Rozhovor s Thou Shell Of Death (2016)

Estónska kapela Thou Shell of Death je zaujímavým spolkom zahaleným rúškom tajomnosti, nie len hudobne, ale aj čo týka živej prezentácie. Na niekoľko otázok, ohľadom kapely a aj pár zaujímavostí naviac, sa pýtal S. hlavného protagonistu kapely Ingmara.


Ahoj Ingmar, už dlho sme sa nebavili. Ako sa máš? Aká bola zima tento rok v Estónsku?

Ahoj, S. Áno, už to bolo nejaký čas. Mám sa fajn a zima u nás… nebola ničím, čo by sa dalo nazvať zimou.

 

Na Pobaltí je známe, že si organizátorom festivalu Howls of Winter Nights. Aký bol festival tento rok, a povedz nám niečo viac o myšlienke a organizácii.

Howls of Winter bol tento rok skutočne úspešný. Festival takmer zdvojnásobil návštevnosť. Finančne to môžeme síce nazvať pohromou, ale atmosféra a ostatné veci boli perfektné. Nasledujúci ročník je už z polovice vybookovaný. Myšlienkou je priniesť nejaké undergroundové black metalové „highlighty“ do pobaltských krajín. Najviac pozývam kapely, podľa svojho vlastného vkusu, nie na základe „mena“ alebo „popularity“. Dúfam, že za ten čas som sem pozval nejaké menej známe kapely, ktoré sa v budúcnosti stanú legendami.

 

Vaše posledné dva vydania zrealizoval rakúsky label Talheim records. Ako ste začali spoluprácu s týmto labelom? Dostalo sa vám viac pozornosti zo západnej Európy po tom, ako ste nadviazali spoluprácu?

Samozrejme, pritiahli sme viac pozornosti v nemecky hovoriacich krajinách, ale dôvod toho, že máme label je ten, že kapela sa môže viac sústrediť na hudbu a o ďalšie veci sa postará label. Verili sme svojmu labelu a neľutujeme. Celý postoj a kvalita sú nezaplatiteľné. Ako naša hudba, tak aj veci sa hýbu pomaly. Ale ako sa všetko dáva do pohybu, dostáva sa nám viac pozornosti celosvetovo.

 

Poďme k začiatkom kapely. Všemocný metal-archives hovorí, že ste začali v roku 2010. Predtým si mal projekt Kurdhost, ktorého demo bolo vydané v 2005. Čo si robil počas tých piatich rokov? Ako si vlastne vytvoril Thou Shell Of Death?

Kurdhost by som nepočítal ako kapelu. Bol to akýsi „násťročný“ projekt počas školských časov, tzv. „punková kapela, ktorú musel mať každý metalista“. Hral som v kapelách ako Wrath is EvergreenViirastus. Vlastne Thou Shell Of Death vyrástol na základoch Viirastus. Prvá TsoD skladba bola zložená práve pre Viirastus, ale nesedelo to s myšlienkou. Taktiež, v tom čase som chcel robiť veci tak, aby všetko bolo pod mojou kontrolou a to bol zrod TsoD. Všetky hudobné aktivity mi dali dostatok skúseností, aby som už neopakoval chyby, ktoré sa stali v minulosti a pravdepodobne to je dôvod, prečo je TsoD úspešnejší. Úspech meriam len na základe môjho názoru, nie popularity.

 

Ako vyzerá proces tvorby vašej hudby? Takúto hudbu si predstavujem ako skutočne hlboké a osobné dielo jednej mysle.

Nový materiál TsoD bol vytvorený vo veľmi špecifickej nálade a podmienkach. Väčšinou nezvyknem upravovať nič, čo som napísal v jednej piesni za deň, pretože chcem aby tá nálada ostala v danej skladbe. Niekedy napíšem intro a nechám to v mojej hlave nejaký ten mesiac a potom neskôr to zaberie tak hodinku – dve dokončiť to. Skutočne to záleží na okolnostiach a je to individuálne s každou jednou skladbou.

 

Vašim posledným vydaním je EP Cave Hill z 2015. Máte nejaké plány pre tento rok? Možno full lenght album?

V druhej polovici roku 2015 a v roku 2016 sa máme v pláne mierne odmlčať s TsoD. Vzali sme si nejaký čas pre načerpanie inšpirácie a písanie nových skladieb. Plán je vydať nasledujúci full lenght v roku 2017, ale nemáme nejaký presný dátum a nechceme sa ponáhľať. Tento rok máme na pláne len nejaké koncerty na jeseň, a to bude pravdepodobne jediná aktivita, o ktorej budete počuť až do nasledujúceho albumu.

 

Čo hranie naživo? Videl som, že ste hrali vo viacerých krajinách Európy. Kde sa vám najviac páčilo? Ako ľudia reagujú na vašu veľmi špecifickú hudbu? Čo je najdôležitejšie pre vaše live vystúpenia?

