Shining je moja dlhoročná srdcovka. Ba dokonca povedať „dlhoročná“ je slabé slovo, odkedy som prvýkrát pričuchol k V – Halmstad, keď som mal hádam 15 rokov, tak som si Shining kompletne idealizoval a staval na piedestál. A myslím si, že právom, Shiningu uprieť inovatívnosť, originalitu a hudobnú aj skladateľskú zručnosť by bol určite nezmysel. Je len málo kapiel, ktoré dokážu vytvoriť atmosféru totálneho zúfalstva, dezolácie, agresie a šialenstva s dobrou hudobnou produkciou, nápadmi a bez toho, že cez seba nalátajú režúce riffy, neschopnosť skryjú za otrasnú produkciu a tvária sa, že to aká hrozná je tá hudba vlastne reflektuje to ako hrozne sa autor cíti. K albumom ako The Eerie Cold, Halmstad, Klagopsalmer a Fődd főrlorare len s ťažkosťami nájdeme obdobu, albumy Redefining Darkness a Everyone, Everything, Everywhere, Ends – hoci už také „rádiovejšie“ – sú stále veľmi kvalitné diela, no a potom … potom to už išlo z kopca. Akože samozrejme, od Everyone… sme tu už mali prakticky len jeden naozaj plnohodnotný album, ale času uplynulo dosť. Z čias, kedy Shining vydával jeden album lepší ako druhý každé dva roky sme sa dostali do čias, kedy sme na slabučký Varg utan flock čakali už 3 roky a teraz… 5. Čo keby som bol vedel v čase, keď som tu recenzoval práve spomínaný Varg utan flock, ktorý ma sklamal a vravel som si „hlavne nech už vydajú ďalší, nech si napravím chuť“, tak by som bol o to sklamanejší. No dobre, ale sledujem dianie Shiningu aj mimo ich albumy a Niklas skutočne nemal ľahké obdobie, takže rozumiem, že mu vydanie nového albumu trvalo dlhšie, než obvykle a človek by si povedal, že práve pri tomto type hudby to naozaj bude stáť za to, lebo bude mať obrovské množstvo inšpiratívneho materiálu, z ktorého zloží úplne otrasný, ťažký a nenávistný album. A to ešte, keď prišla správa, že to poňal eponymne a nazval ho Shining..! To kapely robia (pokiaľ to nie je prvé demo), keď si povedia, že daný album si zasluhuje štampeľ kvality a vyjadruje, že si kapela za tým albumom stojí celou svojou existenciou. „My sme ten album“. Takže sa pozrime na to, čo je ten Shining.

Asi nemá nijaký veľký zmysel sa sústreďovať na obal, ale predsalen sa k nemu vyjadrím aspoň okrajovo: ja som si nikdy nejak nešiel shiningovské cover arty, lebo za mňa neoplývali akousi pridanou hodnotou. Neboli nikdy vyslovene zlé, ale za mňa ani nič pamätné. Tentokrát sa rozhodli zvoliť si maliara, ktorý maľuje výhradne vlastnou krvou, čo je síce tematické a k Shiningu sa to naozaj hodí, ale voľba konkrétnej maľby podľa môjho názoru nie je najšťastnejšia. Ide o akúsi karikatúru Niklasa Kvarfortha a takéto spravil vlastne pre všetkých aktuálnych členov Shiningu. Pochopiteľne zvolili práve Niklasov portrét na obal albumu, ale… však nech si každý spraví svoj názor.

