Už si ani nepamätám, kedy som sa na dáku nahrávku tešil ako „malý chlapec“. Pričom v tomto prípade nejde ani o nový materiál, ale remake. Reč je o Sepulture, pardon o bratoch Cavalerovcoch a ich konšpirácii, ktorá vyvrhla koncom júla nové spracovanie debutového albumu Morbid Visions a EP Bestial Devastation. Oba materiály patria k raným začiatkom Sepultury, ktorú bratia Cavalerovci zakladali. Vydanie spáchal mamutí label Nuclear Blast a urobil v tomto prípade len a len dobre. Nakoľko bratov Cavalerovcov sme si zafixovali už ako akýchsi metalových „dôchodcov“, ktorí dajú o sebe vedieť v podobe experimentálnych Soufly, prípadne sa niekde internetom mihne záznam ich starších piesní z obdobia Sepultury. Opäť pardon, kaviarenskí metalisti za Sepulturu považujú tú aktuálnu zlátaninu a na zakladateľské a tvorivé jadro Maxa a Igora Cavalerovcov sa akosi už tradične zabúda. Oni sa však ozvali sami a vypustili na svet zosobnené zlo, páchnuce od hlavy až k päte, 80tymi rokmi. Nebudeme však predbiehať a začneme pekne postupne.
Bestial Devastation predstavuje prvý zásek Sepultury, ktorý zhmotnilo Cogumelo Records v roku 1985, na split albume s kapelou Overdose. Materiál predstavuje absolútnu death metalovú špinavosť v bezbožnom, satanistickom duchu, ktorá pľuje síru na poslucháča od úvodného rúhačského intra The Curse. Kto tento materiál mal niekedy v rukách, najčastejšie v kompilácii s debutovým albumom Morbid Visions, určite si spomenie na fanatických, podmaľovaných tínedžerov v kožených bundách hrajúci ten najbezbožnejší metal. Z nahrávky cítiť prvé štúdiové pokusy, surový zvuk a veľký tvorivý potenciál, ktorý sa neskôr rozvinie do viacerých, dnes už legendárnych nahrávok. Spolu s prvými vydaniami od Destruction, Kreator, či Sodom radím tento materiál medzi priekopníkov, ktorí vyšliapali cestu k black metalu.
Ako teda zachytili atmosféru a prehrali tento materiál bratia Cavalerovci po tridsiatich ôsmich rokoch? Absolútne dokonalo! To čo sa na Vás valí v dvadsiatich minútach zhmotnene v šiestich skladbách je návrat do 80 rokov. Zvuk znie ako keby si skupina v roku 1985 len odbehla na obed, samozrejme len o čosi čistejšie. Energia však ostala. Max hučí do mikrofónu ako by mu bolo šestnásť a Igor dáva klepačky ako za mladíckych čias. Ešte aj tie prechody na bicích znejú dobovo. Nič nie je strojené, zúfalé a nie je Vám trápne ako pri niektorých iných remakoch. Satanizmus v tých najrýdzejších formách buble z každej skladby ako vredy spuchnutého syfilitika. Bestial Devastation strieda skladby Antichrist či Necromancer a gitara reže ako dobre namazaná cirkulárka. Max do toho strieda rýchle, jedovaté sóla v kombinácii s thrashovými riffmi. Je to vyslovene nádhera počúvať. Bonusová skladba Sexta Feira 13, nikdy nevydaná a nahratá špeciálne na tento materiál, uzatvára grandiózne toto nakazené predjedlo pred hlavným chodom.
Morbid Visions začína tam, kde končí jeho predchodca. Zvuk je mierne odlišný, opätovne cítiť snahu zasadiť tento materiál zvukovo do doby vzniku pôvodného vydania. Úspešne sa to darí a exkurz do Brazílie a ich fanatickej scény z 80. rokov, čias Sarcofago, Mystifier, či Holocausto, je späť. Skladby sú spojením raného deathu s thrashovými postupmi s radikálnym antikresťanstvom, ktoré bohužiaľ Sepultura neskôr vymenila za tradičné thrashové témy. Zo skladieb môžem vyzdvihnúť titulnú Morbid Visions, Mayhem, Troops of Doom či Crucifiction. Slabšej skladby, respektíve zle spravenej prerábky, sa tu naozaj nedočkáte. Bratia sa striktne držia predlohy, takže žiadne experimenty sa nekonajú. Je zaujímavé, že tak ako by chcelo znieť množstvo súčasných death, či black/death metalových skupín, znejú Cavalerovci bez akýchkoľvek problémov aj po tridsiatich ôsmich rokoch. Je to ako starý kamión, ktorý sa agresívne rúti neprimeranou rýchlosťou a valcuje, čo vidí. Dokonalosťou oboch albumov je aj prerobenie pôvodnej grafiky so starým logom.
Na záver dodať asi jediné. Oba prehráte materiály z úvodných rokov legendárnej Sepultury stoja rozhodne za vypočutie a kúpu nosiča. Neprinášajú z obsahového hľadiska síce nič nové, no kto by nechcel počuť Slayer z obdobia Hell Awaits, či taký Ulver z čias Bergtatt. Asi každý a bratom Cavalerovcom sa to podarilo dokonale. Dokonca znejú ešte nasratejšie, ako z pôvodných nahrávok.
Hodnotenie: 8/10
Napísal: Blutkrieg
English overview
The triumphant return of the Cavalera brothers to their roots is nothing short of perfection. From Bestial Devastation to Morbid Visions, every second of their performance sounds flawless. Expect no experiments, changes, or progressive approaches; instead, brace yourself for a straightforward, unapologetically dirty, death/thrash metal experience that feels as though it’s possessed by an antichrist who effortlessly time-traveled back to the ’80s. Max and Igor deserve a standing ovation for this remarkable feat. Their remake stands as one of the best I’ve heard, and I wholeheartedly recommend it with full confidence!
