Web Hlukoskop fungoval na domácej scéne niekoľko rokov a priniesol kopec zaujímavých rozhovorov, na ktoré sme v Bese neraz reagovali aj my (napríklad tu). O histórii Hlukoskopu, metale a tom čo robí po skončení tejto platformy jeden zo zakladateľov, Lukáš Polák alias Bukáčo, sa porozprávame v nasledujúcich riadkoch. Prvá časť rozhovoru, ako napovedá nadpis sa bude venovať Lukášovmu vzťahu k metalovej hudbe a pivu. V tej druhej sa pozrieme na jeho spisovateľskú činnosť.

Ahoj Lukáš! Začnime rozhovor tým, ako si sa dostal k metalovej hudbe a čo boli tvoje prvé kapely, ktoré si počúval? Máš niektorú z nich v playliste ešte aj dodnes?

Nazdar! Pre odpoveď musíme ísť do roku 2002, kedy sa ku mne dostal, pravdepodobne v škole, album Mutter od Rammstein a hneď na to sa začali nabaľovať kapely ako System of a down či Linkin Park. Ide naozaj o akési prvé zoznámenia sa s metalovou hudbou. Keď som končil základnú školu a plynule prešiel na strednú, som na dva či tri roky podľahol punku. Od domácich kapiel ako Zóna A, Konflikt, Punkreas až po zahraničné ako Sex Pistols, Exploited… Až do momentu, kedy som prvýkrát išiel na Master of Rock v 2008, kde som uvidel veľké metalové kapely naživo. Spomínam si na veľký koncert Ministry, celý odohrávajúci sa za plotom alebo depresívny My dying bride. Tento festival ma totálne zmenil a od vtedy som začal hltať jednu metalovú kapelu za druhou. V tom období ma najviac bavila kapela Nevermore, ktorú doteraz považujem za svoju srdcovku. Škoda, že som ich koncert nikdy nevidel, stihol som akurát vystúpenie Warrela Danea v Randali, kde odspieval celý Dead Heart in a Dead World. Veľký zážitok.

Popíš nám teraz trošku okolnosti vzniku Hlukoskopu. Čo bolo hlavným impulzom a energiou k niekoľkoročnému koníčku, ktorý ste robili zadarmo?

Hlukokop vznikol cez zimu v roku 2016, v tom čase som aktívne písal pre metalexpress.sk a tuším aj pre Rock Hard, alebo som tesne ukončil s nimi spoluprácu. Prvým impulz dodal Palo, keď si kúpil kameru. Pri pive mi navrhol, či s ním nezačnem točiť rozhovory s kapelami, on k tomu pridá videá z koncertov a celkovo chce spraviť metalový videoblog. Slovo dalo slovo a spolu sme dospeli k tomu, že tie rozhovory budeme točiť priamo v skúšobniach, keďže nič podobné som nikdy nevidel a vraveli sme si, že to ukáže iný pohľad na našu scénu. Takýto projekt sa mi veľmi pozdával a tak som oznámil odchod z metalexpress.sk, keďže som nechcel hrať na viacero strán a chcel som sa sústrediť iba na jeden projekt a dať mu čo najviac. Keďže ja rád píšem, tak sme k videoblogu doplnili aj písané články a začali pomaly premýšľať, aké meno zvolíme, ako bude vyzerať stránka a podobne.

Hlukoskop fungoval ako platforma nie len na báze písaného textu, ale sústreďovali ste sa aj na video-rozhovory. Skús popísať prečo ste začali robiť túto formu „metalovej žurnalistiky“ a ako vidíš súčasné webziny na Slovenku a ich kvalitu?

Ako som popísal v predošlej otázke, Palo prišiel práve s tým, že chce točiť videá a kúpil si k tomu techniku a spolu sme dali dokopy koncept, že budeme navštevovať skúšobne kapiel, robiť rozhovory s organizátormi, ale aj s „podporovateľmi“ metalovej komunity ako Martin Lukáč alebo Adela Melová. Chceli sme ukázať iný pohľad na našu scénu a zobrať ju viac obsiahlejšie. Taký bol náš cieľ.

K druhej otázke sa mi ťažko vyjadruje, keďže webziny už tak často nesledujem ako kedysi a prečítam si už len článok, ktorý ma zaujme alebo ma vyložene zaujíma. Napríklad – recenzia na album, ktorý by som si chcel vypočuť alebo sa mi páči a chcem vedieť ako ho vnímajú iní.

Zdá sa, že čítanie takpovediac ustupuje krátkym videám na sociálnych sieťach. Aký zmysel majú v dnešnej dobe weby, ktoré píšu o metalovej hudbe a príbuzných žánroch?

