vytvoriť, teda určitej zúfalej, či bezútešnej tak sa do toho začnú ozývať veselé flauty, či folkové ženské spevy… pieseň s názvom Morena…? Iba predpokladám, že tieto pagan/folkové prvky sú Igricova práca, lebo ten si túto tematiku stále drží, zatiaľ čo Svarthen už od nej ako keby odplával po tom, čo sa z Karpathie stalo Aeon Winds a mám dojem, že si to chalani akoby „podelili“. Proste spojili to, čo ich samostatné hlavné hudobné snahy charakterizuje do jednej spoločnej, ale neviem, či to slúži k dobru. Ak človek nevie ako Distant Shapes poňať pocitovo/tematicky, kým si myslí, že ide o melancholický black/doom, tak po tom folku tam už vôbec nie. Príde mi to dokonca trochu samoúčelné a pre mňa rušivé. Tie pohanstvá, či už v textoch alebo v hudbe vo mne budia dojem, že sa Igric potreboval týmto spôsobom prihlásiť, aby sa nezabudlo, že tam vôbec je a nepovedalo sa, že Distant Shapes je len Aeon Winds 2.0.

To je však môj najväčší problém s touto nahrávkou, inak dvíham palec, lebo sú tam piesne, ktoré sú fakt vydarené („He Wasn’t Afraid of the Darkness“, „Tam Kde Mŕtvi Spia“…) a po všetkých „objektívnych“ stránkach je tomu len ťažko čo vytknúť. Snáď by som len pridal na svojej vlastnej tvári a ubral z kontúr svojich rodičov…

Hodnotenie: 6,5/10 – Nadpriemer

Napísal: B.

Author: B.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.