Nasledujúce riadky nie sú reportážou v pravom slova zmysle. Nesnažím sa objektívne popísať udalosti, hudobnú prudkciu kapiel ani zhodnotiť akciu. Je skôr odrazom nostalgie z časov kedy sme chodili na koncerty jednoducho preto, že bol koncert. Text napísal S. a fotkám sa venovala Dmnvs.

Koncert bol v teenagerských časoch priestorom socializácie a v týchto časoch sa najviac formoval náš hudobný vkus. Aj keď každý počúval spočiatku známejšie kapely, v meste nás vždy spájal lokálny underground, scéna okolo mesta, v tomto prípade Banskej Bystrice, kde aj pred desiatimi či pätnástimi rokmi existovalo niekoľko aktívnych kapiel. Vtedy nám bolo jedno čo cez víkend bude hrať, išlo o zábavu, hľadanie si nových známostí a pri pive vypočuť nejakú hudbu, či to bol black, death, doom, thrash, power, speed metal, alebo grindcore a rôzne core a punk odnože. Pravdepodobne z tohto popudu som sa vybral na akciu Kill Fisch vol. 5 do banskobystrického podniku Sova.

Koncert piatich kapiel, z ktorých ani jedna mi reálne nič nehovorila (nikdy predtým som si tieto kapely nepustil), keďže môj vkus sa pohybuje niekde inde. Cestou ku klubu Sova som si však zaspomínal na časy starého podniku Tartaros, na mieste ktorého už dnes stojí parkovisko. Zaujímavosťou je, že po zbúraní starej budovy, sa tu našlo stredoveké pohrebisko (ako ináč ide o historické centrum mesta), kde inde sa predsa mohli konať metalové koncerty. V Sove sa tentokrát hralo vonka a doslova na zemi. Prístrešok našťastie ozvučoval už dobre známy Miro Spevák z SPK studio, takže časy kedy niekto ožratý stláčal zvukársky pult sú dávno preč – chvála bohom!

Z domáceho undergroundu sa v ten večer predstavilo 5 kapiel a bola to teda solídna zmeska žánrov. Moc sa rozpisovať nebudem, ako som už spomenul, hudobne a veľmi ani tematicky tieto žánre nevyhľadávam. Pseudosapiens s ich melodickým groove metalom (tak nejako hovoria metal-archívy) hrali ešte za svetla pre hŕstku tých, čo chodia na koncerty na čas. Postupne zahrali black/grindový Dadcare, kde treba pripísať kredit spevákovi sa poriadne ujebaný vokál a zvukárovi za veľmi vhodné, technické doplnenie basy. Nasledovali Abyss Above, čo nie je ani na archívoch, takže je to moderný core a klasická „slamovačka“. Chlapci sa poriadne snažili aj pred nie veľmi početným publikom. Posledná kapela, ktorú sme stihli boli domáci usporiadatelia Gágor, čo Dmnvs celkom trefne pomenovala ako hudba blízka žánru death’n roll (?). Boli domáci, krstili album, takže ich prišla podporiť solídna skupinka kamošov. Naživo to neznelo vôbec zle a bol to presne ten druh hudby, na ktorý sme sa chodili ako partia metalistov zabaviť a podporiť lokálnu scénu.

Klasická undergroundová akcia na celkom priestrannej terase, bolo fajn zaspomínať!

[Ukázať prezentáciu]

1 2 ►