Dnešný rozhovor bude s Ozymandiom, gitaristom a spevákom košických Sunstrike, ktorí na domácej scéne spravili zásah v podobe energického black/thrash metalu s prvkami starej gréckej blackmetalovej scény. Napriek krátkemu pôsobeniu je rozhovor zdrojom zaujímavých tém. Pozývam vás teda k čítaniu.
Lúče nového slnka na scéne…
S.: Pozdravujem Sunstrike! Kapela vznikla približne v roku 2023 a okrem Namtara, ktorý s vami hrával, môžeme povedať, že ide o ľudí nepoškvrnených slovenskou scénou. Myslíte, že to môže byť výhodou na ceste k tomu, aby mal Sunstrike svoju vlastnú tvár a nedostával neustále prirovnania ku kapelám ďalších členov (ako to býva zvykom).
Ozymandias: Zdravíme redakciu Besu a všetkých čitateľov taktiež! Prvá otázka a hneď takáto náročná, heh. Ťažko povedať. Tá vlastná tvár sa robí skôr osobným prístupom k tvorbe, autenticitou a odvahou experimentovať, inými slovami, ak je človek sám sebou. Takmer každým dňom vznikajú nové a nové kapely hore dole, aj s ľuďmi „nepoškvrnenými“ scénou tej ktorej krajiny, no znejú na jedno kopyto a prirovnania potom lietajú jedna radosť, častokrát oprávnene.
S.: Ostaneme ešte pri vzniku kapely. Mnohé kapely hrajú „pretože ich to baví“ a nejaké ďalšie dôvody za tým nehľadajú. Iné sú zas projektami s veľmi osobnou výpovednou hodnotou autora. Keď sa zamyslíš nad samotným vznikom kapely, čo bolo hlavnou hybnou silou?
Ozymandias: Hlavnou hybnou silou bola chuť hrať a tvoriť u každého člena kapely. No veľmi rýchlo to presiahlo samotné bavenie a nabralo to seriózny smer. My sme teda kombináciou nadšenia z muziky, ktorá zároveň slúži aj na osobné výpovede. Osobné do miery životnej a duchovnej praxe jednotlivých členov. Myslím, že u nás budú poslucháči márne hľadať emocionálne výlevy a nešťastia z našich životov.
S.: Sunstrike hrá black/thrash metal, ktorý na slovenských pódiách chýbal. Máme tu thrash metalové kapely a samozrejme kvalitnú black metalovú scénu. S touto fúziou žánrov tu boli maximálne Dark Mordor, ktorí sa aktuálne znovuzrodili, ale stále to je niečo odlišné ako hráte vy. Bola vízia hrať black/thrash metal v tejto podobe hlavným žánrovým mantinelom už od začiatku?
Ozymandias: Myslím, že áno. Chápem rôzne námietky, ktoré ľudia môžu vzniesť na žáner po vypočutí si našej tvorby. Nie sme Aura Noir, Nocturnal Breed ani nič podobné, kde toho thrashu je omnoho viac ale nejakú nálepku to chcelo a pri Moire to aj vyzeralo, že týmto smerom sa budeme primárne uberať. No inšpirácia nepustí a vidíme, že tá šipka osudu smeruje viac k tomu blacku. Pri treťom albume už možno budeme aj žiadať organizátorov aby vypustili ten thrash z popisu na plagáte. Nechcem sa škatuľkovať a obmedzovať v tomto smere, a ak sa písanie nového materiálu uberá týmto smerom, tak to tak bude. Vnímam to všetko prirodzene a aspoň sa fanúšikovia majú stále načo tešiť a nebude sa dať očakávať s čím prídeme. Asi radikálne skoky netreba očakávať ale v rámci žánru to najskôr nebude stále to isté. A prosím, nezabúdajme na Old Blood. Síce boli aktívni asi len niečo cez tri roky ale za mňa urobili solídnu stopu na Slovensku. K ich tvorbe sa opakovane vraciam a kto počúva správne, možno sem tam u nás zachytí aj niečo inšpirované od nich. Je to moja pocta tejto kapele ale to je tajomstvo.
S.: Vidíš na ten Old Blood by som bol aj zabudol, a to sa mi doma váľa niekde zaprášená kazeta. Keď už sme pri tej domácej scéne, máš nejaké obľúbené kapely, poprípade príde ti, že niektorá z kapiel nie je docenená tak ako by si zaslúžila?
