Pačess som naposledy videl pred piatimi rokmi na Hell Fast Attack, kde mi ich hudba bola celkom sympatická. Neskôr som dostal k ich druhému albumu Trapista, ktorý som recenzoval a bola to teda podarená vec. /S.
Pohľad šéfredaktora S.
Keďže touto dobou pobývam v Brne a v Starej Pekárne sa zas konala fajn akcia Pačess a Lord Skull, nemohol som si ju nechať ujsť. Už v minulej reportáži z veľmi vydareného koncertu Tomáša Kočka & Orchestru som sa pozitívne vyjadroval na margo dobre načapovaného piva a táto skutočnosť sa v podniku nezmenila. Čakala nás teda hudba o pive a s pivom v ruke pod pódiom. Večer začal naozaj dobre a navyše na túto akciu som stiahol aj kolegu B. ktorý sa toho času vyskytoval v Brne a dokonca sa k nám pridal aj tichý spoločník Devana (ktorá v texte nefiguruje ale pilne pripravuje nedeľnú rubriku noviniek).
Samozrejme som sa zabudol zmieniť v úvode o tom, že tento rok Pačess vydal nový album s názvom Poupě, ktorý som už celkom stihol napočúvať. Koncert nemeškal a na maličkom pódiu sa napchala šestica hudobníkov len tak tak. Pozerám, hľadím a odposluchy nevidím a hovorím si: „Tak to chlapci veľa šťastia pri hraní“
Koncert Pačessovci odštartovali novým albumom a z playlistu sme mohli počuť takmer všetko počnúc titulnou Poupě, Sommelier, Jako most k lidem až po Jménem Lilie. Budem sa opakovať, ale naozaj nezávidím hrať na pódiu bez odposluchov v šestici, nuž a odniesol si to najviac asi klávesák – toho nebolo počuť absolútne až do polovice setu. Pri podobných podmienkach som sa dosť obával ako zvládne spevák pieseň Bután 2,3 dión nakoľko je tam časť spievaná čistým vokálom. Ak mám byť veľmi úprimný, tak to celkovo nebolo bohviečo. Skladba rovnako trpela aj na spomínané na klávesy (ktoré tam majú výraznú rolu) a nebolo ich počuť žiaľ vôbec. Ak ma pamäť neklame tak sa absencia kláves zmenila až v skladbe „Černý šat oblékám, v kláštere vystírám“. Bola to žiaľ jediná skladba z albumu Trapista, avšak novinka Poupě znie naživo, ale aj z nahrávky veľmi vydarene.
Z predchádzajúceho albumu Zoigl sa hralo tiež niečo, ale popravde presne neviem, ktorá skladba, nakoľko som tento album zatiaľ skoro vôbec nepočúval. Čo sa týka spomínaného Trapistu, tak celkom chápem prečo nehrávajú aj ďalšie skladby, keďže v mnohých sú hosťujúci vokalisti a zaspievať party Zdeňka Černého z Titanicu si asi len tak niekto netrúfa. Koniec koncov, koncert Pačessa ma po dlhej dobe potešil, ale vedel by som si predstaviť ozaj lepší zvuk. Nuž hádam nabudúce.
Ďalšiu kapelu Lord Skull sme sledovali s kolegom len z opodiaľ, keďže to veľmi nebola naša šálka kávy. Zdá sa, že kapela má kopu domácich fanúšikov a v sále na nich bolo celkom slušné množstvo ľudí. Hudba znela ako poriadny mix Black Sabbathovského doom-u, thrashu, hard-coru a niektoré časti mi pripomínali starú Sepulturu. Pri pive sa to dalo počúvať a nešlo vyložene o niečo čo by mi vadilo.
A vy čo ste sa dočítali až sem, vedzte, že moje vymetanie brnenských koncertov pokračuje minimálne do decembra!
Pohľad redaktora B.
S. vedel do čoho ide, ale ja som vlastne ani o jednej kapele z týchto dvoch predtým nepočul a teda sa mi na daný koncert veľmi nechcelo ísť, no musím uznať, že som neľutoval. Zhrnul to vcelku obsiahle a keďže by som nerád opakoval to isté dodám len toľko, že Stará Pekárna je super podnik na takéto „kamarátske koncerty“. Ako som povedal, nemal som náladu na koncert, ale táto akcia mi prišla ako taká verejná skúška kapely našich kamarátov, pri ktorej popijeme, požartujeme a popritom si vypočujeme aj kamošov ako si zahrajú. A tie kapely na toto boli viac než vhodné, pretože sa nebrali vážne, nesnažili sa robiť nijaké pátosy, či extra show, žartovali medzi sebou, evidentne poznali množstvo ľudí v publiku, proste hrali pre radosť.
Nemal som žiadne očakávania, ale hneď ma zaujal výzor speváka kapely Pačess. Na stagei (a zrejme aj mimo neho) má veľmi sympatický štýl a aj jeho „stage presence“. Vokál samotný sa mi síce bohvieako nepáčil, ale ako už vyššie písal S., bez odposluchov je úctyhodné, že vôbec vedel, čo spieva. To platí samozrejme aj pre ostatných hráčov a v rámci podmienok zahrali veľmi fajn a dokonca ma to aj bavilo a to som, narozdiel od S., nikdy predtým žiadnu ich skladbu nepočul.
Že sa mi vokály nepáčili, to je do istej miery aj technická záležitosť, ale aj vec vkusu, lebo som si nejaké skladby počúval neskôr doma a nepáčia sa mi ani na nahrávke (hoci znejú lepšie ako na danom vystúpení). Čo mi však prekážalo viac bolo, že spevák nevedel texty naspamäť a mal pred sebou stojan s papiermi, v ktorých listoval. Rozumiem, hrali skladby z nového albumu a ich hudba je značne založená na textoch, ktoré sú obsiahle a neľahké, ale toto by sa podľa mňa nemalo diať. Ak sa dokážu danú hudbu naučiť ostatní hráči a nepozerajú do nôt, tak aj spevák iste zvládne takéto niečo, nehovoriac o tom, že sa potom môže lepšie sústrediť na samotné prevedenie spevu a menej na čítanie. Čo však treba uznať, v rámci možností ten stojan celkom pasoval k vystúpeniu a nebolo to tak katastrofálne ako keby mal v ruke nejaké papiere, alebo by ich mal položené len na nejakej bedni. A hej, klávesák si mohol dať pivo a kývať ľuďom v publiku a popravde, netuším ako vôbec mohol hrať, keď nemal odposluchy a nebolo ho počuť ani ku nám, nie to ešte k nemu. Ešte by som poupravil S., ktorý povedal, že klávesáka nebolo počuť do polovice vystúpenia – nebolo ho počuť snáď do poslednej piesne, kedy sa rozhodol zvukár, že mu dá 5 minút slávy a zdvihol ho v mixe tak, že ostatné nástroje mu robili už len doprovod. Asi mu to chcel vykompenzovať.
Čo sa týka Lord Skull, tak tam ozaj neviem, čo k tomu povedať viac ako S. Mali naozaj ojedinelý plán s tou zvláštnou kombináciou žánrov a vokalista nebol vôbec na zahodenie, ale ako S. písal, že sme to sledovali „len z opodiaľ“, tak to je eufemizmus. Venovali sme sa úplne iným spoločenským aktivitám. Aj keď vlastne áno… boli sme opodiaľ.
