Pobaltská Litva je v našich končinách kultúrne neznámym pojmom a ľudia o tejto krajine majú minimálne povedomie, teda pokiaľ si ju nepomýlia s Lotyšskom a trafia ju na mape. Metalová hudba je na Pobaltí obľúbená a objavovať kultúru, históriu a hudobné skupiny tohto kraja patrí medzi moje koníčky. Dnes to teda bude metalová, konkrétnejšie melodic pagan metalová záležitosť, ktorá sa mi nedávno dostala do rúk. Ide o mladú zostavu z Vilniusu s názvom Juodvarnis, čo v preklade znamená „čierny havran“. V rukách držím ich v poradí druhý album Mirusio Žmogaus Kelione, ktorý si vydali sami. Hneď na úvod sa zastavím pri tomto fakte, pretože ich debutový album Šauksmai iš Praeities (2014) vydal celkom dobre známy ruský label DerSchwarze Tod. Debutový album mám vcelku napočúvaný a hodnotil by som ho nadpriemerne, niečo na štýl modernejšieho Obtestu.

Mirusio Žmogaus Kelione teda prichádza o dva roky neskôr vo vlastnom náklade so šiestimi skladbami a takmer trištvrte hodiny hrania. Ak by sme na začiatok chceli charakterizovať štýl, ktorý mladí Litovci hrajú, budeme sa pohybovať niekde medzi melodickým pagan metalom a modernejšími metalovými prvkami. Cover art a booklet sú vkusne štylizované kresbami, ktoré majú symbolicky spájať texty s výtvarným spracovaním. Na každej stránke je text piesne aj s jeho anglickým prekladom. V tomto bode musím poznamenať ešte fakt, že textová náplň, ktorá bola na  debutovom albume prestúpená mytologickou a historickou tematikou, no na druhom albume ju vytlačilo viacmenej filozoficko-sentimentálne vyjadrenie autora.

Hudobne je album ako som už vyššie spomenul viac melodickým metalom, ktorý by som si netrúfal hodiť do nejakej konkrétnej škatuľky. Striedajú sa tu pomalé pasáže s vysokým tempom a miernym pagan metalovým feelingom. Jedným z najviac dominujúcich prvkov je vokál a gitarové melódie. Um skladať zaujímavé gitarové linky je evidentný a cítiť v ňom inšpiráciu melodického death metalu, občas ma pri nich napadá meno Wintersun (pri prvom albume to bol Obtest). Druhým melodickým prvkom je tiež vokál, ktorý je dominantou albumu a celej kapely, jeho farba však nemusí sedieť všetkým poslucháčom a pri niektorých pasážach cítiť, že ide na doraz. Tu prichádza otázka či práve tento prvok nebude kameňom úrazu na live vystúpeniach.

Hudobne je album konzistetný a nenachádzajú sa na ňom skladby, ktoré by sa rozchádzali s celkovou koncepciou. Niektoré piesne začínajú pomalým úvodom a neskôr sa pretransformujú do rýchlejšej podoby. Celé by sme si to mohli predstaviť na najlepšej skladbe albumu Ieškojimas – pomalý gitarový úvod bez vokálu, nasleduje nástup v podobe klepačiek bicích a tremolo gitár, jedna hrá melódiu a druhá podmaz. Ak by som mal Juodvarnis prirovnávať ku nejakej kapele asi by som sa radšej zdržal týchto písmen, pretože ich hudba má v sebe skutočne niečo špecificky zaujímavé a prispieva k tomu aj ich rodná reč – litovčina.

Suma sumarum budem konštatovať, že album Mirusio Žmogaus Kelione, je hudobným nadpriemerom, ktorému však k lepšiemu hodnoteniu ešte čosi chýba. Chcelo by to nejaké momenty, pri ktorých si poviete, že to stojí za to a chcete po albume siahnuť znova. Po hudobnej stránke je to kvalitná nahrávka a je vidno, že mladíci hrať vedia. Trochu sa však čudujem faktu, že ak ich prvý album vydal celkom solídne rozbehnutý label v pagan vodách, tak druhý si vydali už sami. Čo je dôvodom tohto rozhodnutia môžeme len hádať. Ak by som mal porovnať obidva albumy Juodvarnis tak prvý mal jednoznačne silnejší pohanský nádych, pričom druhý sa uberá vodami modernejšieho metalu a melodických gitár. Album odporúčam predovšetkým fanúšikom melodickejších záležitostí.

Hodnotenie: 6,5/10

Napísal: S.