Ako viete, na Bese sa okrem hudby venujeme aj mnohým iným témam, medzi nimi aj dejinám predkresťanských civilizácií. Rovnako ako v hudobnom prostredí, tak aj v rámci akcií historickej rekonštrukcie je leto obdobím festivalov a rôznych akcií. Posledný júlový víkend sme sa rozhodli zavítať po prvýkrát do Nižnej Myšle na východ Slovenska. Akcia Starovek v Nižnej Myšli lákala nie len svojím programom a samotným prostredím, ale aj možnosťou stretnutia našich redaktorov S. a NKH. Počas nášho stretnutia sme sa spontánne rozhodli, že akciu zhodnotíme na stránkach nášho webu v nasledujúcej reportáži.

Krátko k lokalite a obdobiu doby bronzovej

Archeologická lokalita v Nižnej Myšli spolu s archeoskanzenom a zrekonštruovanými obydliami patrí do obdobia praveku a staroveku. Mohli by sme konštatovať, že na Slovensku nemajú toľko popularity, ako iné historické obdobia. V prípade tohto opevneného sídliska otomanskej kultúry[1] hovoríme o staršej a strednej dobe bronzovej v rozmedzí rokov približne od 1900 p. n. l. až do 1400 p. n. l. Bezpochyby išlo o veľmi významnú lokalitu, o čom svedčia aj nálezy veľkého množstva hrobov s početnými (aj zlatými) milodarmi, obetná jama s kultovým významom a opevnenie, ktoré bolo v poslednej fáze existencie rozšírené o plochu pôvodného pohrebiska. Z výbavy hrobov sa usudzuje, že už tomto období ide o vysoko rozvinutú a diferencovanú spoločnosť. Našlo sa tu množstvo zaujímavých predmetov, od zlatých bronzových šperkov osôb vyššieho postavenia, cez remeselnícke náradie, až špecifický detský hrob so zmenšenou replikou vozíka s nádobou na štyroch kolesách. Celý archeologický – sídliskový komplex je na vyvýšenej ploche oproti Slanským vrchom a prírodné prostredie je naozaj lákavé aj v súčasnosti, a to aj vďaka dubom, ktoré miestami poskytujú príjemný tieň.

Program za sprievodu búrkových mrakov

Program festivalu začal rekonštrukciou hromadnej ľudskej obetiny – „obeťou panien“ – štyroch mladých žien, ktorých pozostatky sa našli archeologickým výskumom na lokalite v obetnej jame v roku 1993. Už niekoľko rokov je možné vidieť rekonštruovaný objekt priamo na tvári miesta a herci tentokrát priebeh krvavej udalosti oživili podľa svojich predstáv. Na konci predstavenia dlhoročný vedúci archeologického výskumu v Nižnej Myšli, Ladislav Olexa, pokrstil román Zabudnutý osud zlatého mesta svojho mladšieho kolegu, Štefana Olšava.

Pokračovalo sa tancom ľudu slnečnej bohyne. Historická skupina uviedla kroje z viacerých období doby bronzovej a jej centrálnym prvkom bola tanečnica s krojom rekonštruovaným (ak sa nemýlim) na základe nálezu mladej ženy, pochovanej alebo obetovanej v dánskom Egtvede. Tu, ako i pri predchádzajúcom čísle sa prejavili dve slabiny, ktoré pokračovali i do ďalšieho programu. Asi aj vplyvom horšej predpovede počasia, bolo ozvučenie desiatky metrov od diania a trochu absentovalo uvedenie divákov do deja. Pre diváka nezorientovaného v nuansách slovenského a európskeho praveku mohol program vyznievať miestami nezrozumiteľne. Tanec slnečnej bohyni však zafungoval, tento zrážkový front zahrozil len pár kvapkami a hrmením a pokračoval ďalej na východ, aby uvoľnil miesto Slnku.