Ozymandias: No prirodzene ku kapelám, ktoré mám rád, budú patriť Krajiny Hmly, kde som chvíľu aj hral a mám tam dobrých kamarátov. Bratia východniari ako Infer, Cholera alebo Machina Baphometa sú tak isto skvelí a ak sa dá, tak si ich nenechám ujsť naživo. Potom klasiky, ako Algor, Warmarch alebo Ancestral Volkhves. Ich tvorbu si púšťam aj dnes a sú to také moje úvodné kapely do slovenskej scény, keď som domáci black metal začínal len spoznávať ako tínedžer. Z thrashu mám veľmi rád Acid Force. Chalanov som videl prvý krát, keď robili v Košiciach predkapelu Toxic Holocaust. To im vtedy vyšiel pravdepodobne prvý full-length Atrocity for the Lust, ale už tá pamäť nie je čo bývala a tak verím, že mi odpustia, ak sa mýlim, hehe. No a kapely, ktoré si nepochybne zaslúžia viac pozornosti, sú legendy Dark Mordor. Ak nám to bude hrať tak energicky, ako im v tom veku, tak sme vyhráli životný jackpot. Na pódiu preštia energiou a riffmy hociktorú mladšiu kapelu (vrátane nás). Len tichá závisť. A v neposlednom rade ma najviac prekvapili mladí Tramal z Banskej Bystrice. Som rád, že sa u nás stále dá objaviť mladá kapela, čo vie čo robí a dokáže zahrať nasratý metal s vlastnou tvárou. Donedávna som o nich ani len nepočul, no dnes môžem povedať, že som fanúšik. Držím im palce a len tak ďalej.
Nespútaný plameň na pódiu…
S.: Na scéne ste pomerne krátko, ale už máte za sebou niekoľko zaujímavých akcií na domácej scéne, ale aj v zahraničí. Buďme úprimní za tak krátky čas sa to nepodarí hocikomu. Ako hodnotíte tento úspech a celkovo akcie doposiaľ?
Ozymandias: Som za to nesmierne vďačný. Neulietavame si na tom a myslím, že ak by aj prišlo obdobie „sucha“ čo sa týka koncertov, tak čas využijeme na ďalšiu tvorbu, projekty a iné záujmy, ktoré má každý z nás. Rozhodne sa nenudíme. Veľká vďaka samozrejme patrí našim kamarátom a známym zo scény, ktorí nám dali príležitosť sa ukázať a ja som len rád, že to niekoho zaujalo. Ďakujem ešte raz a už aj fanúšikom. Robíte nám všetkým neuveriteľnú radosť. Akcie hodnotím veľmi dobre. Nemôžem povedať asi ani o jednej, že by som z nej bol sklamaný alebo si prial, aby sa nestala. Kiksy sa stali tu a tam ale to patrí k tomu. Nekradne mi to spánok.
S.: Najbližšia akcia kde hráte je Eastern Flames over Pressburg, kde si zahráte po boku východoslovenských kapiel Machina Baphometa, Cholera a Grékov Decipher. Udržujete vzťahy so spomínanými kapelami? Mimochodom kapely z východného Slovenska sa v hlavnom meste tak často neukazujú, je to pre vás niečím špeciálna udalosť? (Predsa len vy ste už v Bratislave hrali, ale zvykom to nebýva)
Ozymandias: Áno, poznáme členov spomínaných kapiel, aj keď nie všetkých, osobne a na túto akciu sa veľmi tešíme. Je to pre nás pocta si s nimi stále zahrať. Chlapi boli pri našom úplne prvom koncerte a pomohli nám s aparatúrou a trochu sa zorientovať, čo je kde. A je to pre nás špeciálna udalosť skôr kvôli ľuďom a kapelám, ako miestu. Jasné, že v Bratislave si radi zahráme kedykoľvek ale predsa udalosť robia viac ľudia, ako priestor. Aj on hrá určitú rolu ale isto rozumiete, čo chcem povedať.
S.: Aktuálne hráte v trojici, aj keď EP Moira aj debut War, Ecstasy and Death boli nahrávané ešte s Namtarom. Je v pláne vrátiť sa k dvom gitarám na živých vystúpeniach? Myslíte, že Sunstrike je naživo plnohodnotnejší s dvoma gitarami?
Ozymandias: Sme otvorení každej variácii. Ak príde nový gitarista a uchytí sa osobnostne a hudobne, tak budeme opäť štvorica, ak nie, tak nie. Za mňa to funguje aj v trojici a skladby, ktoré píšem ja, sú v konečnom dôsledku aj tak robené pre jednu gitaru. Od ľudí počúvame rôzne názory, no väčšina sa prikláňa k tomu, že v trojici to je rovnako dobré. Snáď mi teda neklamú, keď sa stretneme pod pódiom.
Vojna, extáza a smrť…
S.: To je názov vášho debutu, ktorý vyšiel krátko po EP Moira. Čo je obdivuhodné, že ste nepoužili ani jednu skladbu z EPčka a 37 minút hracieho času ste nasolili s komplet novým materiálom. Boli tieto skladby hotové už dlhšie alebo sa vo vás jednoducho prebudil tvoriaci živel v tak krátkom čase?
