Tí, ktorí ma dobre poznajú, vedia, že potulky po slovenských hradoch predstavujú moju najväčšiu záľubu. Táto posadnutosť začala niekedy v ranom detstve vďaka mojim rodičom, ktorí obiehali s mojou maličkosťou celé Slovensko. Začiatkom 90. rokov neexistovali nákupné centrá dnešného typu, mobilné telefóny a internet boli hudba budúcnosti. Výlety do prírody, po múzeách a  pamiatkach vypĺňali nejednu dovolenku slovenskej rodiny. Dodnes vo mne táto vášeň ostala a vždy, keď sa naskytne príležitosť, využijem možnosť spoznať ďalší kúsok našej histórie. V nasledujúcich riadkoch by som sa s Vami rád podelil o moje postrehy z týchto ciest, keďže za každým hradom sa skrýva zaujímavé miesto, ktoré rozhodne stojí za pozornosť. Vybral som si preto na úvod niekoľko menej známych zrúcanín naprieč celým Slovenskom.

 

Rákoš (okr. Revúca)

GPS: N 48.6122314, E 20.1438236

Severne od obce Rákoš (okres Revúca) v husto zarastenom lese, asi po trištvrte hodine blúdenia, narazíte na veľmi pekne zachované pozostatky gotického hradu Rákoš. Tak ako v prípade niektorých menej známych hradov, aj tu sa treba orientovať podľa popisu a navigovať podľa amatérsky vyrobených šípok v lese. Oficiálne turistické značenie na aké sme zvyknutí tu neexistuje. Hradnú púť treba začať pri horárni na konci dediny, prechodom cez potok a nasledovaním provizórneho značenia. Cesta Vás dovedie až k bránke s plotom, teda usudzujem, že k súkromnému pozemku. V našom prípade bola bránka otvorená, a tak naše putovanie pokračovalo cez hustý les až k samotnej zrúcanine. Hrad sa nachádza v strmom kopci Zámčok (570 m n. m.) takže väčšinu z jeho zachovaných časti musíte jednoducho vyliezť. Konzervácia sa v prípade Rákošu nekonala, respektíve na prvý pohľad to tak nevyzeralo. O to viac celá zrúcanina pôsobí jemne romanticky, zasadená hlboko v listnatom lese, obrastená machom bez výhľadu na široké okolie. Dominantou ruiny je hradný palác, z ktorého sa zachovala aj najväčšia časť. Tá sa nachádza v strmom svahu, kde sa musíte doslova po štyroch vyškriabať.  Turistov tu veľmi nestretnete, nemusíte sa báť tlačenice ako v preplnenom autobuse. Bohužiaľ niektoré naše zrúcaniny trpia návštevnosťou ako kiná v nákupných centrách, čo je vo veľa prípadoch len na škodu. Rákoš máte však sami pre seba v tichej symbióze s prírodou. V tomto prípade ide o Revúcku vrchovinu, ktorá svojím záhrobným tichom a nádhernou scenériou fascinuje nejedného návštevníka.

Rákoš nikdy nepatril medzi významné hrady a ani jeho okolie nie je až takým turistickým lákadlom. Nachádza sa mimo hlavných ciest, mimo veľkých miest v regióne, ktoré začnú zaujímať vládu až pred voľbami. Zaručujem vám, že Rákoš ponúka každému milovníkovi hradných zrúcanín nefalšovaný zážitok. Popri návšteve Rákoša, odporúčam ešte zrúcaninu hradu pri meste Jelšava, či zrúcaninu vodného hradu v Štítniku.

Blh (okr. Rimavská Sobota)