Táto otázka je hodná niekoľkohodinovej diskusie, sám sa nad ňou často zamýšľam. V tejto dobe každý najprv navštívi sociálne siete interpreta/autora/značky a keď ho zaujmú, až potom ide na stránku a k dlhším textom. Preto si myslím, že rovnakým prípadom trpia aj metalové webziny. Pokiaľ nezaujmú už na sociálnych sieťach ako samostatné stránky nemajú šancu. Zmysel samozrejme majú, obsiahla recenzia či dlhší rozhovor ti viacej dá ako krátke video na tiktoku či obrázok na instagrame. Skôr si myslím, že cesta je použiť sociálne siete na reklamu svojho webzinu. Zverejňovať tam ukážky, pokiaľ je odvaha natočiť aj krátke video a cez neho dať link na celý článok. Snažiť sa využiť sociálne siete kreatívne, budovať si publikum, pýtať sa ich, zapájať ich a nie len stroho dať fotku článku a „na čítaj“.

Nie raz sme spolu stretli na koncerte, kde sme sa bavili o pive. Si stále veľký fanúšik dobrého remeselného piva. Ako vidíš vývoj a boom na Slovenskom trhu, ktorý nastal dosť neskoro oproti ostatným krajinám?

Veľmi sa teším z tohto „boomu“, čím viac remeselných pivovarov, tým lepšie. Avšak si myslím, že za takým Českom ešte dosť zaostávame. Kvalitu takých mien ako Zichovec, Sibeeria či Antoš žiaľ nedosahujeme. Napriek tomu máme pivovary, ktoré rozhodne stoja za pozornosť. Či už môj obľúbený Hellstork (taktiež jeho druhá tvár so spontánne kvasenými pivami Wildstork), Čierny Kameň, General, Wywar alebo U Ábela, kde rád chodím.

Tomuto trendu remeselných pivovarov sa z časti prispôsobujú aj veľké pivné korporácie a skúšajú tvoriť tiež rozličné štýly piva. Myslíš, že im to ide? (Ak áno, odporučil by si niečo?)

Máš pravdu, aj veľké značky sa začínajú prispôsobovať tomuto trendu a vyrábať okrem ležiakov aj vrchne kvasené pivá. Z domácej produkcie som vyskúšal viacero kúskov, no všetky boli vyložene podpriemerné a nič by som neodporučil. Cestou je podľa mňa spôsob ako to robí Budvar. Oni sa nepustili rovno do výroby svojej Ipy, ale spájajú sa s malými pivovarmi a spolu tvoria, ako kooperácie, pivá. Mal som viacej pív z týchto spoluprác a tie už stáli za to.

Vráťme sa ešte späť k metalovej hudbe. Aké boli tvoje najlepšie a aké najhoršie koncerty/festivaly, ktoré si navštívil?

Moja najsilnejšie spomienky smerujú na Brutal Assault, kde som videl viacero vynikajúcich koncertov. Či už Neurosis uprostred depresívneho dažďa, božský Emperor či Satyricon hrajúci celý Nemesis Divina. Taktiež som rád, že som videl také legendy ako Black Sabbath (dokonca dvakrát), Slayer či The Cure v rôznych športových halách. Najhorší koncert? Spomínam si na koncert Manowar na Masters of rock 2010, z ktorého som musel odísť, pretože som ho nedokázal počúvať, ale teraz, kebyže prídu do Bratislavy, asi by som na koncert zašiel.

Aké sú tvoje najobľúbenejšie nahrávky z domácej scény?

Za úplne najlepšiu nahrávku našej scény považujem dielo od Ceremony of Silence s názvom Oútis. Disharmonický a temný black/death metal svetovej úrovne. Taktiež mám veľmi rád 0n0 – Reconstruction and Synthesis, Evil – Legenda neskrotných živlov, Aeon Winds – Stormveiled, Brute – Sophisticated Atrocity alebo aj God Defamer – Heavenly Hell. Takto by som mohol pokračovať do nekonečna, bol by to dlhý zoznam.

Chystáš sa na nejakú akciu toto leto?

Nedávno som sa vrátil z Flesh Party Open Air, kde bolo vynikajúco. Navštevujem letnú verziu pravidelne a nevynechal som ani jeden ročník. Cez leto už neplánujem navštíviť festival, iba drobné koncerty ako Incantation vo Fuge či Fit For An Autopsy v Pink Whale (Bordel na Dunaji).

Čo hovoríš na organizátorskú blamáž v podaní Profi Event (ex-EPG) s Holywood Vampires v Banskej Bystrici, kde mal vystúpiť aj Johny Depp (o ktorom bude reč aj v druhej časti rozhovoru v súvislosti s horormi)?

V prvom rade je mi podobný typ koncertu ľahostajný. Úplne iný svet, ktorý ma vôbec nezaujíma. Na druhú stranu, všetci vieme o koho ide a podobné „blamáže“ sa u nich dejú celkom často. Divím sa ľuďom, čo ešte podporujú ich aktivity.

Pokračovanie v ďalšej časti o týždeň