Stará Pekárna je celkom kultový podnik, čo som síce pred akciou nevedel a rozprával mi to sám Tomáš Kočko pri pive… ale o tom trošku neskôr. Minulý týždeň v utorok sa v tomto brnenskom podniku konal koncert Tomáša Kočka a Orchestru, na ktorý som sa tešil ako malé dieťa – keďže som Kočka nevidel od 2014, kedy hral v Banskej Bystrici na Noci Besov.
Koncert začínal o ôsmej hodine a sľubované dve hodiny hracieho času boli úplne akurát pre bežný utorkový večer. Stará Pekárna ma celkom prekvapila, nakoľko som tu ešte nikdy nebol – vstupoval som teda do pivnice/podzemia, kde je tento celkom útulný podnik s menším pódiom a barom, ku ktorému je prístup z oboch strán. Na výčape mali naozaj kvalitne čapovanú Plzeň (a to hovorím ako človek čo nie je moc fanúšikom tohto svetoznámeho piva). Takže o pitie bolo ten večer postarané!
Pred koncertom bolo všetko nachystané a Kočko zvládol zvukovku ešte dlho predtým ako som sa tam objavil a približne o trištvrte na osem už bolo v klube pomerne plno, pričom sa tu stretlo ľudí rôznych vekových kategórii. Mnoho z nich prišlo v tričkách Kočka, takže nešlo o nejakých náhodných návštevníkov. Je vidieť, že Tomáš Kočko a Orchestr majú na Morave svojich verných fanúšikov a nerobí im problém prísť na koncert v utorok (neviem, neviem ako by to dopadlo na Slovensku). Za tie roky čo som nevidel túto kapelu stihli vydať tri albumy: Velesu (2016), Z Radosti (2017) a Sadné zrno (2019)
World music a ľudová či neofolk sú výstižné termíny pre hudbu, ktorú produkuje táto moravská zostava. Dnes som ich mal možnosť vidieť a počuť naživo po dlhých rokoch a predstavili sa bez kompletnej zostavy bicích, ktorú obmedzili len na niekoľko perkusií. Z hľadiska priestoru to bol logický krok a myslím, že aj po zvukovej stránke sa v malom priestore s nízkym stropom muzikanti počuli oveľa lepšie. Kočkovci to poriadne roztočili a okrem ľudí, ktorí sedeli v predných radoch sa zaplnená sála pod pódiom bavila a pospevovala známe fláky: „Zdúvaj, vetře“, „Padaj dešču“, „Vypalujú meze“, „Formani“, „Za Tylovskú Stranú“ a klasiky „Ej Ondráš“, „Juráš“, „Moravská“, „Svatojan“.
V polovici setu ,teda približne po hodine si dala kapela prestávku a ľudia sa tak rozpŕchli k baru, kde sa čapovala spomínaná Plzeň, pričom my sme tento večer razili nefiltrovanú. Tam sme prehodili aj niekoľko slov s Tomášom, ktorý mi rozprával o Starej Pekárne ako o klube, ktorý funguje už od 90tych rokov a podarilo sa mu prežiť aj koronakrízu. Čo je naozaj úctyhodné a keď si človek zalistuje v ich programe, tak sa tu každý týždeň deje množstvo zaujímavých koncertov rôznych hudobných žánrov od metalu, cez etno, folk a podobne.
Prestávka ubehla naozaj rýchlo a z klubu sa človek musel ísť nachvíľu vyvetrať von, nakoľko malý priestor a veľa ľudí sa rovná solídne dusno. Niektoré skladby sme počúvali od baru, z ktorého výhľad síce nebol, ale zvuk bol zato naozaj dobrý. Veľmi potešila aj moja obľúbená skladba „Zbojnícky zvrtek“, ktorú zahrali v druhej polovici setu. Táto pieseň skvelé tempo a frázovanie Tomáša tu konkuruje poriadnemu rapovému flow. Trošku mi chýbali v setliste staršie skladby pohanského razenia, ale myslím, že tie si nechávajú v zálohe pre ďalšie typy koncertov, pre ktoré sa vyslovenie tieto piesne hodia.
Večer sa chýlil ku koncu a piva pribúdalo… veď, čo by nie, keď je za barom milá a pekná obsluha. Po koncerte sme ešte prehodili pár slov a jednoznačne som si povedal, že na koncert do Starej Pekárne sa ešte vrátim. A mimochodom, Tomáš Kočko práve nahráva nový album, takže sa máme na čo tešiť.
Na zdravie!
