V sobotu 8. februára bol brniansky klub Fléda poctený poriadnou undergroundovou zostavou. Známe mená na scéne ako ABBATH, 1349, VLTIMAS a NUCLEAR nalákali množstvo fanúšikov a klub bol naplnený pomaly k prasknutiu. Jednoducho, poriadne vábivé mená, ale ako bol na tom koncert samotný? Let´s find out.
Večer sa začal chilskou thrashovou víchricou menom NUCLEAR. Títo týpci z Chile mi popravde veľmi nič nevraveli, ale za to odviedli vcelku energické vystúpenie. Hlavný vokalista Matías sa neustále snažil pracovať s publikom a uvádzal pomaly každú jednu pieseň. Čo je síce pekné, fanúšikovia to majú radi, ale vzhľadom na tie jeho juhoamerické horkokrvné korene a rýchlosť reči, mu asi väčšina ani neporozumela, čo vlastne chcel povedať. Čo sa však ich tvorby týka, tak mi to prišlo niečo ako akýsi tribute Sepultury. Ale inak klasika, možno ma práve nezaujali, ale tvorbu mali takú učebnicovú, ktorá spĺňa atribúty thrashu. Ničím neurazí, na chvíľu nabudí, no žiaľ, časom omrzí.
Ďalšia na rade bola známa morová rana v zoskupení kapely 1349. Nemali žiaden úvod, žiadne intro, no hneď, ako odbil ich čas, začali skladbou Sculptor of Flesh z albumu Hellfire. Do setlistu zahrnuli, samozrejme, najnovší album The Infernal Pathway (2019), z ktorého zazneli skladby Through Eyes of Stone a melodická Dødskamp.
Ravn a spol len za trištvrte hodiny stihli fanúšikov uviesť vyvážene skrz ich albumy. Žiaľ, aj napriek ich snahe sa vyskytlo pár múch, ktoré sa týkali pravdepodobne technických problémov. Bolo však ťažko určiť, či sa vážne jedná o pochybenie v technike alebo v ich prevedení, to už nechcem zavádzať. No vyskytli sa tu miesta, kde som mnohokrát ostala v pomykove, čo sa vlastne hrá, lebo sa to veľmi ťažko lúštilo z tých „zvukov“. No ku koncu sa to však akosi dávalo do poriadku a Frost preukázal, že patrí medzi majstrov oboru. Hneď po uplynutí ich lehoty odišli z pódia so slovami: „Thank you so much, you are fucking amazing.“
Na rad prichádzala ďalšia kapela, na ktorú ma táto akcia nalákala a dúfala som, že sa nebude jednať a podobné sklamanie, ako pri 1349. Na mysli mám all-star zoskupenie VLTIMAS, s ktorými som mala prvýkrát dočinenia na Brutal Assaulte. Bola som teda veľmi zvedavá, ako vyznejú v klube.
Túto „novinku“ na scéne tvoria hlavne tri hviezdne mená a osobité rukopisy Blasphemera (Mayhem), Davida Vincenta (Morbid Angel) a Floa Mouniera (Cryptopsy). Na koncerte predviedli svoj zatiaľ jediný, a hádam nie posledný, album Something Wicked Marches In (2019). Ich vystúpenie bolo nie len precízne, ale hlavne aj zábavne podané, pomocou Davidovej improvizácie a práce s publikom. Jednoducho, toto trio do seba zapadá ako puzzle. David v tom svojom špecifickom gotickom šate sa neustále prechádzal po pódiu, predvádzal zvláštne pohybové kreácie, no hlavne potvrdil svoje vokálové kvality. S ľahkosťou prechádzal z growlingu do pomalších a expresívnych pasáží. To išlo, samozrejme, ruka v ruke s dokonalým sprievodom tĺčmajstra Floa a gitarového rapistu Blasphemera. Počas ich vystúpenia som razom zabudla na prvotné negatívne domienky.
Pomaly prichádzala na rad hviezda večera a pod pódiom bola čím ďalej, tým väčšia tlačenica. Ohľadom Abbatha som bola veľmi skeptická, vzhľadom na to, čo všetko o ňom kolovalo za posledné mesiace. A práve preto som si nerobila veľké očakávania a len som vyčkávala, s akou groteskou príde tentokrát. No na moje obrovské prekvapenie sa nič z toho nesplnilo. Abbathovi tá odvykačka očividne pomohla a spolu s kapelou postaral sa o vydarenú show, kde nedal publiku ani vydýchnuť.
Samozrejme, to by nebol Olve, keby si neodpustil trochu „glam-gýču“, čo bol hlavne obrovský fosforeskujúci biely nápis ABBATH a ventilátor, ktorý mu neustále vial do vlasov, ako z nejakej reklamy na prípravok na vlasy. Taká maličkosť, ale aspoň mňa zabavila. Možno boli o niečo hlasnejší, ako predošlé kapely, pretože pri nich mi už moje ušné bubienky ku koncu rezignovali a vypovedali funkciu. Každopádne, bola to radosť poslúchať. Zo svojich albumov Abbath a Oustrider, zazneli azda najväčšie vykopávky, a samozrejme, nechýbala tu ani skladba z predošlého projektu I – Warriors a taktiež aj pár od Immortal Against the Tide a In my Kingdom Cold. Ešte doteraz som prekvapená, že človek takého to súdku, miestami skôr komik, dokázal odviesť takto profesionálnu show. Klobúk dolu. No, ale ako som spomínala ten gýč… kapela z pódia odchádzala za soundrucku z Barbara Conana, akoby všetkým chceli na oči ukázať, že nemusia byť len terčom posmechu a vedia odohrať dobrý koncert.
No, aj keď som mala zo začiatku zmiešané pocity z vyvíjajúceho sa večera, tak ten sa nakoniec krásne vygradoval. No navzdory, keď zoberiem organizačnú stránku usporiadateľov z OBSCURE, všetko bežalo ako švajčiarske hodinky, presne ako bol časovo naplánovaný setlist. Nestalo sa, že by boli nejaké prídavky, alebo že by sa na nejakú kapelu pridlho čakalo… za toto jednoznačne palec hore organizátorom.
Za fotografie ďakujeme fanúšikovi Nikkovi
