Všetko zlé je na niečo dobré a tak aj karanténa so sebou priniesla zopár plusov. Jedným z nich je, že tí, ktorí mali toľko šťastia, že ich zavreli doma do home officu, tak sa zrazu ocitli s podstatne väčšou mierou času na rukách. Toto môže byť prípad aj hudobníka Hegrida, ktorý od karantény začal pracovať na svojom sólovom projekte a teda môžeme hovoriť o úplnej novinke. Samotný Hegrid nie je nováčik, nakoľko už pôsobil ako gitarista/spevák aj v kapelách ako Swordokult a Brute. Debutové EP Odium vyšlo „nezávisle“ iba ako digital na bandcampe a hosťuje na ňom Zeus z Irie, Merged In Abyss, Sordid Malice, či Constipation, ktorý Hegridovi pomohol nahraním bicích.

Začnem rovno tým, že akonáhle sa nejaká blackmetalová kapela, či projekt nazve „Hegrid“ tak sa automaticky v mojich očiach zdiskredituje. Vlastne, ešte si viem predstaviť, že by mi to nevadilo, keby šlo o akýsi satirický black metal, ktorý sa neberie vážne ako napríklad zvolenský bandzonovský Ogrgel so skladbami ako „Slovanský nárez“ alebo „Bez názvu…ale inak pecka“, či „Hnevačka“ a „Hnevačka 2“. Tu sa však bavíme o EP, ktoré sa nazýva Odium (teda v preklade „odpor“) s menami skladieb ako „Krvavé slnko“ alebo „V temnote nenávisť narastá“ a autorom je… Hegrid. Bohatstvo, nie že by tomu veľmi pomohlo, keby to bolo napísané správne (Hagrid), ale táto slovakizovaná verzia s „e“ vyzerá ešte idiotskejšie.  Dobre, takže hneď mám zlý dojem z tejto nahrávky a to som ju ešte nepočul, tak teraz preskočme niekoľko týždňov, niekoľko vypočutí tohto takmer 16 minútového EP a prenesme sa cez ten „odpor“, čo prechovávam k názvu na iné veci, ku ktorým prechovávam „odpor“.

Intro EPčka neznie úplne zle, je to taká jednoduchá ambientná krátka vec snažiaca sa navodiť atmosféru. Zvyšné tri skladby sú plnohodnotné a teda – Hegrid hrá old schoolový black metal. Čo však okamžite udrie do uší – od začiatku druhej piesne – je hrozne divný zvuk nahrávky. Ako keby to boli tri rôzne masteringy, jeden na bicích, jeden na gitarách a base a jeden na vokáloch a potom len strčené vedľa seba, nech to hrá. Bicie majú voľáky zvláštny, cvakavý (neviem to nijak pomenovať, ale najmä pri kopákoch), hoci pomerne čistý zvuk. Potom gitary a basa sú až umelo čisté a vokál je nareverbovaný ako v poriadnych undergroundoch a akoby nahrávaný v kúpeľni a nevylúčil by som ani, že je na ňom použitý ľahší distortion. Jednoducho celé to vôbec akosi so sebou zvukovo nesedí a to ma na tom veľmi ruší.

Keď sme spomenuli vokály, tak tu sa treba pozastaviť. Možno preto je na nich použitá taká dávka efektov, lebo sú jednoducho otrasné. Podľa mňa Hegrid ani veľmi škriekať nevie, text je zle nafrázovaný, niekedy ujde mimo rytmu, miestami počuť ako mu dochádza dych a síce je celkom možné rozoznávať slová, tak si človek želá, aby to možné nebolo, lebo sú to typické priblblé blackmetalové klišé (texty nie sú dostupné na internete, inak by som čosi vybral). K tomu tam navyše častokrát počuť také nepríjemné zašušťanie, ako keď vokalista nahráva spevy bez popfiltra a príliš dýchne do mikrofónu. Väčšinou, keď niečo recenzujem, tak mi daná nahrávka hrá v pozadí, ale teraz som to musel vypnúť. Neviem, či kvôli spevu alebo celkovo, každopádne pritom vôbec neviem rozmýšľať a vadí mi to.

Čo sa týka kompozičnej stránky, tak to nie je úplne zlé. Nie je to nijak originálne a nápadité, ale zas určite by som nemohol povedať, že to urazí a možno old schooloví fanúšikovia by si na tom vedeli nájsť niečo pre seba. Máme tu aj rýchle aj pomalšie tempá, celé je to pretkané typickými blackmetalovými riffmi… ale táto oldschoolová kompozícia jednoducho s tak čistými gitarami nefunguje a to hovorím ja, čo mám rád čistý zvuk gitár (resp. všetkého). Keby bolo všetko tak zastreté ako vokál, možno by sa Hegrid nevrútil do tejto skazy. Takto ma to proste bolí počúvať.

Neviem, čo sa to na tom východe deje, ale najmä táto partia chalanov, ktorá sa krúti okolo Irie, Merged In Abyss, Sordid Malice a bohvie čoho ešte, by mala venovať viac času tomu, aby svojim kamarátom povedali, že hrajú proste na hovno a netreba ďalších Hegridov a podobné blbosti. Dnes, keď som počul kapelu deathových Constipation (tiež s bubeníkom z vyššie spomínaných kapiel), tak sa mi chcelo umrieť. Z pohľadu spevu a textov som taký odpad nepočul už dávno. Toto je inak presne jeden z problémov slovenského black metalu: každý chce mať vlastný projekt, každý chce robiť niečo svoje, je tu viac kapiel ako hudobníkov a kvantita prevláda nad kvalitou. Táto východná perepúť z vyššie spomínaných kapiel je toho živým príkladom. Všetko sú to podpriemerné, zbytočné hovadiny a oni len ďalej a ďalej produkujú nové a nové namiesto toho, aby sa radšej spojili a spravili jednu, dofrasa aspoň priemernú vec. 

V každom prípade, Hegrid teda ide kompletne mimo mňa. Je pravda, že napríklad kompozícia nie je úplne zlá, ale celá réžia okolo toho ju ťahá ku dnu, čiže to v konečnom dôsledku tak nezaváži. Chcel by som hodnotenie zdvihnúť aspoň kvôli tomu, ale nemôžem. Hegrid by mal ísť radšej nabiť dáždnik a ísť nakŕmiť Aragoga alebo čo, lebo hoci som začal recenziu tým, že všetko zlé je na niečo dobré, pri Odium to zrejme neplatí.

Napísal: B.

Hodnotenie: 3/10

English overview

Hegrid is a Slovak old school black metal project founded this year, one could say due to the coronacrisis. EP Odium is almost 16 minutes of old school black metal executed, however, in a not really complimenting way. The record has a weird sound, where guitars are too clean for an old school black metal effort while vocals, terrible as they are, are drowned in reverb and possibly distortion, which makes it completely stand out in the mix as if it was torn from a completely different album and just put violently together. Borderline unlistenable.