Myslíme si, že pre väčšinu našich čitateľov meno Stawrogin, či Odraza, Gruzja a ostatné projekty a kapely tohto pána nebudú neznáme. Jeho tvorba si získala pevné miesto nielen na poľskej scéne vďaka veľmi svojskému, experimentálnemu prístupu k žánru a charakteristickým vokálom. Rozhovor z krakovských ulíc prináša B.

---

Ahoj Stawrogin! Ako sa máš? Aj keď Odraza bola nejakú dobu ticho, vidím, že si dosť zaneprázdnený s mnohými ostatnými projektami a kapelami. Totenmesse vydalo tento rok nový album, takisto Gruzja, s ktorou si dosť vystupoval. Čo sú plány na rok 2024? Je tam nejaký priestor pre Odrazu?

Snáď áno. Dáme dáke koncerty s Gruzjou a Totenmesse, ale určite by to mal byť aj rok pre Odrazu. Premyslíme dáke nápady, no musím uznať, že som už trochu unavený z hudby vo všeobecnosti, takže rok 2024 bude pre mňa do istej miery hraničný. Uvidíme, kam ma to vezme.

 

Začnime od začiatku. Keď som prvýkrát objavil Odrazu, bolo to – pochopiteľne – vďaka albumu „Esperalem tkane“. Oprav ma, ak sa mýlim, ale Esperal by mal byť akýsi liek pre alkoholikov, ktorý by im mal pomôcť prestať piť, takže názov albumu by mohol byť preložený ako „Esperalom tkané“? Keď som to počúval prvýkrát a pozeral som na názov albumu, obal, tému a celkový zvuk… hovorím si: „Toto je trochu Shining worship, či?“. Bol Shining – a samozrejme myslím ten švédsky – inšpirácia pri písaní „Esperalem tkane“? Čo bola tá základná myšlienka, keď ste začali písať materiál na tento album?

Základná idea bola priniesť tieto všetky démonické a mizantropické témy naspäť na zem, keďže som bližšie k materiálnemu uhlu pohľadu. Nevyznávam žiadne božstvá a taktiež som unavený z využívania diabla ako metafory, alebo akejkoľvek skutočnej sily, keďže jeho zobrazenia sú priamo kresťanské. Ale neboli tam žiadne priame umelecké smerovania – prišlo to prirodzene. Alkohol bol v mojej rodine roky – viem ako vyzerajú katastrofy, ktoré spôsobuje. Esperal je liek, ktorý je šitý pod kožu, takže tvoj preklad je správny. Shining bol v tej dobe inšpirácia, to áno – rovnako ako Armagedda, Lik, Voivod, Virus, Ved Buens Ende, Dolorian.

 

Posunieme sa smerom k v podstate špeciálnej nahrávke – „Kir“ – live album zo špecifického predstavenia v krakovskom múzeu počas akcie na pamiatku hrôz druhej svetovej vojny. Ako ste sa dostali k tomu, že ste tam robili koncert? Odraza nerobí živé vystúpenia, prečo ste sa rozhodli spraviť – aj keď neobyčajné – vystúpenie práve tam?

Jediný dôvod, prečo sme sa rozhodli to spraviť bol, že sme mali unikátnu príležitosť nahrať tú vec naživo veľmi profesionálnym spôsobom. Mali sme kamoša, ktorý robil pre to múzeum a on prišiel s tým nápadom robiť živé vystúpenia spojené so starými filmami spravenými Tadeuszom Franiszynom. V určitom zmysle je „Kir“ soundtrack k týmto obskúrnym kúskom, ktoré zobrazujú koncentračný tábor Plaszów počas druhej svetovej vojny.

 

Keď sa bavíme o albume „Rzeczom“, mám dojem, že toto bol pre Odrazu veľký skok vpred. Bez akéhokoľvek vtierania, tento album ukázal ako unikátne vie moderná blackmetalová nahrávka znieť, ako by to malo byť robené a do dnešného dňa je to obrovská škoda, že nie je viac známa. Môžeš nám priblížiť, čo bola idea za ňou a čo ste chceli dosiahnuť? Je to koncepčný album?

Odraza je niečo ako denník, takže pre mňa osobne sú oba albumy koncepčné. To ale neznamená, že musia znamenať to isté pre všetkých poslucháčov – je tam určitý limit, do ktorého tie osobné texty nesú univerzálne a jasné posolstvo – inak sú to len bláboly. Na začiatku som bol pravdepodobne hnaný márnivosťou – proste som chcel prekonať prvý album. Pár rokov na to mi bolo jasné, že mám skvelú príležitosť ilustrovať moje zmeny v zmýšľaní. Stále to je temná nahrávka, ale je tam priestor vyrovnať sa s faktom, že život je len chladný a sivý bordel. V kontexte hudby sme spravili veľký krok vpred ako skladatelia – myslím si, že pravidelnejšie pracujúce kapely možno spravili 2-3 albumy medzi „Esperalem tkane“ a „Rzeczom“. My sme nechceli robiť kompromis.

