„Je to história tajomná, pitoreskná a fantastická. Ibaže ju celú nepoznáme. A sotva niekedy spoznáme. Napriek tomu, že o záhadu niekdajších obyvateľov Molpíra, kopca nad Smolenicami pri Trnave (úradne sa volá Malá Lateršarna a je vysoký 370 metrov), zaujímali sa ľudia od nepamäti. Kedysi holý kopec, koncom minulého storočia sčasti zalesnený, no aj tak s tonzúrou obrovskej lúky na úpätí, sa nikdy neskrýval s tým, že čosi tají. Lákal zreteľnými obrysmi ochranných múrov, občasným vydaním črepov, bronzových streliek, hlinených praslenov a ďalších dôkazov o tom, že na ňom dávno-pradávno ktosi žil.“
Týmito slovami začína svoj pútavý príbeh o Molpíre legendárny popularizátor histórie Pavel Dvořák vo svojej knihe Odkryté dejiny (Dávnoveké Slovensko). Hradisko Molpír predstavuje pozoruhodnú lokalitu z hľadiska histórie osídlenia Malých Karpát a nášho územia kalenderberskou kultúrou. Najväčší rozmach hradisko zažilo v období staršej železnej doby resp. halštatskej doby, teda v období okolo 7. storočia pred n. l. Z hľadiska rozlohy hradiska išlo o jedno z najväčších osídlení tohto typu na Slovensku. Práve kniežacie mohyly, ktoré sme riešili v našom článku Memento Mori III. sa spájajú s kalenderberskou kultúrou. Okrem bohatých nálezov dokumentujúcich život na tomto hradisku stojí za spomenutie aj kultová časť lokality, kde boli nájdené náboženské idoly a pravdepodobne tri obetné (ohniská) s ľudskými pozostatkami. Niektoré „divoké“ teórie tvrdia, že sa tu odohrával aj rituálny kanibalizmus. Náhly zánik hradiska vzbudzuje tiež otázniky. Podľa archeologických nálezov Molpír pravdepodobne zanikol pod náporom nomádsko-jazdeckých etník. Jedna zo starších teórií hovorí aj o vnútornom konflikte na samotnom hradisku. Bližšie informácie o nálezoch, lokalite či súčasných teóriách ohľadne rituálneho kanibalizmu či zániku hradiska nájdete podrobne rozobraté na nasledujúcej stránke Ľudia, mýty & dejiny: Dávne tisícročia, mýty a záhady pod lupou, ktorá ponúka aktuálny pohľad odborníkov na túto tému.
Lokalita je dobre značená a začína za miestnym kostolom s priľahlým cintorínom v obci Smolenice. Od Bratislavy sú Smolenice vzdialené zhruba hodinu cesty autom z niekoľkých smerov (BA-Pezinok-Modra-Smolenice, BA-Trnava-Smolenice). Auto môžete zaparkovať na blízkom parkovisku a na vrchol hradiska s krátkymi zástavkami to trvá približne 40 minút.
Po ceste sa môžete zastaviť na niekoľkých stanoviskách informujúcich o živote na hradisku s prehľadnými tabuľami. Návštevníci môžu vidieť aj niekoľko rekonštrukcií obydlí aké sa na hradisku pravdepodobne vyskytovali.
V blízkom poraste môžete nájsť pozostatky staršej trasy na vrchol hradiska s rekonštrukciou jednej z kamenných brán hradiska.
Vrchol hradiska ponúka krásny výhľad na priľahlú lokalitu obce Smolenice, či z opačnej strany na vrcholky Malých Karpát.
Výlet si môžete spestriť aj návštevou blízkeho Smolenického zámku s parkom, prípadne začať turistickú trasu na najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby.
Okultnú tematiku Molpíra v spojení s ľudskými obetami rozobral vo svojom náučno-historickom seriály Stopy dávnej minulosti (1993) dnes už spomínaný Pavel Dvořák. Konkrétne išlo o diel Tajomný hrad v Karpatoch, ktorý rovnako ako kniha ponúka jednu zo starších teórií, čo sa na hradisku dialo a akým spôsobom zaniklo.
Tematiku Molpíra spracovala na svojom EP Extinguishing the Light (2022) aj domáca skupina Aeon Winds v skladbe Molpír. S tónmi tejto skladby uzatvárame výlet do tejto zaujímavej historickej lokality.
Napísal: Blutkrieg
Použitá literatúra literatúra:
DVOŘÁK, Pavel: Odkryté dejiny (Dávnoveké Slovensko). Bratislava: Pravda, 1975. 340 s.
VALENT, Dušan: Molpír a jeho skaza – bolo to inak (?): Nový pohľad na slávne praveké hradisko. In: Ľudia, mýty & dejiny: Dávne tisícročia, mýty a záhady pod lupou, 2022, dostupné online: https://lumyd.eu/article/molpir-a-jeho-skaza-bolo-to-inak-novy-pohlad-na-slavne-praveke-hradisko/134
