Nájsť v dnešnej dobe dobrý pagan metal je celkom náročná úloha aj pre tých, čo sa na scéne pohybujú už dlho. Množstvo veľkých kapiel sa dostalo do bodu kedy už len vykráda samých seba, a to radšej pomlčím o záplave folkmetalového gýča, ktorý má s „ľudovými“ melódiami spoločnú možno tak píšťalku. V tejto kritike by som vedel pokračovať ďalej, ale zbytočne plytvať riadkami. Poďme si predstaviť album, ktorý prišiel ako blesk z jasného neba a priniesol vietor do plachiet tohto metalového subžánru.
Už roky som nevidel týchto pomoranských pirátov hrať naživo a popravde mi chýbali. Debutový album gdaňskej skupiny Biały Viteź Odejść by wiecznie żyć (2015) je podľa mňa jeden z najlepších pagan/folkmetalových albumov vôbec aj napriek istým nedostatkom. Minulý rok však v čase zimného slnovratu vydali u domáceho vydavateľstva Werewolf promotion nový album Tam, gdzie odlatują kruki (2023) a na tento moment som sa tešil poriadne dlho. Na obale albumu, aj keď musím priznať, že je to trochu digitálny gýč, je viachlavý jazdec sediaci na bielom žrebcovi. Toto zobrazenie odkazuje na historickú kroniku Helmolda, ktorý popisoval chrám Svantovíta v Arkone a legendu kedy sa má viachlavý boh preháňať na koni po okolitých lesoch a poliach. Pre mňa je pozitívne vidieť, že kapely sa snažia držať historických prameňov pri opisoch predkresťanského náboženstva.
Prejdime však k hudbe, pretože je toho dosť, čo sa od ich demonahrávky (recenzia na našom prvom blogu tu) a debutového albumu zmenilo. V prvom rade musím povedať, že zvuk je niekde úplne inde. Po všetkých stránkach ide o zmenu k lepšiemu a kvalita celého masteringu prináša vyvážený zvuk všetkých nástrojov. Úvod albumu v podobe piesni Daj nam iść, Swantewit napovedá, že Biały Viteź ostali verní rituálnej stránke svojich kompozícií, kedy aj v minulosti často využívali rôzne rituálno/akustické intermezzá a intrá. A napovedá nám ešte jedno – album svojím bojovým duchom prináša tvrdšiu a agresívnejšiu hudbu, na akú sme boli u nich zvyknutí. Bez okolkov možno povedať, že album Tam, gdzie odlatują kruki, je blackmetalovejší ako ich predchádzajúca tvorba.
Gitarové riffy sú na tomto albume úderné a dopĺňajú ich viaceré sóla. Tie sú zaisto dielom Mścisława, pretože tento rukopis možno rozpoznať aj v jeho ďalšej kapele Abusiveness. Ide o úplne nový element v tvorbe kapely a je vítaným spestrením. O vokály sa na albume starajú obaja gitaristi, väčšinou ide o klasický chrapľák doplnený čistým spevom Wojmira. Pri troche objektívnej kritiky môžem povedať, že nie úplne vždy mu to ladí, ale vo všeobecnosti mi to tak veľmi neprekáža. Hudba, ktorú táto trojica tvorí však má v sebe čosi viac a môžem to popísať len zo svojich subjektívnych pocitov. Týmto chlapom možno veriť každý tón ich muziky a slová ich textov. Napriek tomu ako agresívne vyznievajú dané skladby, či už to je Białe klify Rujany alebo Natura nie zna równości, majú v sebe silný nádych atmosféry, za čo môžu nekompromisné blastbeaty doprevádzané klávesmi a rôznymi akustickými intrami a outrami.
Napriek tomu, že nový abum je menej „folkový“ a viac blackmetalový, stále má svojho pohanského ducha a výborným doplnkom sú aj viachlasné ženské spevy. Za mňa ide jednoznačne o jeden z najlepších pagan/black/folkmetalových albumov za posledné roky.
Hodnotenie: 9/10
Napísal: S.
English overview
I have been waiting for the new album of the Polish pagan/black/folk metal band Bialy Vitez for a long time. I already thought it may never come, but last year during winter solstice time, Werewolf promotion announced their second full album and I couldn’t wait to listen to it. After a long time, I am here with a review, full of positive feedback to their music. The new album Tam, gdzie odlatują kruki is harsher, and more blackmetalish than previous recordings, yet still has its pagan/folk spirit. I have to point out that the sound on this album is an absolute blast compared with their last and is a huge move forward. After those years, all in all, the new album sets up perfectly and it is a great kick for the pagan metal genre. My only critique would be some tuning in vocals and a bit much digital graphic design.
