Nórski vikingskí black metalisti Helheim platia pre znalých za overenú značku. Nečudo, kapela funguje už od roku 1992 a od svojho vzniku vydala už jedenásť plných albumov. Dá sa povedať, že kariéru odštartovali vo veľkom štýle, pretože ich debutový album Jormundgand (1995) považujem ja osobne za ich najlepšiu nahrávku. Vysokú úroveň si ale zachovali dodnes a na rozdiel od svojich o málo starších a iste známejších súpútnikov, Enslaved, zostali verní svojim koreňom. A toto by sme mohli považovať za vhodnú charakteristiku WoduridaR, s ktorou sa môžem odraziť k jeho recenzovaniu.
Predtým než sa naplno ponorím do ich „novinky“, dovolím si ešte malú odbočku. Určite sa totiž medzi čitateľmi nájde ešte pár posledných pamätníkov ich vystúpenia v rámci „Dark Essence Tour“ v Trnave spolu s Taake, Sulphur a Vulture Industries v roku 2010, ktorých týmto pozdravujem. Nie je ich veľa, a to je asi aj dôvod, prečo sa podobných koncertov na Slovensku mnoho nezopakovalo. WoduridaR bol vydaný v rovnomennom vydavateľstve Dark Essence records.
Ale poďme späť k „Divokému jazdcovi“, čo je okrem názvu albumu aj jedným z obrazných pomenovaní (kenningov) Odina. Nahrávka prináša osem piesní a jej celková dĺžka presahuje 51 minút. Hudobne prináša mix vikingského black metalu nórskeho strihu s trochou atmosféry a progresu, ktorého tam je ale tak akurát a skôr vyvoláva pocity nejakej introspekcie ako snahy sa hrať na veľkých umelcov. Čo je teda póza, ktorá blackmetalovým kapelám veľmi nesvedčí. Helheim prechádzajú v rámci jednotlivých skladieb od rýchlych agresívnych klepačkových pasáží k pomalším s akustickými gitarami tak umne, ako od harsh vokálov prechádzajú k čistým spevom – chorálom. A trúfam si povedať, že ani na gitarových nápadoch a skladateľskom umení sa tu nešetrilo. Hudbu ďalej osviežujú zaujímavé sóla a vyhrávky. Veru, už len zriedka sa nájde nórska blackmetalová kapela fungujúca od deväťdesiatych rokov, ktorá príde s takto zaujímavým a úderným materiálom.
Z hráčskeho hľadiska a z pohľadu produkcie sme tu naozaj na špičkovej úrovni, ktorá dáva muzike vyniknúť. Booklet mohol byť obrazovo bohatší, pretože ho väčšinou tvoria texty skladieb v nórčine, čo nie je moja silná stránka. Tie sa, na základe veľmi zaujímavého rozhovoru kapely s Rautom, týkajú osobnej náboženskej filozofie a vlastného duchovného „putovania“. Trúfam si povedať, že tomu zodpovedá aj celková atmosféra albumu, ktorá je pochmúrna, „zahľadená do seba“, ale nie vyslovene temná.
Osobne som nahrávku považoval za jedno z najlepších vydaní roku 2021 a touto dosť oneskorenou recenziou si plním voči albumu istú povinnosť. Myslím si, že fanúšikovia Helheimu neboli sklamaní, a ak holdujete starým nahrávkam Enslaved a ich nová tvorba vás nebaví, tak WoduridaR je cesta, ktorou by ste sa mali vydať. Pretože je to dôkaz, že nórsky deväťdesiatkový black má svojim poňatím stále čo povedať a dá sa urobiť sviežo a originálne aj po 30 rokoch. Ak by som mal na skúšku odporučiť nejaké skladby, tak by to asi bola štartovacia a najagresívnejšia Vilje av stål a veľmi svižná šestka Litil vis made, ktorá prechádza do pomalších pasáží s čistými vokálmi.
Hodnotenie: 8,5/10
Napísal: NKH
English overview
Woduridar is already the eleventh full album of the Norwegian Viking/black metal veterans, Helheim. They are still kicking strong with enough aggressivity and good musical ideas unlike most of their peers. Album is one of the best releases of the last years with top notch musicianship and production. Highly recommended for any fan of old Norwegian black metal scene, Enslaved, Taake and obviously Helheim.