Ozymandias: No tu sa treba vrátiť opäť k Moire (recenzia na toto EP je dostupná tu – poznámka redaktora). Totiž toto EP bolo z väčšej časti napísané už niekoľko rokov. Skladby ako Sparagmos alebo Horský Chrám som napísal, keď som mal 19 rokov. Len vtedy sa volali inak a bola v nich len jedna gitara. Mnémosyné bola napísaná tiež niekoľko rokov pred vznikom kapely len čisto pre akustickú gitaru. Neskôr som ju trochu pozmenil, otextoval orfickou hymnou v anglickej verzii od Thomasa Taylora a voilà. Hymna pre Seléné bola tak isto už dávnejšie napísaná naším basákom. Do jeho basovej linky som len nahovoril grécky text a úvod albumu uzrel svetlo sveta za jeden deň. Jediná nová skladba bola V Posvätnom Tichu od Namtara. Teda v čase, ktorý mnohé kapely venujú písaniu len prvotnej tvorby, my sme už pracovali všetci štyria na druhom albume. A to ten prvý ani nebol na svete. Tak teraz pilne pracujeme na treťom, ktorý bude znova tématický.
S.: Teraz možno trošku otrepaná otázka, ale všetci sa vždy pýtajú na vydavateľstvo, tak sa pridržíme tradície. Už vaše EP Moira vyšlo u francúzskeho labelu Gladivs records. Ako ste sa k tomu dopracovali? Bola to náhoda, kedy ste posielali materiál labelom a čakali ste kto sa ozve alebo išlo o dlhšie dohodnutú spoluprácu, či známosti? (Možno je to aj návod pre mladšie kapely ako niečo vydať v zahraničí).
Ozymandias: No tu budem asi musieť sklamať mladšie kapely ale Gladivs sa ozval nám, takže žiadnu špeciálnu zručnosť, mimo písania hudby sme nad jej rámec nevykonali, čo neurobil už hocikto iný. My sme ani netušili, že niečo, ako Gladivs Records existuje. Napísali sme nespočet vydavateľstvám a buď odpoveď neprišla alebo prišla negatívna. Tak sme sa rozhodli, že si to teda vydáme sami. Keď tu z čista jasna, sa nám ozval Gladivs, že má záujem vydať Moiru. Preto dnes existujú dve verzie Moiry, ktoré sa dajú kúpiť. Tá naša, kde je cover na Celtic Frost a potom tá z Gladivsu, kde ten cover nie je. Z nejakého dôvodu mu vadí vydávať albumy s coverami, ale čo už. Naša Moira sa dá kúpiť iba priamo od nás, len tak mimochodom.
S.: Grécka filozofia, mystika a indoeurópske mýty. To nie sú najčastejšie témy na domácej scéne a mnohým tu veru chýba povedomie o tejto téme. Skúsme sa najprv pozrieť na zdroje inšpirácie. Čo je u vás základným prvkom pre tvorbu textov?
Ozymandias: No tu budem hovoriť hlavne za seba. Ja osobne sa venujem platonizmu, ale so širším záberom na pytagoreizmus a orfizmus. Aj tak spolu úzko súvisia. Teda hlavnou inšpiráciou sú samotné diela týchto smerov a v neposlednom rade moja vlastná praxis. V nich nachádzam zmysel, naplnenie a celkovo na nich stojí aj môj svetonázor, ktorý im je podmienený. Mnohých možno prekvapí, kde tam v tom všetkom je mysticizmus a ako sa vôbec praktizujú tieto „akademicky suché filozofie“, ale to už nechám na ich vlastnom skúmaní. Boli by sme tu riadne dlho. Kto chce, ten si zistí.
S.: Keď už sme tu načrtli ten ďalší album. Môžeš nám na koniec rozhovoru prezradiť niečo viac o jeho téme a kedy by ste ho chceli približne vydať?
Ozymandias: Samozrejme. Tematicky sa tentoraz pozrieme na staroveký Rím a jeho podivuhodné a obskúrne kulty a zvyklosti. Ľudia majú už teraz možnosť počuť jednu pieseň z tohto pripravovaného albumu, ktorú hráme stále na konci setu. Ide o pieseň s názvom Dies Sangvinis (Deň krvi), čo bol názov konkrétneho dňa počas sviatkov na počesť Veľkej Matky Kybele a jej partnera Attisa, ktorý umrel a znovu sa zrodil. V tento deň za ním sprievod smútil, bičoval sa, rezal a v niektorých prípadoch dochádzalo až ku kastráciam. Ale nejdem tu teraz dávať prednášky, veď ten text raz bude zverejnený. O vydaní celého albumu je ale teraz ešte príliš skoro hovoriť. Kompletné sú dve skladby a pracujeme na ďalších. Ako dlho to bude trvať bude závisieť od príliš veľa faktorov, ktoré nedokážeme predpovedať a preto reálne neviem odhadnúť ani približný čas. Ak postupom času začne album naberať konkrétnejšie kontúry, tak Vás budeme určite informovať.
