Víkendové dopoludnie a slnečné počasie minuloročnej jesene ponúkli príležitosť na vyfotenie najväčšieho slovenského cintorína. Tridsaťtisíc hrobových miest robí z košického hlavného cintorína na Rastislavovej ulici unikátne miesto. Položenie v kopcovitom teréne s bohatou stromovou výsadbou vytvára z cintorína v jesennom čase naozaj pôsobivé miesto. História cintorína sa datuje ku koncu 19. storočia a nahradil podstatne staršie, mestské pohrebiská. Košický cintorín sv. Rozálie o ktorom sme písali v Memento Mori I. aj napriek tomuto faktu vydržal a pochovávalo sa na ňom naďalej. Na verejný cintorín sa presunula väčšina pohrebov o čom svedčí jeho pozoruhodná veľkosť. Svoje posledné miesto odpočinku tu našli známe osobnosti, padlí z prvej a druhej svetovej vojny a množstvo košických mešťanov. Za pozornosť stoja bohaté hrobky a krypty ako nemí svedkovia architektonických štýlov minulých období. Ak sa potúlate po chodníčkoch pri hlavnej bráne narazíte na niekoľko starých hrobiek či židovský cintorín. O židovských cintorínoch však možno nabudúce v ďalšom diely našich záhrobných potuliek. Pokochajte sa teda tým najzaujímavejším čo ponúka Verejný cintorín v Košiciach.
Zimný čas ponúkol šancu na ďalšiu návštevu Košíc. Náš článok by nebol kompletný bez posledného kresťanského cintorína v druhom najväčšom meste na Slovensku. Ide konkrétne o Evanjelický cintorín na Žriedlovej ulici založený v roku 1687. Nachádzajú sa tu významné hroby maďarských, nemeckých a slovenských mešťanov. Významné hroby účastníkov revolúcie z rokov 1848/49, či cirkevných predstaviteľov. Pre detailné informácie o pochovaných a dobové fotografie cintorína odporúčam podrobný článok na stránkach pamiatkového úradu.
Napísal: Blutkrieg
