Sledovať veľké mená svetovej scény je ako dvojsečná zbraň. Istá dávka mladíckej nostalgie vás núti pustiť si novú tvorbu známeho interpreta, na druhej strane následne totálne znechutenie po vypočutí je často efekt ktorý prichádza ako nevoľnosť po desiatom pive. Reč je o nórskych Immortal, black metalový kolos, ktorý kedysi znamenal záruku kvalitnej muziky. Tu si treba naozaj všimnúť slovko „kedysi“ lebo oslnivé časy tejto hviezdy už dávno pohltila večná tma. Následne sa stal z tejto skupiny chodiaci cirkus škandálov a neúnavný generátor kombinácii akýchkoľvek slov týkajúcich sa zimy, chladu a snehu. V takomto prípade je ohlasovaný, nový materiál vždy časovanou bombou. Posledný album Northern Chaos Gods (2018) otvorene nesklamal i napriek absolútne gýčovému prevedeniu všetkého od názvu albumu, obalu, textov až po smiešny vizuál skupiny. Bohužiaľ pri Immortal sme si už nato rokmi zvykli. Najnovší album War Against All prichádza po dlhých piatich rokoch a z našej strany je recenzia viac než povinná záležitosť.

War Against All obsahuje osem skladieb v celkovej dĺžke 38 minút a vydanie zabezpečil metalový gigant Nuclear Blast. Obal a názvy skladieb ničím neprekvapia, štandardný Immortal so všetkou veľkolepou gýčovosťou, na ktorú som narážal v predchádzajúcom odseku. Materiál otvára úvodná skladba s titulným názvom albumu War Against All. Bicie idú naplno od prvých minút, gitarové riffy sú stokrát prežuvané cez album Battles in North (1995) až po Damned in Black (2000). Spev vyznieva tak, ako keby sa mikrofónu zhostil bývalý frontman Abbath, opak je však pravdou. Demonaz zastúpi snáď každého. A to je prvý problém, už od samého začiatku. Postupy sú nekonečne rovnaké a predvídateľné, tak ako v prípade nasledujúcej skladby Thunders of Darkness. Človek má miestami pocit akoby počúval českú Purnamu, kopírujúcu poľský Behemoth (recenzia tu). Jednoducho ako nejaké karaoke, prípadne dobrý cover band. Skladby kopírujú jedna druhú, všetko sa tu vlastne neustále replikuje. Rovnaký nástup, rovnaký spev a prázdny obsah. Hľadať svetlé momenty je veľmi ťažké, keď už sa dáky objaví ako napríklad v skladbe Return to Cold, po dobrej pasáži nasleduje riff, či postup ktorý totálne unudí. Ak je možné niečo vyzdvihnúť, tak potom inštrumentálnu skladbu Nordlandihr, kvôli netradičnému hymnickému úvodu a hudobnej prepracovanosti. Táto pieseň naozaj nenudí a zapaľuje malé svetielko nádeje, že Demonazová tvorba nie je úplne stratená. Je však smutné, že prvý svetlý moment prichádza až v druhej polovici albumu. Druhý a posledný pozoruhodný moment je nasledujúca skladba s nečakaným názvom Immortal. Je síce stavaná veľmi podobne, no gitarové riffy nie sú tak vyžmýkané ako v prvej polovici albumu.

Čo povedať na záver? Je mi úplne jedno, že má niekto Immortal rád a že stojí vo večnom spore o túto skupinu na strane Demonaza. Immortal som mal rád aj ja, no dvadsaťkrát recyklovaný Blashyrkh, stokrát prežuvané riffy a karaoke Demonaza jednoducho nestačí. Z jednej veľkej a kedysi kvalitnej skupiny, ostal prestarnutý zombie potulujúci sa pláňami umelecky vyprahnutého severu. Bohužiaľ v tomto prípade by tomu nepomohol ani návrat strateného syna Abbatha. 

Hodnotenie: 2/10

Napísal: Blutkrieg

English overview

Immortal has prepared for us the tenth album completely directed by the only remaining member – Demonaz. What to expect from the new album of this Norwegian legend? Unfortunately, nothing! Immortal on the new album War Against All presents an absolute creative void. Aridity of riffs, boredom, and constant repetition of a hundred times established procedures. The songs copy each other and bring absolutely nothing new. If you get this album into your hands don’t expect anything groundbreaking. Our rating corresponds to that.