Pokým sme my cestovali zo stredného Slovenska, zachytila nás silná prietrž mračien, takže pozrieť si predchádzajúce predstavenia spolu s NKH som nestihol. Stretli sme sa pred začatím hudobnej zložky programu a tým bol koncert akustickej folkovej skupiny Gjoll. Tá hrá rôzne stredoveké piesne v akustickom prevedení, čo síce nepasuje do celkového programu festivalu, avšak nájsť na Slovensku niečo v tomto duchu je oveľa náročnejšie, akoby si človek myslel. Do budúcnosti by som však určite zapracoval na ozvučení kapely/kapiel (rozumiem, že sú to náklady naviac), pretože to pritiahne určite viac pozornosti medzi obecenstvom. Následné workshopy rôznych remesiel, či aktivity pre deti zapojili návštevníkov aktívne do diania a mohli byť viac ako len pasívnymi pozorovateľmi. Výroba bronzových ozdôb predlaktia a lepenie keramiky (a taktiež detský archeologický prieskum s lopatkami v zemi) sa zdali azda najsledovanejšími. Určite zaujala aj funkčná rekonštrukcia tkáčskeho stroja a rad pred stánkom s historickými pokrmami tiež hovoril o úspechu tohto nápadu. Nejeden fanúšik histórie a rekonštrukcie by však namietal pri používaní nedobových nástrojov (či už šraubovák u kováča) alebo umelého vedra na vodu. Niektorým pozorovateľom, ktorí radi dbajú na detaily, to môže pokaziť atmosféru a dojem.

Najviac asi pútali pozornosť rumunskí hostia v podobe historických skupín stvárňujúcich rímske légie z obdobia principátu, tanečnice – azda nymfy a skromný počet predstaviteľov kmeňa Dákov. Nerád by som podceňoval slovenského diváka, či nadšenca histórie, ale o tomto kmeni má vedomosti málokto. Určite by viacerí uvítali akýsi historický exkurz do starovekých dejín, kde by ich význam pre územie Rumunska a okolia Čierneho mora, ale aj nášho územia, keďže bojovní Dáci sa vysporiadali s časťou Keltov tak, že sa neskôr o častiach Podunajska hovorilo ako o bójskej púšti. Tu by som rád podotkol, že v programe ozaj chýbal nejaký historický výklad. Myslím, že to je najmenej, pozvať nejakého historika, archeológia, ktorý sa venuje starovekým dejinám. Pred druhou časťou programu sa mračná hromovládneho boha znova priblížili aj k archeoskanzenu. Niekoľkominútová spŕška, ktorá sa však veľmi rýchlo rozptýlila medzi slnečnými lúčmi, dala najavo, že *Perkʷūnos posvätil túto akciu aj do budúcna.

Po krátkej pauze v úkrytoch na terase, či pod širákom program pokračoval. Predvádzanie bojových stretov Dákov s Rimanmi bolo úprimne na dosť nízkej úrovni. Rozumiem, že išlo predovšetkým o divadlo pre menej zainteresovaných, ale to čo predviedli Rumuni, bolo slabé. Prezentovanie rímskej armády z obdobia neskorej antiky sa lepšie vydarilo slovenskej historickej skupine Teokratos, ktorá pridala aj širší opis zloženia a výzbroje jednotlivých členov. Napokon dobývanie opevnenej osady na záver mohlo byť trošku prepracovanejšie. Na škodu sa divákom zhromaždeným poväčšine pred opevnením nepodarilo vidieť boje, ktoré prebiehali práve za palisádou. Ohňovú show sme už žiaľ nestihli, nakoľko trojhodinová cesta domov, nás presviedčala už ísť.

Na záver by som rád poďakoval organizátorom, že sa niečo takéto na Slovensku vôbec deje a snažia sa o popularizáciu starovekých dejín. Udalosť bola milou príležitosťou stretnúť známych a neznámych medzi záujemcami o staršie dejiny, niečo vidieť, zažiť a vymeniť si skúsenosti a názory. Stánky s občerstvením by však mohli byť reprezentatívnejšie, (či už ponukou, štýlom obsluhy alebo jej kvalitou), nakoľko už vážne nie sme v 90. rokoch.

Napísali: S. a NKH

O fotografie sa postaral Lukáš Vilhan

[1] Záujemcom o najstaršie dejiny Indoeurópanov doplním, že medzi najstarším pamiatkami na lokalite, ktoré patria do obdobia neskorej doby kamennej, sa našli aj artefakty, ktoré hovoria o spojení s jamovou kultúrou a komplexom kultúry so šnúrovou keramikou.