Vo štvrtok 4. mája sa v Brne na Ústave baltistiky a jazykovědy konali dve zaujímavé prednášky o staropruskom jazyku a hneď na druhý deň bol v klube Kabinet múz koncert troch litovských a jednej slovenskej kapely. Príležitosti jednoducho stvorené na návštevu Brna.
O staropruštine
Keďže na Slovensku absentuje štúdium baltských jazykov, väčšina Slovákov za týmto špecifickým štúdiom cestuje do susednej Českej republiky. Masarykova univerzita tento odbor ponúka a Ústav jazykovědy a baltistiky je celkom aktívny aj v rámci hosťovských prednášok so zaujímavými akademikmi. Tentokrát to boli dve prednášky litovského jazykovedca doc. Vytautasa Rinkevičiusa, ktorý sa venuje pruskej a baltskej akcentológii.
Staropruština patrí medzi západobaltské jazyky, avšak tento jazyk vymrel približne na konci 17. storočia a o jeho existencii vieme z niekoľkých slovníkov a náboženských kníh zvaných katechizmy. Historické územie pruských kmeňov sa rozkladalo v oblasti dnešného Kaliningradu a severného Poľska. Kmene, ktoré hovorili týmto jazykmi však boli postupne asimilované germánskym etnickým elementom, spojeným predovšetkým s výbojnou christianizáciou Rádu nemeckých rytierov od 13. storočia. V moderných dejinách po druhej svetovej vojne zas s úplnou rusifikáciou územia. O tom ako znela približne staropruština, jej prízvuku a výslovnosti vieme len z písomných prameňov spomínaných slovníkov a katechizmov. Samozrejme staropruština je jazyk najbližší modernej litovčine a lotyštine, jediným baltským jazykom, ktoré prežili do súčasnosti.
Počas prvej prednášky, ktorá mala viac všeobecnejší charakter (tá druhá sa už venovala špecifickým problémom dialektológie baltských jazykov) spomenul Vytautas Rinkevičius aj súčasné hnutie, ktoré sa snaží o revitalizáciu pruského jazyka a rozlišujeme ho tým, že sa nazýva nová pruština. V tomto jazyku spieva aj niekoľko kapiel a projektov z Litvy (či migrantov z Kaliningradskej oblasti) ako sú napríklad Romowe Rikoito, Kūlgrinda, Kellan.
O koncerte
V piatok sme sa vypravili do klubu Kabinet múz, kde som už mal tú česť zažiť jeden koncert, takže to pre mňa úplná novinka nebola. Je to menší podnik s oddelenou koncertnou sálou, avšak oproti niektorým iným podnikom nečapujú úplné patoky a na výčape nájdete aj klasický ležiak čo neurazí a aj IPU pre fajnšmekerov. Poďme však k hlavnému programu večera a tým bol koncert kapiel, ktorým sa stretli turné práve v Brne. Juodvarnis a Solipsism cestovali spoločne od litovského Kaunasu a Crypts of Despair so Sisyphean z hlavného mesta Vilniusu.
Ako prvá kapela večera takmer presne o ôsmej začali hrať Sisyphean z Vilniusu. Na pódiu sa objavili skromné rekvizity dotvárajúce akýsi okultný image avšak zvuk bol spočiatku priam otrasný. Od bás a kopáku vibrovala celá podlaha a z celkom moderného black/death metalu som mal len zvukovú guľu. Približne po druhej skladbe sa dal zvuk viac menej do poriadku a človek už mohol rozoznávať aj jednotlivé nástroje. Vizuál speváka s omotanými a visiacimi obväzmi zo zápästí mi pripomínal staršie živé vystúpenie (reportáž z festivalu tu) basgitaristu Luctus, ktorého tento večer ešte uvidíme. Z môjho prvého stretnutia naživo s hudbou Sisyphean môžem konštatovať, že ide o black metal v štýle Blaze of Perdition, ktorému sa nepodarilo udržať moju pozornosť až do konca setu. Doplniť pivo som odchádzal po najnovšej skladbe Through Corrosion, ktorej prvý riff znie ako z repertoáru Mgla (Age of Excuse II).
