Allah!
I spit plague into your gaping wounds!
Priznám sa, že fínska blackmetalová scéna ma poväčšine obchádzala, ak nerátam nejaké vstupné kapely pri mojich začiatkoch s týmto žánrom. V každom prípade je celkom bezpredmetné v tomto smere odkiaľ Curse Upon a Prayer sú, nakoľko nemám dojem, že by sa ich vyslovene dalo zaradiť do severskej školy, no čo ma na nich pred pár rokmi zaujalo bola silne anti-islamsky orientovaná pieseň Rotten Tongues a celkovo aj jej hudobné spracovanie, ktoré ma motivovalo venovať pozornosť rovnomennému albumu Rotten Tongues z roku 2015. Po ňom nasledovala päťročná odmlka s výnimkou jedného trojpiesňového EP Three Woes v roku 2018 a hľa: teraz tu máme Infidel od Saturnal Records, v poradí tretí štúdiový album od Curse Upon a Prayer za 6 rokov ich existencie od 2014 (od 2010 do 2014 fungovali pod gramaticky nesprávnou verziou súčasného názvu, ale pokiaľ viem, tak nevyprodukovali nič).
Ako nám už aj obal napovedá, Infidel je čisto proti-islamsky zameraný album, čo je určitý posun, pretože hoci sme takéto nálady mohli vidieť už aj na Rotten Tongues, tam to skôr vysielalo signál proti náboženstvám ako takým, resp. si rypli kade-tade, nie len do islamu. Je to od nich odvážne, nakoľko v súčasnosti platí, že „Islam is the new Chistianity“ a kopať do kresťanstva už vôbec nie je in, trendy a nepredstavuje to nijaké „riziko“ a už v zásade ani kontroverziu. Netvrdím teraz, že to Curse Upon a Prayer robia len kvôli póze, z politického hľadiska vzhľadom na podmienky vo Fínsku celkom verím, že túto averziu môžu skutočne prechovávať. Ak by sme pripúšťali istý koncept blackmetalovej „autentickosti“, tak im to treba priznať: ich lyric video na pieseň Infidel niekoľkokrát YouTube stiahol za hanlivý obsah a na podobné veci sa sťažovali aj fanúšikovia v komentároch, že keď to zdieľali na facebooku, tak dostávali bany. Ale von z politiky a dnu do hudby.
„Islamskosť“ tohto albumu sa prejavuje aj v množstve hudobných motívov, ktoré kapela do hudby zakomponovala a tu vidím ďalší posun. Rotten Tongues bol vydarený, rýchly melodický black metal s čistým zvukom a celkom diverzifikovanou vokálnou prácou, ale to bolo tak všetko. Tieto rôzne arabské gitarové/citarové linky a spevy moezínov pridávajú albumu potrebnú atmosféru. Ako keď antikresťania bastardia organ. Takisto môžeme badať väčšie rozdiely medzi jednotlivými skladbami z hľadiska originality, rozdielnosti jednej voči druhej, striedanie temp, rôzne atmosféry, viac práce s akustickými časťami… no nevyhli sa aj opakovaniu niektorých nápadov. Napríklad titulná pieseň Infidel je svojou štruktúrou veľmi podobná titulnej Rotten Tongues, či už v oblasti striedania pasáží a refrénov, alebo aj textovo (zborové zvolávanie ALLAH! nasledované rôznymi nadávkami v refréne). No a tiež je podľa mňa 35 minút na štúdiový album blackmetalovej kapely málo, tobôž po piatich rokoch, ale iste, menej je niekedy viac a pokiaľ všetko, čo chceli povedať sa zmestilo do 35 minút, tak tam určite netreba čas pchať nasilu.
Infidel predstavuje určite čiastočný posun v mnohých oblastiach, zachovávajúc si však svoj typický zvuk a podpis. Miestami sa im nepodarilo zbaviť sa inšpirácie samými sebou, ale ktovie, možno sa ani nechceli. Načo meniť, čo funguje?
Hodnotenie: 6,5/10
Napísal: B.
English overview
Curse Upon a Prayer is a Finnish black metal band founded in 2014 (under the current name) playing kind of aggressive, yet still melodic form of black metal, without any need to put keys to their music. Infidel is the third studio album and we have certain steps forward here in terms of diversity. It is more epic, more atmospheric (thanks to the Islamic musical motives used, such as acoustic guitars or samples of traditional Arabic singing) and the individual songs are a lot more distinguishable from one another, than on its predecessor, although you can hear a repetition of ideas from time to time. A bit shame it’s kind of a short record.