 

Pokračujúc v tejto téme, trochu rozumiem poľštine, ale nie veľmi dobre. Čiže, „Rzeczom“ znamená… „Veci?“ Čo by to malo predstavovať? A čo texty? Aké témy pokrývajú? Je tam nejaká hlavná téma, okolo ktorej sa texty točia, alebo je každá pieseň sama za seba? Z toho mála, čo rozumiem poľštine viem, že tie texty sú písané s myšlienkou a nie sú len nejaké náhodné frázy, ktoré znejú cool (čo je bežná prax v rámci blackmetalového žánru), takže o čom sú?

Ja by som to preložil ako „K veciam“ – práca venovaná svetu, ktorý je redukovaný na objekty a ich interakcie. Realita, ktorej verzia je chladné miesto, kde sú emócie extravagantné a neznamenajú nič – láska a súcit sú relatívne. Ľudia sú tiež len veci …

 

Kto je to dievča na obale a prečo ste si vybrali práve tú fotku?

Je to naša kolegyňa. Tú fotku sme zvolili lebo sa viaže na atmosféru textov – je to také paradoxné, že máme obrázok starej ženy na obale debutového albumu a omnoho mladšiu na druhom. Emócie na jej tvári z nej ale robia ešte staršiu ako je tá na obale debutu.

 

V nejakom rozhovore s Odrazou som počul, že si mal hodiny spevu. Využívaš aj čisté spevy, ale viem si predstaviť, že formálne hodiny spevu by vedeli pomôcť ovládať hlas aj v prípade škrekov. Pomohlo ti to nejak? Čo si sa naučil v rámci škrekov, ak vôbec dačo?

Úprimne nič. Zlepšilo to trochu moje čisté spevy a celkový prístup k spievaniu, ale nemá to absolútne nič spoločné so škrekom.

 

Posledná nahrávky Odrazy bolo EPčko s názvom „Acedia“, čo bol soundtrack k exhibícii, opäť v krakovskom múzeu. Toto bolo už druhýkrát, čo ste robili kolaboráciu s týmto múzeom a tentokrát sa tá exhibícia týkala dopadov pandémie Covid-19. Prečo ste sa rozhodli zúčastniť tejto udalosti a prečo znova krakovské múzeum? Reflektuje Odraza ako kapela nejaké blízke konotácie k takýmto globálnym, či spoločenským udalostiam ako sú svetové konflikty, alebo pandémie?

Žiadne priame konotácie – ja sa to snažím vnímať ako vytváranie soundtrackov. Si limitovaný zdrojovým materiálom a musíš sa snažiť vytvoriť si spôsob prostredníctvom svojej konzistentnej predstavy.

 

Posunieme sa na tvoje ďalšie hudobné aktivity. Ja som veľký fanúšik Gruzje a vždy ma zaujímal ten názov. Znamená Gruzja „Gruzínsko“ v zmysle tej kaukazskej krajiny? Ak áno, tak prečo ste si zvolili toto meno? Ak nie, čo to znamená?

Áno – vzťahuje sa to na tú krajinu a bolo to vybrané v dobe, keď sme kapelu zakladali. Mal som byť v tom čase na dovolenke v Gruzínsku ale… život je niekedy na hovno.

 

Gruzja je v mojich očiach do istej miery kolaborácia, zahŕňa členov kapiel Furia, Biesy, Licho, Mentor a aj bez spomínania tvojich ostatných projektov mnoho ďalších. Čo vás viedlo k vytvoreniu tejto kapely?

Zdá sa mi, že to bola Arturova kreatívna hnačka a môj premrhaný rok 2018, čo vytvorilo Gruzju. Odvtedy to fungovalo viac ako kreatívna platforma ako kapela. Skôr niečo ako pouličné divadlo – naši fanúšikovia sú do istej miery členovia kapely.

 

Gruzja začala pomerne nezvyčajnou praxou: ako vznikla, rok na to ste vydali dva albumy v ten istý rok. Prečo ste sa rozhodli začať takouto ambicióznou cestou a ako by si odlíšil albumy „I iść dalej“ a „Jescze nie mamy na was pomyslu“ jeden od druhého? Pretože sú určite dosť odlišné.

V tomto bode to malo „vôbec žiadne hranice“ vibe, ktorý je veľmi ťažké vytvoriť  a udržať z dlhodobého hľadiska. Nemali sme žiadne plány – bola to proste sranda z vytvárania absurdity.

