Debutový album kapely Obšar bol pravdepodobne najočakávanejšou domácou nahrávkou v slovenskom black metalovom undergrounde pre rok 2018. Prinajmenšom pre fanúšikov pagan ladeného blacku. Vyšiel v októbri tohto roku v ruskom vydavateľstve Narcoleptica Records a my sa teda pozrieme na Rusínske Umenie Novej Éry ešte pekne za čerstva.

Ešte prv než prejdem k hudobnej stránky nahrávky, sa krátko vyjadrím ku jej grafickej časti. Tá je minimalistická, tvorená symbolom, ktorý snáď vychádza z tradičnej rusínskej kultúry, umiestneným na tmavozelenom pozadí, ktoré tvorí buková kôra. Ak som to správne rozlúštil, tak by ten symbol mohol byť aj ľudovou výšivkou. Nech je to akokoľvek, kombinácia čierneho symbolu na tmavozelenom pozadí nie je podľa mňa úplne najlepším nápadom. Zvlášť ak sa na ňu umiestnia texty piesní, ako je to vo vnútri bookletu.

Poďme teda radšej k hudobnej stránke, ktorá je podľa mňa podstatne vydarenejšia. Už od počiatku zaujme veľmi vyvážený a plný profesionálny zvuk, v ktorom sú dobre počuteľné všetky nástroje. Vrátane tej často zaznávanej a do úzadia vytláčanej basy, ktorá tu dostala svoj priestor na život. Spočiatku sa mi zdalo, že v niektorých rýchlych pasážach trocha zanikajú gitary, ale buď som si na to zvykol, alebo to bol naozaj len mylný prvotný dojem, pretože po viacerých počutiach musím len oceniť prácu SPK Audia, ktoré sa postaralo o produkciu nahrávky.

Myslím si, že časť očakávaní od albumu Obšaru vychádzala z jej hudobníckeho obsadenia, keď na mieste vokalistu nebol nikto iný ako Černorog z Ancestral Volkhves, ktorý popri časti black metalového spevu zaobstaral aj menšiu časť čistých spevov. Ancestrali pokračujú v svojom zimnom spánku, a tak chtiac-nechtiac sa Obšar stali ich dedičmi. Nejaké podobnosti by sa iste dali nájsť, a to nielen v použití rodného rusínskeho jazyka, čistých vokálov, ale aj vo vyznení niektorých rýchlejších epicky ladených pasáží.

Obšar je však predsalen trochu iná káva. Oproti Ancestralu je R.U.N.E. oveľa menej postavený na rýchlych pasážach a pôsobí atmosferickejšie a uvoľnenejšie. Rytmická gitara nepoužíva neustále tremolové hranie, ale dosť často ho vymieňa aj za heavy metalové rifovanie. Rovnako tak pôsobia heavy metalovo aj niektoré vyhrávky, či sóla. Štýlovo hľadá nahrávka občas inšpiráciu aj vo vodách post-blacku a osobne by som videl u niektorých pasáží podobnosti s americkými kapelami ako Agalloch alebo Obsequiae. Dosť odlišne vyznievajú časti piesní číslo 5 Čorniny a 6 Rypy, ktoré aj hojnejším použitím klávesov ako v ostatných skladbách na nahrávke navodzujú inšpiráciu nórskym symfonickým black metalom deväťdesiatych rokov. Povedzme napríklad takou Gehennou alebo Obtained Enslavement.

Práve istú nesúrodosť a prelínanie rôznych vplyvov vnímam ako najväčší nedostatok nahrávky. Neviem, či si pri úrovni hrania a celkovom dojme z albumu môžem dovoliť hovoriť o začiatočníckych chybách, ale túto neschopnosť úplne staviť jednotlivé vplyvy do jednotného vlastného poňatia, by som označil ako neduh mnohých debutových albumov. Neduh, ktorého sa niektoré kapely nedokážu zbaviť aj počas dlhšej kariéry. Mne sa osobne najviac pozdáva úvodná pieseň Obšar a dve piesne na konci nahrávky Kamjanaja luka a parádny epický záver albumu Za semero horami. V týchto sa jednotlivé vplyvy dobre zlievajú do celku a kapela sa v nich ukazuje v tom najlepšom svetle.

Ako druhý nedostatok vnímam krátku dĺžku albumu, ktorá pri ôsmich skladbách dosahuje len nejakých 30 minút, ale hlavne dĺžku a kompozíciu samotných skladieb. Pri black metalových nahrávkach sa často objavujú xy minút dlhé „eposy“, kde sa každý motív obohrá do zblbnutia aspoň päťdesiatkrát, čo vyhovuje najmä jedincom s poruchami krátkodobej pamäte. Obšar na R.U.N.E. predstavujú opačný extrém. Mám pocit, že aspoň v niektorých skladbách sa motívy ešte dali zopakovať, piesne sa dali ešte trochu vygradovať, niekde sa mohli vrátiť k refrénu, dalo sa čosi pridať a výsledku by to viac pomohlo ako ublížilo. Minimálne pri skladbe Čorniny mám dojem, ako keby bol koniec zrazu useknutý kdesi na začiatku štvrtej minúty.

Toľko k nedostatkom albumu, o ktorých by som nerád hovoril viac, aby som nevyvolal dojem slabšej nahrávky. Opak je pravdou, pretože nedostatky sú pri konečnom zhodnotení vysoko prevážené jeho kvalitami. Dobrým zvukom, hudobníckymi kvalitami, inteligentnými textmi, ktoré hovoria o vzťahu človeku a prírody (hôr), o osude človeka i rusínskeho ľudu, ktoré prenášajú do transcendentálneho rámca,  a v neposlednom rade mnohými dobrými hudobnými nápadmi. Pre mňa osobne sa hodnotenie nahrávky pohybuje na hranici medzi dobrým a veľmi dobrým a už mi len ostáva zaželať Obšaru, aby si ich hudba našla čo najviac fanúšikov.

 

Hodnotenie: 7,5/10

Napísal: NKH

 

English overview

Obšar is a new name within Slovak (or more precisely Ruthenian) black metal scene, though with the Černorog of Ancestral Volkves, good production a instrumental qualities it is rather difficult to claim these guys newbies of any sort. Obšar play melodic black metal with some influences from post-black, epic heavy metal and in some songs even from Norwegian symfonic black metal from 90-ties. I would claim fact that sometimes these influences do not melt into each other smoothly as biggest weakness of the album together with its short length and short length of the songs that do not allow them to develop to their maximal effectivity. On the other hand album is full of great musical ideas that manifest itself especially in the last two songs (Kamjanaja luka and Za semero horami). Definitely recommended for the fans of melodical black metal with some epic vibe.