Začiatkom decembra prišiel z Nemecka podozrivý balík od pre mňa neznámeho vydavateľstva nazvaného poeticky Nihilistische KlangKunst. Okrem iných kompromitujúcich materiálov obsahoval album nemeckej kapely Kerker nazvaný Ban All Lights. Podtitulom albumu je „Pradávna tragédia v troch dejstvách“. To znelo ako zaujímavý koncept, a tak som sa hneď na úvod pozrel na textovú stránku vydania. Tá pojednáva takým fantazijným pohľadom o úpadku a zániku civilizácie. V textoch sa nám miešajú postavy z gréckej a rímskej mytológie, fenické mesto Tyros, Ľadová kráľovná a synovia ľadu. Neviem či to čitateľovi tejto recenzie dáva zmysel, ale jej autor z toho nezmúdrel. Veru nie som veľkým fanúšikom intergalaktického miešania rôznych námetov do guľáša v štýle amerických komiksov. Nechajme teda texty textami a poďme sa pozrieť na to podstatnejšie.
A hudba mi teda dáva zmysel oveľa viac. Podľa názvu a vizuálu s Tancom smrti som očakával čosi podstatne teatrálnejšie, možno nejaký pokus zmiešať Urfaust s avantgardou. Namiesto toho tu máme mrazivý black metal severského razenia s rezavými gitarami nad burácajúcimi bicími. Najlepším prirovnaním by boli quebecké kapely, variácie zo škandinávskych prímesí ako Frozen Shadows, ale predovšetkým moji obľúbenci Sorcier des Glaces. Na tých sa muzika Kerkeru podobá práve tými ostrými gitarami nad hrmotom bicích aj chrapľavým vokálom, ale predovšetkým dlhšími, ťahavými gitarovými melódiami. Tie zvýrazňuje melodická sólová gitara. A zvýrazňuje ich skutočne efektívne. Toto je presne typ black metalu, ktorý sa momentálne príliš nehráva, ale ktorý mňa chytá za srdce.
Zvuku albumu dominuje práve táto sólová gitara a bicie, ktoré sú možno na tento typ blacku až nezvykle vysoko v mixe. Vďaka svojmu veľmi dobre spravenému prirodzenému zvuku však táto charakteristika albumu skôr prospieva, ako by mu škodila, čo sa často stáva s natriggrovanou zostavou. Basa tam niekde v pozadí duní, ale aj po pridaní basov som nezaznamenal nič podstatnejšie. Basa tak ostáva len podporným nástrojom. V skladbách sa občas objavujú akustické gitary, piano, klávesy a orchestrácie. Sú využité s mierou, keď podčiarkujú hlavné melódie, a preto ich znova vnímam pozitívne.
Skladby sú skôr kratšie, od tých len málo presahujúcich tri minúty až po tie najdlhšie, ktoré sa veľmi neprehopnú cez päť minút. Album trvá celkovo len nejakých 35 minút a pri úplnej absencii hluchých pasáží či hudobnej vaty absolútne nedá poslucháčovi šancu nudiť.
Aby som prešiel k záverečnému hodnoteniu, tak poviem, že okrem čudnej textovej náplne, ma Kerker presvedčili na všetkých poliach. Album pre mňa donedávna absolútne neznámej kapely sa stal dosiaľ najlepšou vecou, ktorú som mal po návrate Besu príležitosť recenzovať. Podobnosť so Sorcier des Glaces mi vôbec nevadí, pretože Kerker nie sú žiadnym bezduchým klonom a dokážu byť dostatočne presvedčiví, keď prinášajú silné melódie v dobre skomponovaných skladbách. Ak ste fanúšikom melodicky poňatého seversky znejúceho black metalu, tak vám Ban All Lights vrelo odporúčam.
Hodnotenie: 9/10
Napísal: NKH
