Autumn Nostalgie patrí k tým menám domácej scény, ktoré dobre poznajú black metaloví fanúšikovia aj za hranicami našich luhov a hájov. Niekoľko otázok sme skupine položili už v článku Postmoderna v slovenskom black metale na ktoré nám ochotne odpovedali. Následne vznikol tento rozhovor, nakoľko Autumn Nostalgie patrí medzi tie skupiny, ktoré na Bese zatiaľ nedostali väčší priestor. Na naše otázky odpovedal hlavný mozgom skupiny A.G.

Zdravím Autumn Nostalgie. Skončila sa letná sezóna. Nakoľko ste pomerne koncertne aktívna skupina, ktorý z tohtoročných koncertov bol pre Vás najzaujímavejší/najlepší?

Nazdar! Ďakujem za príležitosť. Tento rok sme mali veľa koncertov v mnohých miestach, už konečne  si trochu môžeme oddýchnuť. Najlepší a najpamätnejší koncert bol pre nás Dark Troll Festival a Black Hole fest v Nemecku. Tu sa nám podarilo stretnúť, a zároveň hrať na rovnakom pódiu s kapelami, na ktorých sme vyrastali aj mi. 

Váš debut zaznamenal asi najväčší úspech v rámci Vašich vydaní. Čísla z yt sú pomerne dych-vyrážajúce na mladú začínajúcu skupinu, ktorou ste v čase vydania boli. V čom si myslíš, že stojí úspech debutového albumu Esse Est Percipi? 

Osobne si myslím, že veľká propagácia albumu bola vďaka zhode hudby a obalu. Nikdy by som si ani nedovolil dúfať, že dosiahne také vysoké počty v prehrávaniach. Stále sme ohromení, že kam sa táto kapela vyvinula.

Album Ataraxia je vonku už tretím rokom. Ako ste s ním spokojný s odstupom času? Naplnil očakávania z pomerne úspešného debutu?

Podobne ako v prípade albumu Esse Est Percipi, aj tento album prijali veľmi pozitívne. Čo sa týka technickej strany, pre mňa druhý album je oveľa príjemnejší ako bol prvý. V prípade prvého albumu boli fázy tvorby projektu veľmi počiatočné. Myslím napríklad na zvuk bubnov, lebo som používal strojový bubon. Dlho som plánoval, že nahrávam znovu  album Esse Est Percipi ale nakoniec som to nechal tak. Uvedomil som si, že keby som to zmenil, viac by som viac uškodil, než pomohol.

„Existovať znamená byť vnímaný“ Poodhaľ nám trošku tematické pozadie Vašich albumov? Čím ťa zaujal práve George Berkeley?

Prvýkrát som sa stretol s problémami, ktoré vyvoláva subjektívny idealizmus, prostredníctvom diel Johanna Gottlieba Fichteho. Tieto problémy sa týkajú celého bytia. Dielo Berkeleya ešte viac prehĺbilo tento pohľad vo mne. Rád sa zaoberám touto témou, no často namiesto filozofických argumentov prichádzajú myšlienky v podobe textov piesní. Takto dokáže na človeka vplývať, ak je k tomu pridaná aj správna hudba. Preto je pre mňa spev v hudbe nielen samostatným nástrojom, ale niečím, čo sa v diele zrodí vplyvom hudby a prehlbuje ju. Tematicky sa v prvom albume odkrýva tragédia bytia, ktorá vyjadruje osamelosť subjektu. Problém tohto stavu sa odráža v textoch piesní.

Keď porovnáš Vaše dva aktuálne albumy, v čom vidíš zásadný rozdiel medzi nimi?

Nevidím medzi nimi veľký rozdiel, maximálne iba na technickej úrovni. Ataraxia bola nahraná s oveľa premyslenejšou metódou, zatiaľ čo Esse Est Percipi sa dlhšie vyvíjal, aby sa dostal do podoby hotového albumu. Tieto dva albumy tvoria organickú jednotu z hľadiska ich posolstva.

Ako sa neznáma skupina zo strednej Európy dostane do veľkého nemeckého labelu ako Northern Silence Productions? Ako ste spokojný so spoluprácou? Nie je ambícia posunúť sa ešte k niekomu väčšiemu?

Vydavateľ ma oslovil s Esse Est Percipi tým, že by chceli vydať album  na vinyle. Následne sme podpísali zmluvu na vydanie ďalších albumov. Prvý album sa im veľmi páčil a chceli sa podieľať na jeho vydaní. Môj vzťah s nimi je naozaj výborný. Som s nimi úplne spokojný, pretože nielenže pomáhajú s vydaním, ale aj s distribúciou a nahrávaním.

Videl som na fb, že začínate pracovať na treťom albume. Kam sa Autumn Nostalgie plánuje posunúť hudobne/lyricky do budúcnosti? 

Nahrávanie skladieb už prebieha. Na začiatku budúceho roka by mal podľa našich nádejí vyjsť tretí album. Hudobne bude oveľa tvrdší a dynamickejší, o to sa postará náš bubeník, Gőgh Adrián. Plánovanie bicí som úplne odovzdal jemu, takže ja sa musím sústrediť len na gitary a texty. Hudobne bude album naďalej nasledovať atmosféru predchádzajúcich albumov, ale v oveľa tempovejšej forme. Čo sa týka textov, aj tie budú nadväzovať na tradíciu predchádzajúcich albumov, teda bude sa tam rozoberať idealizmus, no tentokrát trochu zjemnený problémom nihilizmu.

Spolu s Ancestral Volkhves Vás spája etnická príslušnosť k susednému štátu. Kde sa ako hudobníci vidíte? Viac na domácej scéne alebo v Maďarsku?

Niektoré maďarské kapely sledujeme, ale v širšom rozsahu naozaj nemáme prehľad o tom, kto kde a čo hrá. Druhá kapela, v ktorej hrávam na basgitaru, je maďarská kapela Winterheart, a o tejto kapele mám prehľad o veciach okolo nej.

Okrem notoricky známych mien je pre mňa susedná scéna našich južných susedov celkom neznáma. Nakoľko ste robili split s maďarskou skupinou Hænesy (recenzia tu), vieš nám odporučiť prípadne predstaviť súčasné maďarské skupiny, ktoré stoja za to?

Niektorí tvrdia, že s kapelou Haenesy robíme veľmi podobnú hudbu, preto som sa spojil s chlapcami, aby som zistil, čo by na to povedali, ak by sme túto podobnosť potvrdili spoločným vydaním. Dlho sme na tom pracovali, asi dva roky, ale výsledok, myslím, je veľmi dobrý. Čo môžem odporučiť na maďarskej scéne, sú kapely ako Dvvad, Tymah, Gyötrelem a Witchcraft.

Scéna post-black metalu prešla prirodzene svojim vývojom. Kde vidíš budúcnosť Autumn Nostalgie o povedzme 10 rokov?

V budúcnosti by sme chceli predstaviť veľmi premyslenú scénu a vydať ďalšie albumy. Čo sa týka koncertovania, plánujeme ho zredukovať na niekoľko koncertov ročne.

Ďakujeme za ochotu. Posledné slová patria tebe.

Ďakujem za príležitosť na rozhovor!