Nasledujúcou kapelou bola slovenská kapela Solipsism zo stredného Slovenska, ktorá sa posledný rok aktívne prezentuje koncertmi na domácej pôde, ale taktiež išlo už o ich druhé vystúpenie v Brne. V zostave Solipsism nastala zmena a kapela doplnila pozíciu druhého gitaristu Mateja Húšťavu známeho z banskobystrickej kapely Abstract. Keďže som videl Solipsism naživo už viackrát, môžem povedať, že s druhou gitarou je to už naozaj iná muzika. Atmosferickému black metalu to dodáva potrebnú hutnosť, pričom vyniknú aj melodické pasáže zo štúdiovej nahrávky. Okrem debutového albumu Our Night Never Ends z minulého roka hrali ešte čosi nové a z debutového EP (recenzia tu) skladbu Ozveny budúcnosti. Publikum moravského kraja (aj keď som mal pocit, že viac tu bolo zahraničných hostí) určite ocenilo cover na skladbu Mikymauz od Jaromíra Nohavicu.
Treťou kapelou večera boli Crypts of Despair, death metal z Vilniusu, kde basgitaru hrá Kommander L. z dobre známej kapely Luctus. Na rozdiel od Sisyphean som s Crypts of Despair už mal tú česť, ako ináč na festivale Kilkim Žaibu (zase raz reportáž tu). Crypts of Despair hrajú poriadne nasratý death metal od pódiovej ušpinenej (rozumej všelijaký domaľovaný paint) až po hudobnú stránku. Aj keď som počul isté odozvy na moju staršiu reportáž o tom, že kapela hrá death metal. Ja však stále zastávam názor, že ide o death metal poriadne reznutý blackom, a basta! Ak sa vrátime späť ku kolísavej kvalite zvuku prvej kapely, bolo to podobne aj pri CoD. Našťastie tento štýl death metalu trpí na zlý zvuk oveľa menej ako iné žánre. S kľudným svedomím však môžem povedať, že rovnako ako na festivale aj v klubovom koncerte dáva zo seba táto partička všetko. Bol to jeden z koncertov, ktorý som si užil najviac, ale nebude sa tváriť, že si pamätám aké hrali skladby.
Piatkový večer, uzatvárali Juodvarnis a pravdupovediac, čakal som, že príde ešte o čosi viac ľudí. Nestalo sa tak a z môjho odhadu nás tam bolo približne 50. Na piatok ozaj smutné číslo, pokiaľ do Brna prišlo viacero zahraničných kapiel, ktoré tu už predtým aj hrali. Juodvarnis v minulosti zahrali aj na kultovom festivale Hell Fast Attack a taktiež si zahrali aj na Wackene. Predpokladal som, že pritiahnu najviac ľudí. Hudbu Juodvarnis sledujem od jej začiatkov s albumom Šauksmai iš praeities (2014) a druhý Mirusio žmogaus kelionė (2016) som dokonca aj recenzoval (prečítať si môžete tu). Po poslednom albume Nerimo dienos (2020) sa v Litve stali už celkom známou kapelou. V súčasnosti už hrajú akýsi dark metal a môžem povedať, že išlo o najmäkšiu kapelu večera (bez negatívneho zmyslu). Na Juodvarnis sa pod pódium spustil aj celkom slušný headbang a zo skladieb, ktoré vyčnievali z playlistu spomeniem určite Mechaninė saulė a záverečný cover na Bronski Beat Smalltown Boy.
Piatkový koncert z pohľadu fanúšika hodnotím ako veľmi úspešnú udalosť a spojenie s kultúrnym programom štvrtka to celé zapadalo do seba. Z pohľadu organizátora a kapiel by som bol určite na vážkach, nakoľko si zaslúžil určite početnejšiu návštevnosť. Keď však zhodnotíme koľko koncertov sa v tieto dni odohralo v Brne, Bratislave a priľahlých mestách, bola to ešte celkom slušná účasť.
Napísal: S.
