Svetlonos – Horor, Škótsko a popartová koza

Prvá epizóda seriálu Svetlonos si berie na paškál videoklipy z mesiaca marec. Našťastie klipy nevznikajú zo dňa na deň. Prísne opatrenia súvisiace s pandémiou sa preto distribúcie videoklipov na sociálne siete, či médiá, nedotkli. Môžem preto smelo zhodnotiť nádielku audiovizuálneho materiálu od vydavateľstiev Nuclear Blast, Napalm, či Century media.

TOP 3:

Oranssi Pazuzu – Uuusi Teknokratia

 

Poznáte nemecký expresionizmus? Tak sa volá smer v kinematografii, ktorý prišiel na svet v období 20. rokov dvadsiateho storočia. Ide teda o medzivojnové roky, kedy bola spoločnosť deprimovaná z armádneho ťaženia. Strata suverenity, zmena spoločenských pomerov a post-traumatické zážitky sa premietli aj do filmu. Charakteristické  boli hlavne expresívne prostredia (výtvarníci vytvárali maľované pozadia, ktoré znázorňovali povojnový svet, či pokrivený charakter osôb). Cez toto obdobie vznikli rôzne filmy, ako napríklad Kabinet doktora Caligariho ( réžia Robert Wiene), Nosferatu (réžia Friedrich Wilhelm Murnau), či Metropolis (réžia Fritz Lang), z ktorých v neskorších obdobiach čerpal hlavne hororový film.

 

Obraz z filmu Kabinet doktora Caligarirho

 

Nemecký expresionizmus v podstate položil základy hororovému žánru a klip Uuusi Teknokratia od fínskej kapely Oranssi Pazuzu je z môjho uhla pohľadu skutočnou poctou expresionizmu vo filme. Pri výrobe klipu využili samozrejme moderné postupy (pozadie nebolo maľované, ale vytvorené grafickou kolážou cez rôzne strihačské programy), zároveň však zachovali to, čo je pre tento kinematografický žáner charakteristické – pochmúrny vizuál, expresionistické líčenie hercov, expresionistické triky (dvojexpozícia) a atmosféra klipu, z ktorej až naskakuje husia koža.

 

Sojourner – The Deluge


Osobne sa snažím vždy vyhýbať klipom, ktoré sú, povedal by som, takým egotripom kapely. Ukazovať samých seba, ako hrajú na nástrojoch je dosť lacné – aj ideovo, ale samozrejme aj finančne. Na druhej strane to z pohľadu kapely (ale aj videoprodukcie) býva najjednoduchšie. Je však rozdiel v tom, ako to kapela pojme. Nemám nič proti, keď chce odprezentovať kapela aj seba, ale keď klipu chýba príbeh, chýba mu podľa mňa aj duša. To našťastie nie je prípad Sojourner s počinom The Deluge. Ich klip je dôkazom toho, že naozaj to kapela nemusí hrotiť – stačí jednoduchá myšlienka s nejakými vizuálne pútavými priestormi. Emilio, vokalista kapely, v jednom rozhovore spomína, čo klip symbolizuje – je to osobná cesta každého jedného člena kapely, nakoľko sú roztrúsení po svete (členovia sú z Nového Zélandu, Talianska, Veľkej Británie,…) a každý z nich prináša svoj element do zoskupenia (symbol, ktorý znázorňujú buď mazaním hliny na kameň, alebo skladaním vetví, či kamienkov). Symboly sú samozrejme klišé záležitosť, avšak tieto na mňa nepôsobili vôbec tuctovo. Klip je nakrúcaný v škótskych horách, čo je samo o sebe veľmi fotogenický priestor. Vizuálu pomohli aj dronové zábery. Je to teraz moderné a čím ďalej, tým viac dostávajú takéto zábery priestor v klipoch, či filmoch. Ešte stále je to pohľad z inej perspektívy, ktorý pre človeka nie je úplne bežný. Klip je tiež príjemne kolorovaný do prírodných farieb a kameraman využíval prirodzené svetlo.

 

Heaven Shall Burn Übermacht

 

Aj Heaven Shall Burn po vydaní klipu Übermacht vyhlásili, že to je veľmi netradičný klip k veľmi netradičnej piesni (na pomery kapely). Nedá mi nesúhlasiť a musím sa aj ja dokonca opakovať – už v predošlom odstavci som hovoril, že niekedy stačí na prezentáciu kapely skutočne krátky moment a táto nemecká kapela to vymyslela zaujímavo. Ak niekto trpí na OCD, Übermacht určite pohladí jeho zmysly. Zábery sú totiž vyvážené, stredová kompozícia tvorí základ obrazovej zložky. Klip je veľmi výtvarne riešený, niekedy až surreálnymi obrazcami a ďalším jeho plusom je postprodukčná úprava. Autor klipu veľmi inteligentne využíva farbu (hlavne čiernu) s tieňmi zo svietenia, čo mu umožňuje jednoduchšie pracovať s viacerými obrazovými vrstvami. Divákovi sa tieň a čierna farba potom vizuálne prepojí a vo výsledku potom obraz vyzerá celistvo, že si tam tých viac vrstiev človek ani nevšimne. Vizuál pôsobí mysticky až snovo a veľmi kvalitným prechodom sa z tejto ríše snov dostávame do skúšobne kapely (aspoň tak to na mňa pôsobí). Opäť je to úplne jednoduchý nápad. Snové pasáže pôsobia po tomto  strihu ako inšpirácia, ktorú spevák počas krátkej pauzy rozjímania obdržal od vyšších sfér a zvyšok klipu odprezentuje kapelu vo svojom prirodzenom prostredí tvorenia hudby.

 

ČIERNY PETER:

Priznám sa, že som si na seba ušil trošku búdu. Keď som rozmýšľal nad touto rubrikou, ani by mi nenapadlo, že vybrať čierneho petra bude taký problém. Tých do neba volajúcich prúserov bola taká hromada, že je celkom náročné vybrať LEN jedného ašpiranta. Najskôr som rozmýšľal nad Eradicate od Heaven Shall Burn, čo by bola celkom sranda, vzhľadom na to, že Übermacht od nich skončil v top 3. Potom som si povedal, že Eradicate je predsa len recesia. Následne som zvažoval klip Dreams Gone Wrong od kapely Cyhra, ktorý oplýva všetkým klišé balastom, aký asi existuje. O nezmyselných scénach tancujúcich vojakov, preexponovanej kamere, infantilne vlniacom sa gitaristovi, či nechutných spevákových pózach ani nehovorím. Nakoniec som sa ale rozhodol, že za odstrašujúci príklad tohto mesiaca dám klip od Turmion Kätilöt, ktorý odhaľuje zákulisné zábery kapely. Warpaint možno do metalu patrí, ale dať si do klipu chlapov, jak si pred veľkými zrkadlami maľujú držku ako nemravnica Nikol pred poledancovým vystúpením s prekvapkom – tak s týmto, súdruhovia, socializmus nevybudujeme. Zábery z pódia nie sú ničím zaujímavé a ich strih aj radenie je veľmi nešťastné. Čerešnička na torte – popartová koza rohatá. Nech sa páči – marcový Čierny Peter:

Turmion Kätilöt – Kyntövuohi

 

Author: Ad-mi-rall

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.