 

V roku 2021 ste nahrali album s názvom „Vulgator“, ktorý je soundtrackom k hre „Priest Simulator“. Ešte som tú hru nehral, ale videl som trailer a vyzerá to super. Aká je za týmto story, ako ste sa dostali k tomu, že budete k takejto hre robiť soundtrack? A pre gamerov ako som ja, ako si môžeme tú hru zahrať? Je komerčne dostupná na zakúpenie?

Michal z Asmodev Dev nás kontaktoval a predstavil ideu o tom, ako Gruzja môže robiť soundtrack pre Priest Simulator – nič odľahčujúcejšie sa nemohlo stať pre entitu akou je Gruzja. Konečne sme mohli spraviť popovú nahrávku.

 

Keď sa bavíme o Gruzji, dosť ste odbočili od zvuku, ktorý mali prvé dva albumy smerom skôr ku… psychedelickejšiemu (..?) zvuku. Prečo tá zmena a máme očakávať tento zvuk aj v budúcnosti?

Očakávaj neočakávané. Snažili sme sa našu prácu zorganizovať, vytvoriť si nejaké koncepty do budúcna atď., ale najlepšia metóda práce v rámci tohto kolektívu je byť absolútne otvorený času a ľudstvu prinášajúcemu nám nové levely absurdity ako palivo.

 

Gruzja má štyroch spevákov. Predtým mi to nenapadlo, ale voľakde som čítal, že každý jeden z vás by mal reprezentovať nejaké pokušenie, alebo spoločenský problém, či drogovú závislosť, alebo také čosi. Je to pravda, alebo je to len nejaká fanúšikovská teória?

Je to absolútny nezmysel. Každý z nás reprezentuje rovnakú škálu smrteľných závislostí – sebeckosť a megalomániu medzi tými najvýraznejšími.

 

Videl som Gruzju vystupovať na Josefstadte v roku 2021 a nemôžem sa nespýtať túto otázku. Fanúšikovia – a vy vlastne tiež – kričali „jebać Gruzje!“ počas vášho koncertu a túto prax som videl aj na videách z rôznych vašich koncertov. Ako táto tradícia vznikla?

Spočiatku sme boli v Poľsku dosť kontroverzná kapela, čo hovorí celkom veľa o poľskej otvorenosti k našej divnosti. V tom čase naši neprajníci zvykli písať „jebać Gruzje“, aby prejavili ich nespokojnosť so skutočnosťou, že naša kapela získava popularitu, alebo kvôli… vrodenej trpkosti. Stala sa z toho celkom bežná privítacia fráza na našich koncertoch. V dnešnej dobe ale nevieme, či ten človek, ktorý to používa to myslí ako obdiv alebo ako urážku.

 

Okey, späť ku všeobecnejším témam. Poľská blackmetalová scéna bola vždy silná a veľmi kvalitná, ale v minulosti sa točila primárne okolo satanistických a pohanských nálad. Od určitého času som si však začal všímať nárast akejsi… no povedzme „dekadentnej“ blackmetalovej vlny, ktorá silne prišla s kapelami ako Furia, Odraza, Biesy, Gruzja, možno Kly, alebo Morowe. Je tu niečo také, alebo len táram? Tiež si všímaš, že práve v Poľsku viac ako v iných krajinách, vznikajú práve takéto kapely?

„Dekadentný“ je už taká obnosená nálepka. Povedal by som, že satanistické, či pohanské témy nemajú nič spoločné so skutočným životom okolo nás a čo sa mňa osobne týka, tak tvrdosť hudby by mala byť podporená textami vychádzajúcimi zo skutočného sveta, keďže to je našim zdrojom rozpadu a skonu. V rámci tejto interpretácie sa poľské kapely proste stali viac seriózne.

 

Pamätám si z jedného rozhovoru, že Odraza neplánuje koncertovať. Ty si bol tomu otvorený, ale Priest nie. Vedel by si to nejak rozviť? Je možné, že jeho názor zmeníš?

Prestal som sa ho snažiť presviedčať pred nejakým časom. Stále sa v tejto téme nezhodneme, ale našu spoluprácu kvôli tomu nestopneme. Môže to však byť dôvod, prečo sa jedného dňa Odraza rozpadne, no momentálne sa tým netrápim.

 

Zo všetkých tvojich hudobných projektov a kapiel, ktorá je ti najbližšia a prečo?

Odraza. Je to môj vlastný príbeh a zásadná časť hudby je moja práca. Asi to.

 

Poznáš nejaké slovenské blackmetalové kapely? Páči sa ti niečo z našej scény?

Malokarpatan, Death Karma, Krolok, Remmirath.

 

Kedy môžeme očakávať nový album od Odrazy?

Nie v roku 2024, to je isté.

 

Ďakujem ti veľmi pekne za tvoj čas, Stawrogin, robíš skvelú prácu, len tak ďalej. Posledné slová sú tvoje… a skoro by som zabudol: jebać Gruzje!

Vďaka za ocenenie a rozhovor!