„Až do poloviny 19. století bylo lidstvu zapovězeno se byť jen přiblížit k ledovému kontinentu zvanému Antarktida, a to kvůli krutým přírodním podmínkám, jež na něm panovaly. … Tento neuhasitelný plamen touhy po poznání člověka nakonec zavedl do sněhobílé země krutého mrazu, jež se rozprostírala na dalekém jihu.“

(Gó Tanabe – V horách šílenství H. P. Lovecrafta, Kniha první, 2023, s. 33)

Úvod

Mám rád dielo Howarda Phillips Lovecrafta. V súčasnej dobe to už nie je o čítaní jeho poviedok vydaných vydavateľstvom Zlatý kůň, ktoré bolo možné si zadovážiť na internete viac-menej iba v elektronickej podobe. Toto jedenásť zväzkové zošitové vydanie bolo inak jedno z prvých ucelených prekladov Lovecrafta do českého jazyka a dnes sa fyzická verzia týchto vydaní šplhá do enormných výšok. Úplne prvým prekladom však bol krátky výber Lovecraftových diel s názvom Necronomicon od vydavateľstva Card Press v r. 1988 v slovenskom (!) jazyku.

Momentálne je situácia taká, že rôznych výberov Lovecraftových príbehov je neúrekom a rovnako nedávno (rozumej po r. 2010) vyšlo päť-zväzkové súborné dielo od vydavateľstva Plus, ktoré je stále dostupné. Okrem toho boli vydané Lovecraftove básne s názvom Huby z Yuggothu (rovno dvomi vydavateľstvami naraz) a taktiež aj príbehy, ktoré napísal Lovecraft ako ghostwriter a začínajú vychádzať grafické romány na motívy Lovecraftových diel. A práve najnovšiemu dvoj-zväzkovému grafickému románu V horách šílenství H. P. Lovecrafta od Gó Tanabeho sa budeme venovať v tejto recenzii.

O autorovi

Gó Tanabe je japonský autor mangy, ktorý sa preslávil práve grafickými adaptáciami Lovecraftových diel. Tanabe sa narodil v r. 1975 v Tokiu a k Lovecraftovi sa dostal v r. 2005, keď mu jeho vydavateľ predstavil Lovecraftove diela patriace k mýtu Cthulhu. Tanabe odvtedy do grafickej podoby previedol a vydal údajne sedem Lovecraftových adaptácií. Prvou adaptáciou bol The Outsider. Nasledovali The Colour Out of Space, The Haunter of the Dark, The Hound and Other Stories, The Shadow Out of Time, The Call of Cthulhu a najnovším počinom by malo byť práve dielo V horách šílenství, ktoré je rozdelené na dve časti. Pri hlbšom pátraní však môžeme nájsť aj Tanabeho grafický román, ktorý sa venuje Lovecraftovmu Innsmouthu (malo by ísť tiež o dvojzväzkové dielo). Ak by vydavateľstvo Crew vydalo postupne všetky tieto Tanabeho diela, ktoré približujú Lovecraftov svet, tak by sme sa mali naozaj na čo tešiť.

Nie je komiks ako komiks

            Prehľad a zhodnotenie všetkých doteraz vydaných a preložených komiksov si zaslúži samostatný článok. Lovecraftovských komiksov vyšlo totiž doteraz na slovensko-českom trhu už celkom veľa. Niektoré sú vydarené, niektoré menej. Tanabeho počin neradím ani do jednej z daných dvoch kategórií. Je to totiž unikát. Od verného stvárnenia predlohy, cez atmosféru, až po samotnú kresbu ide o majstrovské dielo, ktorému doterajšie lovecraftovské komiksy nesiahajú ani po päty. Jediné nedostatky, ktoré by som mohol vytknúť sú skôr technického rázu. Prvým je u mangy štandardné čítanie strán odzadu a čítanie komiksových polí sprava do ľava – na to si ale po pár stranách čitateľ zvykne. Druhým, a posledným, je istá schematickosť postáv, kde som mal osobne problém iba z výzoru postavy určiť o koho sa jedná. Postavy mi splývali a nevedel som sa v nich dosť dobre orientovať.

Výprava do Antarktídy

            Po komikse určite siahnu hlavne čitatelia, ktorí už samotného Lovecrafta majú načítaného. Ak však s týmto autorom kozmického hororu nemáte skúsenosť, to vôbec nevadí. V komikse je všetko náležite vysvetlené. Kresby samotnej Antarktídy, ako aj výskumného vybavenia a polárnych staníc sú naozaj nádherné. Zaujmú panoramatické dvojstrany, kde sú zábery na nehostinné končiare a ľadové pláne, ktoré bičuje antarktický vietor. Rovnako zaujmú aj detailné kresby neznámych bytostí, z dávnych geologických dôb, ktoré vedci nedokážu identifikovať (v preklade sa tieto bytosti zvyknú nazývať ako Prastarí (angl. Elder Things, Old Ones alebo Elder Ones)).

            Expedícia Miskatonickej univerzity sa rozdelí na dve časti. Jedna časť výpravy objaví podivné vzorky hornín, ktoré v sebe obsahujú stopy prastarého neznámeho organizmu. Rozhodnú sa preto tieto vzorky hornín preskúmať, čo ich zavedie ďaleko mimo hlavný tábor do jaskyne, kde objavia neporušené zmrznuté a mrazom vysušené exempláre týchto bytostí. Až na to, že tieto exempláre nie sú mŕtve. Keď sa títo členovia výpravy dlhšiu dobu neozývajú, ich druhovia sa ich vydajú hľadať. Nájdu ich takmer všetkých mŕtvych. Chýba jeden člen výpravy a jeho hľadanie zavedie pátraciu skupinu do končín, kde sa rozprestierajú Hory šialenstva a za nimi sa nachádza to, čo by nikto v Antarktíde nečakal.

Slovo na záver

Gó Tanabe vám spoločne s Howard Phillips Lovecraftom samozrejme predstavia to, čo sa rozprestiera za Horami šialenstva. Nič nezostane zamlčané. Nič nezostane opomenuté. Toho sa čitateľ nemusí vôbec báť. Ak by som mal zhodnotiť tento dvojdielny počin, tak ho hodnotím naozaj kladne. Textu je v komikse primerane. Určite sa nemusíte obávať zahltenia písaným slovom, ako tomu bolo pri Providence od Alana Moorea. Čiernobiele kresby sa k Antarktíde a k Lovecraftovmu pochmúrnemu videniu sveta náramne hodia. Ako už bolo spomenuté, jediným negatívom je ťažká orientácia v postavách, ale Lovecraftove diela nie sú o ľudských postavách. Ľudia nečítajú Lovecraftove diela kvôli ľudským protagonistom, ale kvôli tomu neznámemu a ťažko definovateľnému ne-ľudskému elementu, ktorý Lovecraft vyjadril v entitách ako sú mi-go, veľká rasa z Yith, Cthulhu či Dagon alebo práve v tomto diele vystupujúci Prastarí.

Napísal: Mizantrop Filozof