No a konečne k hudbe: album Shining má svoju klasickú overenú štruktúru ako pri všetkých albumoch – 6 piesní (lebo sejtan – to si nevymýšľam, to raz v rozhovore skutočne uviedol ako dôvod) a na piatom mieste je čisto klavírna skladba. Čo sa týka tejto klavírnej veci, tak výnimkou sú len prvé dva albumy Within Deep Dark Chambers a Livets ändhallplats, na ktorých žiadna klavírna skladba nie je a Everyone…, kde je inštrumentálka (hoci nie klavírna) hneď prvá. Takisto aj marketingový režim ostal nezmenený – ešte pred vydaním albumu spraviť 3 samostatné single, čím prezradia hneď väčšinu albumu a na oficiálne vydanie ostanú len 2 plnohodnotné skladby a jeden klavírny doplnok, ktorý verejnosť ešte nepočula. Pre mňa doteraz nepochopený koncept. Inak hudobne hovoríme o… Shiningu. Po pár prvých počutiach som sa chcel trpko smiať, že čím si Niklas myslel, že si tento album zaslúži to eponymné pomenovanie, ale ja to vlastne chápem! Tu nie je jediný nový nápad, celý album je len recyklovaný, vykradnutý a skopčený sám Shining. Je to prierez nápadov, postupov, riffov, pasáží, spôsobov spievania, ktoré už boli použité v rámci diskografie Shiningu niekoľkokrát. Nie, toto nie je hnidopišstvo. Samozrejme, že kapely nemajú nekonečnú studnicu a samozrejme, že kapely, ktoré fungujú od roku 1996 a majú za sebou 10 plnohodnotných albumov plus XY kadejakých splitiek, kompilácií a neviem čoho sa začnú buď opakovať, alebo kompletne zmenia štýl. No takéto vulgárne vykrádanie samého seba som nepočul ešte nikdy predtým, a to si dovolím tvrdiť, že je množstvo kapiel, ktoré mám napočúvané od A po Z a ich cestu sledujem dlhé roky. Ja si nedokážem predstaviť ako si Shining ako kapela sadnú, pustia tento album, keď im zvukár pošle výsledok zo štúdia, dopočúvajú ho do poslednej minúty a povedia si: „paráda“. Oni to musia počuť lepšie, než ktokoľvek iný, že na tom albume nie je jediný nápad, ktorý ešte predtým nepoužili. A nejde len o jednotlivé riffy a postupy, ale dokonca o celú štruktúru piesní – oni si dovolili zobrať celú skladbu a pasáž po pasáži ju vyskladať z tých istých nápadov, ktoré sa síce trochu líšia, ale aj nepozornému uchu neujde odkiaľ vychádzajú. Názorná ukážka – okrem samotného úvodu odporúčam počkať až do bodu, v ktorom Niklas začne spievať a všimnúť si aj akým spôsobom spieva a ako to frázuje, v oboch piesňach.

A

A tiež vlastne stojí za zmienku aj:

Tá opakujúca sa vysoko položená gitara, ktorá cez klepačku začne striedať dva tóny dookola v Han Som Lurar Inom bol jeden z mála dobrých nápadov na Varg utan flock. A aj ten vykradli. Dajte si zhruba 4:40 v Den Permanenta…. To je neskutočné, čo si dovolili nie len voči sebe, ale aj voči fanúšikom.

K tomu spevu: Niklas Kvarforth bol vždy výnimočný spevák. Široký rozsah, veci, čo zvládal robiť so svojim hlasom, či už v škrekoch, revoch alebo naozaj dobrých čistých spevoch boli jedným z veľkých plusov Shiningu. A aj doteraz platí, že to je ten jeho typický podpis, ktorý poslucháč spozná okamžite a je nezameniteľný. Nikdy by som si nepovedal, že budem mať niekedy nejakú výhradu voči spevu v Shiningu. Ale kamarát, ktorý má taktiež veľmi rád Shining povedal, že už aj ten spev ho prestáva baviť, lebo je to stále to isté. Najprv som si hovoril „ále to niee, to je práve jedna z konštánt, ktoré ostávajú dobré“, no ale potom… Ja tomu rozumiem, že sa nedá po všetkých tých rokoch dávať stále tie výkony ako na The Eerie Cold alebo Halmstad, kde som sa chytal za hlavu, čo to stvára, ale teraz je to už ozaj dookola opakujúci sa systém, ktorý mu zrejme funguje, ale akosi už z toho nemám zimomriavky. Už je to v bode, že „no hej, Niklas“. Po tých deviatich albumoch (na prvom nespieva on) by bolo na mieste to nejak okoreniť.