GPS: N 48.4737981 E 20.1267700

Neďaleko Rimavskej Soboty, v lokalite Teplý vrch stoja zrúcaniny hradu Blh. Celkom rozsiahla hradná lokalita na neveľkom kopci (422 m n. m.) prekvapí svojim stavom a rozsahom. Keď som na začiatku svojho výletu hľadal informácie o tejto zrúcanine, zarazil ma hneď samotný prístup. Ten je celkom problematický, keďže nato, aby sa človek dostal do tejto lokality musí kontaktovať správcu celého objektu. Blh sa totiž nachádza v danielej obore a celý lesný areál je kompletne oplotený. Ak to zvládnete, na hradnú zrúcaninu je to necelú trištvrte hodinku po asfaltovej ceste a vyznačenom chodníku. Samotný hrad je naozaj celkom pekný a rozsiahli. V časoch svojho vzniku disponoval rozmermi 150×70 m. Tak ako v prípade hradu Rákoš, aj tu sa zrejme žiadna konzervácia hradných múrov nekonala. Je to škoda, keďže prístup pod hradný kopec je naozaj veľmi jednoduchý dokonca aj autom. Tým, že ide o zvieraciu oboru a turisti sem zrejme húfne nechodia, záchrany tohto hradu sa asi tak skoro nedočkáme. Väčšina hradieb je zarastená vegetáciou a predstaviť si hrad vo svojej pôvodnej podobe je trošku problematické. Atmosféru má však toto miesto naozaj čarovnú, podobnú ako na hrade Rákoš. Nechápte má zle, ja naozaj oceňujem snahy všetkých hradných združení. Oprava a citlivá konzervácia hradov na Slovensku je dôležitá pre zachovanie nášho kultúrneho dedičstva pre budúce generácie. Ak človek natrafí na hrad v jeho pôvodnom stave, prenesie sa fantáziou v čase späť. Má tak šancu nasať atmosféru daného miesta a presne to ponúka aj Blh.

Súča (okr. Trenčín)

GPS: N 48.9605250, E 18.0141897

Výlet na tento hrad som chcel opísať na našich stránkach už dávnejšie. Nejde ani tak o samotný hrad, ale o okolitú prírodu, ktorú tu máte možnosť zažiť a vidieť. Na hrad Súča sa dostanete z obce Dolná Súča a samotný výlet do svojho cieľa netrvá dlhšie ako trištvrte hodinku. Hrad sa nachádza na vrchu Krasín (516 m. n. m.) západne od obce. Výlet je to naozaj veľmi pekný a keď chytíte gýčové počasie, budete nadšení. Z hradu toho neostalo naozaj veľa, len niekoľko prízemných hradieb a terénnych reliéfov. Pričom išlo o celkom veľký, pohraničný hrad, ktorý patril aj do vlastníctva lúpežných rytierov Podmanických. Zanikol však veľmi skoro demoláciou okolo 16. storočia, a tak sa dodnes toho veľa nezachovalo. Celkovej situácií nepomohla ani výstavba antény. Bohužiaľ, nie je to prvý ani posledný hrad, ktorý dorazila výstavba antén. Za všetky spomeniem Kysak či Hodejov. Výhľad na široké okolie Trenčína je tu však nádherný. Krasín patrí do územia Bielych Karpát so 4 stupňom ochrany. Takže, ak chcete spojiť trochu histórie s pekným nenáročným výletom, určite odporúčam.

Brzotín (okr. Rožňava)

GPS: N 48.6075750, E 20.4891583

Dnešné putovanie uzavrieme v okrese Rožňava na hrade Brzotín. O tejto zrúcanine veľa informácií nenájdete a nájsť ho je tiež problematické. Brzotín sa totiž nachádza v Slovenskom krase v piatom stupni ochrany mimo turistického značenia. Na vstup potrebujete povolenie a ešte ho musíte aj vypátrať. Hrad sa totiž nachádza v skalnom výbežku Silickej planiny na pravom brehu rieky Slaná. Cestu treba začať v obci Slavec. Potom, čo sa vnoríte do lesa, sledujte súradnice. Asi po pätnástich minútach sa vyškriabete na nenápadnú plošinu po pravej strane, kde nájdete nepatrné zvyšky hradu a pozostatky hradnej priekopy. Hrad nikdy nepatril medzi veľké stavby, nedovoľovalo to jeho umiestnenie. Vznikol po mongolskom (tatárskom vpáde) ako veľké množstvo hradov na území Slovenska. Na istý čas sa stal aj centrom lúpežných rytierov, ktorí okrádali široké okolie. Osud hradu spečatili Turci, ktorí ho vypálili a už nikdy nedošlo k jeho obnove. K záchrane hradných ruín tiež neprišlo, a tak je asi budúcnosť tohto hradu jasná. Ak sa rozhodnete navštíviť Slovenský kras, určite neobíďte Brzotín a naplánujte si trasu aj na blízky Sokolí Kameň.

Napísal: Blutkrieg

---

Použitá literatúra

PLÁČEK, M., BÓNA, M.: Encyklopédia slovenských hradov, Bratislava : Slovart, 2007, 392 s.

MLADÝ, R.: Putovanie po hradoch slovenských, 2019