Dies Solis – deň slnka, posvätný v starom Ríme, ale aj u ďalších indoeurópskych národov. Nám sa však zamračilo a čosi aj spŕchlo, no od turistky v tento deň nás to neodradilo. Môžeme teda hrdo nosiť heslo „Marching on, rain or shine!“ S kolegom z redakcie NKH, ale aj skupinkou ďalších pustovníkov sme sa tentokrát vybrali do severovýchodnej časti Nízkych Tatier na vrch Ohnište (1538 m. n. m.)

Cesta bola zo začiatku pomerne fádna a okrem kameňolomu a asfaltky máte smútok z pohľadu na lykožrútom zničené holoruby navôkol. Od začiatku zelenej značky – Svidovského sedla, sa scenéria mení a prichádza mierny stupák. Po výstupe sa dostávate do ihličnatého lesa, kde vďaka polomu a zasneženej časti môžete stratiť značku. Nuž, a tak sa stalo aj nám, voľáka bludička nás stiahla z cesty a kým sme sa dostali na vrchol Ohnišťa, mierne sme poblúdili. Čím sme boli bližšie k vrcholu, tak sa počasie menilo v mierne poletovanie snehu, no teplota nijak rapídne neklesla. Z vrcholku Ohništa sa nám naskytol nádherný pohľad na ďumbiersky kotol, majestátny a zasnežený, vzbudzujúci rešpekt svojím lavínovým terénom. Pohľady na severozápad nám umožňovali dovidieť až k Liptovskej Mare a vrchu Poludnica, ktorý sme navštívili s NKH už dávnejšie.

[Ukázať prezentáciu]