Vo štvrtok 25.5. 2023 sa mi splnil detský sen. Ale nie, klamem, frajeril by som, keby som hovoril, že od detstva počúvam čosi ako Bohren & Der Club of Gore. Každopádne sa mi splnil sen … nejaký … a spolu aj s Devanou sme sa vybrali do Bratislavy do klubu A4 na večer noir jazzu.
Čo som napísal vyššie platí: Bohren & Der Club of Gore je pre mňa veľká, veľká srdcovka. Moje srdce bažilo po noir jazz žánri dlho predtým, než som vedel, že vôbec taký žáner existuje a keď som k nemu prišiel, objavil som Atlantídu. Atlantídu skvelých projektov, kapiel, kvartet, trií (…?) a v centre toho celého, okolo čoho to všetko osciluje, stoja traja Nemci – Bohren & Der Club of Gore – noir jazz s ambientnými plochami, niekedy detektívnou, inokedy romantickou a inokedy zas hororovou tematikou, s viac ako 30-ročnou históriou. Totálne pomalá, zaspatá hudba, ako hovorí môj kamarát: 0 BPM. Plačúci saxofón, plíživý klavír, pumpujúca basa… ale ešte kým skočíme in medias res, dajme tomu trochu prózy.
Nadávame na sociálne siete, ale mne spravilo deň, keď som uvidel sponzorovanú reklamu na facebooku, že v Bratislave bude Bohren. Vedel som, že koncertujú, ale popravde, nikdy som si nepredstavoval, že by som ich videl naživo. Vôbec som neregistroval, že by hrali koncert čo i len poblíž Slovenska, nie to ešte priamo tu, a tak som neváhal a rovno sme si s mojou (snáď) vernou Devanou kúpili lístky. V tom čase sa ešte nevedelo, v ktorom klube koncert bude. Čo som počul, tak sa organizátori s hľadaním miesta trochu trápili (malo to byť dokonca aj v budove Slovenského rozhlasu), no napokon sa to uzavrelo v nezávislom kultúrnom centre zvanom A4 – priestor súčasnej kultúry. Nikdy som o tom mieste nepočul, o to viac ma prekvapilo, že to sú dvere hneď vedľa Randalu.
Dátum bol trochu nešťastný, keďže šlo o štvrtok a čo čert nechcel (alebo chcel?) pracovne som bol odcestovaný v Brne. Toto som si však nemohol nechať ujsť, a tak som rovno z konferencie, komplet v obleku s kabátom v ruke (ako správny noir detektív z 50. rokov, pochopiteľne, teplé počasie môjmu výstroju však neprialo) letel na vlak do Bratislavy. Devana nahodila čierne šatočky a opätky, červený rúž (ako správna noir femme fatale z 50. rokov, pochopiteľne, jej výstroju teplé počasie naopak prialo) a do pár hodín sme stáli vo fronte na Bohren.
Fronta na Bohren?
Vždy, keď idem na nejaký koncert, tak vyzerám ľudí, či už pochodujú, postávajú, či sú… ale teraz som si sám pokladal otázku, koho vlastne vyzerať? Ako vyzerajú ľudia, ktorí idú na Bohren & Der Club of Gore? Nepredpokladali sme, že nájdeme ešte nejakých ďalších maniakov okrem nás, vyzerajúcich ako zo Sin City. A tak sme sa postavili do fronty, ktorá siahala od Randalu až pomaly po cestu. To, že vo fronte stoja na pohľad metalisti mi tak zvláštne neprišlo, napokon, tie prieniky subkultúr tam asi sú, však aj my sme boli z metalového prostredia. Skôr som si všimol, že majú tlačené lístky ako z nejakého ticketportalu a je na nich akési divné T. A samozrejme – vedel som síce, že sú lístky vypredané, ale že by až takýto dav prišiel na Bohren? Na čo Devana asi po piatich minútach duchaprítomne skonštatovala:
„Stojíme v rade na Tublatanku.“
Áno. Vo štvrtok 25. 5. 2023 hrali naraz, v tej istej budove, len v odlišných vchodoch Tublatanka a Bohren & Der Club of Gore. Tak sme sa teda posunuli o meter doprava a hľa: žiadna fronta. Už sme vedeli, že sme dobre.
A4 je zvnútra úplne normálne vyzerajúci bar, ale predstavenia prebiehajú v zadnej sále, ktorá je skutočne sála, nie len priestor s pódiom. Je to skôr kinosála, je tam presne taká odhlučnená akustika, stoličky v radách za sebou s malými výškovými rozdielmi s kapacitou asi 120 ľudí. Veľmi pekný priestor. S Devanou sme si našli fajn miesto, obaja dali načapovať 4 deci vína do plasťáku (lebo sme vedeli, že nebude priestor chodiť počas vystúpenia na bar a do sály sa nesmelo vstupovať so sklenenými pohármi) a čakali trio.
No a k veci: o 19:30 prišli na stage traja chlapi, jeden taký starček a dvaja chlapi v strednom veku, zhasli sa svetlá a jediné záblesky poskytovali tlmené farebné svetlo od bicích a rozžiarené logo Bohren & Der Club of Gore na kopáku. A keď steny rozochveli ozveny hlbokého, rezonujúceho saxofónu, tak mi roztrieštilo dušu. Upršané mestské noci, pach cigariet a whisky, temný, romantický soundtrack k životu. Nečakal som nijakú extrémnu show, však v konečnom dôsledku, akú by už len spravili? Ale že to naživo bude znieť tak skvelo…
Koncert otvorili rovno skladbou Total Falsch a pokračovali ešte snáď šiestimi ďalšími skladbami z posledného albumu z roku 2020 s názvom Patchouli Blue. Bohren mám skutočne napočúvaný odpredu odzadu, ale klamal by som, keby som tvrdil, že viem identifikovať všetky piesne, ktoré hrali po názve, no za svoj hodinu a pol dlhý set toho stihli dosť. Najviac toho zahrali zrejme z už vyššie spomínaného Patchouli Blue, ale silne zastúpený bol aj predposledný album Piano Nights a tiež starina Sunset Mission z roku 2000. Z najtemnejšieho albumu Black Earth hrali, ak sa nemýlim, len jednu pieseň a to záverečnú a ktorú inú ako „hitovku“ Maximum Black. Bol som celkom spokojný s výberom skladieb, aj keď vybrali tú romantickejšiu časť svojej diskografie a niektoré moje obľúbené veci neodzneli. Devana – ktorá akurát Patchouli Blue nemá poriadne napočúvaný – spočiatku bola trochu rozladená z toho, že tie skladby nepozná, no nakoniec sa do toho dostala. Napokon, muselo to byť super aj pre tých, ktorí Bohren napočúvaný nemajú vôbec. Tu netreba vedieť texty a spievať refrény so spevákom, aby si to človek užil. Inak chlapi boli sympaťáci, starček sa z času na čas prihovoril publiku, bol vtipný a rozprával asi tak rýchlo ako rýchlo hrá hudbu. Seriózne, som presvedčený, že mu už po 30 rokoch hrania takej pomalej hudby aj myšlienky idú rýchlosťou jedno slovo za 5 sekúnd.
Celkovo: koncert bol skvelý, skvele nazvučený, v skvelom prostredí a som naozaj rád, že som mal možnosť túto – pre mňa veľmi dôležitú kapelu – vidieť naživo. Ďakujem organizátorom, že ich dotiahli a ľuďom, že Slovensko účasťou nezahanbili a lístky na túto noir legendu vypredali. A night to remember.
Napísal: B.