Len tak na okraj, tá piata klavírna pieseň býva vždy cover na niečo, resp. prerábka niečoho, či už klasickej hudby, soundtracku z filmu, alebo dákeho iného interpreta a keď som ju počúval tentokrát (cez Spotify, kde sa nepíše, či je to cover), tak si hovorím od prvých pár tónov, že toto určite odniekiaľ poznám. Počúval som to práve vtedy s kamarátkou a ona vraví „Amélia z Montmartru!“. Tak sme poctivo počúvali soundtracky z toho filmu, no tie konkrétne tóny sme nikde nevedeli začuť, aj keď daný štýl bol nepopierateľný. Nedalo mi to spať, takže pre tých, ktorí to majú podobne a trápia sa, prečo je im to známe: tá skladba je prerábka piesne od Erika Satie, francúzskeho skladateľa z 19.-20. storočia, ktorý časť svojho života odžil v Montmartre a autor soundtrackov do Amélie z Montmartru bol vo svojej tvorbe jeho štýlom značne ovplyvnený. Takže tak.

V každom prípade, aby som recenziu na tento veľkolepý album, s ktorým sa Shining identifikuje tak silne, že ho po sebe pomenoval, uzavrel – môžu sa hanbiť. Pre mňa, ako človeka, ktorý Shining kládol na piedestál je toto priam transgresia. Nerozumiem, ako si toto kapela sama pred sebou obhajuje, ale ja to chváliť nemôžem. Je tam pár momentov, ktoré by mohli byť fajn – napríklad záver Allt for Dőden, s tou pomalou druhou gitarou a opakujúcimi sa riffmi mohol byť priam monumentálny, keby rytmická gitara nehrala ten najrecyklovanejší najshiningovejší riff v Shiningove. Alebo Snart är dom alla borta začína ťahaním strún typickým pre éru Klagopsalmer, čo pôsobilo sľubne, až kým sme sa nedostali do typickej shiningovskej rockovej balady, ktorá má miesto prakticky už na každom albume. Skrátka, všetko, čo tu budeme počuť nám len pripomenie svojho lepšieho predchodcu a mňa to proste mrzí. So skladbou Fidelis ad Mortem, na ktorej spolupracoval Andy La Rocque neviem čo chceli dokázať, ale Niklas by si mal asi uvedomiť, že na jeho fanúšikovskú základňu nezapôsobia sóla gitaristu z King Diamond. Niklas má v tomto akúsi zvláštnu predstavu, že niekoho zaujímajú tieto jeho úlety… akože cover na sprostosti typu Alice Cooper (dvakrát!), alebo Danzig nech si nechá na svoje absťáky.

Musím žiaľ povedať, že mám zlú predpoveď: podľa mňa sme svedkami zániku Shiningu. Myslím si, že Napalm Records tento album vydal len preto, že dôveroval fanúšikom Shiningu, že sa po piatich rokoch čakania pôjdu po tomto albume úplne zjančiť, ale ja si to nemyslím. Shining má sto a jeden problém a alfou a omegou je chudák Kvarforth, ktorého jeho životný štýl v minulosti dostáva do toho, že je veľmi otázne, či vôbec niekedy ešte bude môcť Shining naživo vystupovať. Nevystupovali už veľmi dlho, čo sa zákonite musí podpísať na popularite kapely, a čo sa podľa mňa aj podpísalo, lebo nebyť toho, že ich aktívne sledujem ako srdcovku, tak by som posledné roky netušil, či vôbec existujú. A ak si myslia, že týmto albumom spravili nejaký triumfálny comeback, alebo zobudenie spiaceho obra, tak sú na omyle a nepomôže ani Nicholas Barker na bubnoch (ktorý má tiež ťažké zdravotné problémy). Hodnotenia sa zdržím, lebo je veľmi ťažké hodnotiť album sám o sebe, keď celý môj dojem z neho sa opiera o moju skúsenosť s celou diskografiou. Rovnako ako som napísal pri recenzii na Varg utan flock – ak by som toto počul ako úplne prvú vec od Shiningu, tak iste budem nadšený. Ale nemôžeme prehliadať, že v kontexte celej ich tvorby ako takej po piatich rokoch proste spravili len ctrl+c, ctrl+v.

Napísal: B.

English overview

The eponymous Shining album that was supposed to be the great comeback after 5 years of mostly silence is a disappointment. What was the main problem behind the previous album Varg utan flock, the fact that it was mostly based on recycled ideas from basically the whole discography is now even advanced – nothing on Shining is original, innovative or new. Practically every riff, every part, every style used in any of the songs can be traced to its predecessor and I am starting to lose hope that Shining can get out of this author’s block. They will either change something drastically or fall into oblivion.