Ľudia v takom malom priestore ako je Európa sú skutočne rozdielni. Všade to má svoje výhody a slabiny. Naše posledné skúsenosti z Minsku sú nezabudnuteľné… nebolo tam najlepšie a najväčšie pódium, na akom sme hrali, ale bol to pravdepodobne jeden z našich najlepších koncertov a publikum tam je skutočne empatické. Najdôležitejšia vec pre nás je, že si z koncertov odnášame skúsenosti, ktoré sú svojim spôsobom unikátne alebo špeciálne. Radšej odísť s negatívnym pocitom, ako sa vrátiť domov s prázdnou mysľou.

 

Minulý rok ste hrali v Litve (nie po prvý krát) na festivale Kilkim Žaibu. Aké bolo vystúpenie? Veľa ľudí hovorí, že tento festival je veľmi unikátny (súhlasím, bol som tam). Ako ste sa tam cítili a je pre vás  tento festival niečím špeciálny?

Keďže nehráme vystúpenia počas denného svetla, je celkom náročné, aby sme dostali dobré miesto v programe… dalo nám to dosť času, kým sme dokázali, že si to zaslúžime. Samozrejme, festival je skutočne jedinečný. Je to najväčší undergroundový black/pagan metalový festival na Pobaltí, ale darí sa im ho udržiavať akýsi vľúdny. Tá atmosféra je niečo neopísateľné, takže pravdepodobne nenájdem žiadne slová vyjadriť to.

 

Mimochodom, Litovci hovoria, že ste ich „divní“ bratranci. Máte o nich tiež nejaké vtipy? Z môjho pohľadu to vyzerá, že pobaltské krajiny si udržujú reálne bratstvo (spolupatričnosť), je to tak aj v metalovej scéne?

Nepoznám žiadne vtipy o Litovcoch (ale viem nejaké o Lotyšoch). Ja a celkom dosť metalistov z Estónska navštevujeme pravdepodobne viac litovských festivalov ako estónskych, takže jasné, máme tam bratov.

 

Estónske kapely vo všeobecnosti nie sú veľmi známe v Európe, ale existujú kapely, ktoré sú ikonami vašej scény. Ktoré kapely z vašej scény máš rád? Alebo radšej nám a našim fanúšikom povedz niečo o estónskej black/pagan metalovej scéne.

Nechcem poukazovať na konkrétne kapely, kedže poznám väčšinu chalanov a možno niekto, koho by som nespomenul, by to mohol zobrať osobne. Niekedy sa zdá, že black metalová scéna tu znova povstáva do skvelých časov, ako to bolo počas 90tych rokov, ale nie je tu nič také kompletné, alebo dosť staré nato, aby som si bol istý, že to ostane alebo čoskoro neumrie. Páči sa mi, že black metalová scéna je tu malá a aj súdržná. 

 

Vaša hudba je ovplyvnená prírodou, čo je zrejmé z vašej hudby a artworku na internete. Ak by som chcel jedného dňa cestovať po Estónsku, ktoré miesta by si mi odporučil navštíviť? Máš nejaké špeciálne skúsenosti z prírody (možno si sa niekde stratil alebo dostal od problémov)?

Najprv by som chcel povedať, že Estónsko by ste mali navštíviť. Jednoducho to musíte. V porovnaní so Slovenskom nemáme hory. Odporúčam ísť na ostrovy (Saarema a Hiiuma) … príroda tam je svojim spôsobom odlišná, nie je to len o lese. Musím však povedať, že „obyčajný“ estónsky les je aj tak odlišný a celkom jedinečný, takže veci, ktoré sa pre nás zdajú normálne, môžu byť pre vás niečo nové. Mali by ste tiež navštíviť prastarú pevnosť Varbola – nie je to zvyčajná kamenná stavba, ale múry/kopce vybudované ľudskými rukami. Tá pevnosť je tiež dôležitou časťou v hudbe a ideách TsoD. Nie som človek čo veľa cestuje a rád turistikuje, ale jednoznačne preferujem saunu (špeciálne estónsku saunu) spojenú s pivom v nočnom meste.

 

Jeden môj kamarát bol nedávno na Erasme v Estónsku a navštívil mnoho miest. Veľmi odporúčal Tallinn a Tartu. Ako vieme, tieto mestá sú veľmi dôležité z vašej histórie. Ako dôležitá je pre teba história tvojej krajiny a národa? Sú Estónci patrioti?

Vlastne, my ani nemáme viac „miest“. Estónsko je malé. čo sa týka počtu, ale veľké v našich srdciach. História je jednoznačne dôležitá. Nebolo to tak dávno od obnovenia nezávislosti našej zeme a neberieme to ako „bežnú vec“, ako pravdepodobne západoeurópania. Stále máme v pamäti tie hrôzy, ktorých svedkami boli naši starí rodičia. Rozprávali nám ich bez toho, aby boli upravené pre to, čo sa hodí do kníh.

 

Priestor pre tvoje posledné slová. Vidíme sa na nejakom koncerte!

Ďakujem za pekný rozhovor. Dúfam, že sa čoskoro vrátim do hôr na Slovensko!

Author: S.

Zakladateľ a šéfredaktor Besu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *