Dymna Lotva je bieloruská kapela z Minsku, avšak v súčasnosti jej členovia žijú v Poľsku pretože z krajiny emigrovali kvôli perzekúciám a brutálnym zásahom proti protestujúcim voči Lukašenkovmu režimu (obeťou týchto represií sa stal aj spevák legendárnej bieloruskej doommetalovej kapely Gods Tower, Lesley Knife – ten v súčasnosti žije v exile v litovskom Vilniuse). Dymna Lotva je momentálne aktívnou kapelou a minulý rok podpísali zmluvu s Prophecy productions, podarilo sa im vydať tretí štúdiový album Зямля пад чорнымі крыламі: Кроў (2023) a odohrať desiatky koncertov v strednej a západnej Európe. Ich hudba sa od počiatkov pohybuje na pomedzí atmosferickejšieho, miestami depresívnejšieho black metalu a doommetalových postupov, čo veľmi dobre charakterizoval v recenzii na ich druhý album Палын (2017) kolega B. Dnešný článok sa bude venovať ich aktuálnemu singlu, ktorý som si pustil asi desaťkrát za sebou a nevedel som ho prestať počúvať. Z hudobného hľadiska ide o pieseň, ktorá vyčnieva z diskografie kapely svojím epicko-národným charakterom, avšak tu je veľmi dôležitý kontext, na ktorý sa v nasledujúcich riadkoch pozrieme.
Klip k novej piesni Жыві! (v preklade Ži!) ako aj jej štruktúra je zložená z dvoch častí – prvá polovica pozostáva z videa bieloruského bataliónu Kasťusa Kalinouskeho, kde jej vojaci skladajú vojenskú prísahu za doprvodu gitarových riffov, charakteristických pre doom metal. Toto je zásadný a ústredný motív celej piesne, preto v ďalšej časti v krátkosti predstavím aj historickú postavu menom Kasťus Kalinouski a tiež symboliku vlajky vo farebnej kombinácii biela-červená-biela. Vojenskú prísahu tu prednáša veliteľ Brest, ktorý sa stal takpovediac symbolom bataliónu v jeho začiatkoch. Druhá časť piesne graduje v podobe, kedy sa k slovu (spevu) dostane aj speváčka Nokt. Text je tu jednoduchý a pozostáva len z niekoľkých slov a výkriku Ži! Myslím, že Brest by bol hrdý…
Historický kontext v skratke
Pre ozrejmenie celého kontextu a vizuálu piesne sa musíme pozrieť do bieloruských dejín a ich boja za samostatnosť, ktorú sprevádzali veľmi tragické momenty. Obdobie 19. storočia je v Európe charakterizované národno-oslobodzovacími myšlienkami a tie neobišli ani územie Poľska, Bieloruska a Litvy. Práve s týmito krajinami sú dejiny bieloruského národa úzko spojené a rovnako tak aj meno jedného z národných hrdinov Kasťusa Kalinouského. Celým menom Wincenty Konstanty Kalinowski alebo bielorusky Кастусь Каліноўскі (1838 – 1864) je jedna z najdôležitejších postáv bieloruských národných dejín. Poľsko-litovská únia, ktorá bola až do rozpadu a následného rozdelenia jedným z najväčších štátov Európy, bola mnohonárodným štátom. Etnické a kultúrne zloženie bolo pomiešané predovšetkým medzi bieloruským, poľským a litovským obyvateľstvom v pohraničných oblastiach odkiaľ pochádzal aj bieloruský národný hrdina. Kultúrnym a vzdelanostným centrom tohto obdobia bol litovský Vilnius, ktorý sa niekedy prezýval aj európsky Jeruzalem. Kasťus Kalinouski sa narodil v súčasnom poľsko-bieloruskom pohraničí, v meste Mostowlany. Po štúdiu práva na univerzite v Petrohrade sa presunul do rodného kraja a v meste Grodno (súčasné Bielorusko) založil revolučné hnutie k príprave sedliackeho povstania. To vypuklo v roku 1863 proti Cárskemu Rusku, ktoré si pripojilo časť územia Rzeczpospolitej (Republika oboch národov). Jedným z vodcov povstania v bieloruských oblastiach bol Kasťus Kalinouski. Podarilo sa mu sformovať medzi roľníkmi odboj, avšak v roku 1864 bolo povstanie kvôli nedostatočnej koordinácii povstaleckých síl (prispeli tomu tiež nezhody medzi viacerými frakciami povstania) porazené cárskymi vojskami. Kalinovski spolu s ďalšími veliteľmi boli popravení. Nasledovalo ešte väčšie obdobie teroru a počas neho prišiel bieloruský národ o väčšinu svojej inteligencie.
Ešte tragickejšie obdobie pre územie Bieloruska nasledovalo v 20. storočí. Poznačené dvomi svetovými vojnami, komunistickým terrorom, triednymi čistkami, nacistickou okupáciou a brutálnymi represáliami voči partizánskemu odboju. Odkiaľ však pochádza spomínaná zástava vo farebnej kombinácii biela-červená-biela, za ktorú v súčasnom Bielorusku môžete dostať niekoľko rokov väzenia? K tomuto príbehu sa musíme vrátiť do obdobia prvej svetovej vojny, kedy sa Bielorusom nakrátko podarilo vytvoriť samostatnú republiku nezávislú na komunistoch.
Vo víre udalostí prvej svetovej vojny a tiež prechádzajúceho frontu vo východnej Európe sa ku koncu vojny podarilo Bielorusom vyhlásiť 25. 3. 1918 Bieloruskú ľudovú republiku (Bielaruskaja Narodnaja Respublika – BNR). Táto republika však nemala ústavu a armádu a jej trvanie v rámci nemeckej okupácie bolo krátke. Styky s BNR udržovala predovšetkým Litva, kde dlho predtým pôsobilo množstvo bieloruských intelektuálov a Vilnius sa považoval za centrum inteligencie. K právnemu uznaniu zo strany Nemecka a cisára Viliama II. nedošlo. Neuznaná rada BNR však získala podporu od nemeckého okupačného generála Ericha von Falkenhayna a v Bielorusku sa začali vydávať noviny a tituly v bieloruskom jazyku, otvorili sa gymnázia a pedagogický seminár. K vytvoreniu bieloruského vojska síce došlo, to však bolo dislokované na rumunskej fronte a malo od svojej domoviny ďaleko. Snahy o presunutie tejto armády do Bieloruska boli Nemcami odmietnuté. 17. novembra zahájili boľševici útok na Bielorusko a 10. decembra obsadili Minsk a 5. januára 1919 Vilnius. Obsadenie bieloruského územia bolo kruté a všetci nepriatelia sovietskeho režimu boli vystavení rabovaniu, konfiškáciám a popravám. Rada a vláda BNR sa 3. decembra presídlila do Vilniusu, odtiaľ do Grodna (v tom čase súčasť Litvy) a v apríli 1919 do litovského Kaunasu. Za oficiálneho predstaviteľa Bieloruska bola rada BNR uznaná Nemeckom, Litvou a Československom. Zástavou BNR sa stala kombinácia bielej, červenej a bielej. Bieloruská exilová vláda existuje dodnes a symbolom proti-komunistickej a slobodnej republiky je práve táto farebná kombinácia.
Pluk Kasťusa Kalinovského
Už vieme, kto bol Kasťus Kalinouski a prečo bieloruskí disidenti používajú na vlajke bielo-červenú kombináciu. V odkaze na proti-komunistickú minulosť bieloruského boja za slobodu si za svoje symboly zvolil aj bieloruský batalión, ktorý bojuje od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Korene aktivít bieloruských disidentov však siahajú ešte hlbšie a dobrovoľníci z bieloruských radov sa v armádnych štruktúrach ZSU (Zbrojných síl Ukrajiny) nachádzajú už do ruskej anexie Luhansku a Donecku. S vpádom ruských vojsk na Ukrajinu 24. februára 2022 však vznikol už oficiálny batalión patriotov a nacionalistov brániť ukrajinskú zem pred votrelcami – Polk imja Kastusja Kalinouskaha. Batalión sa podieľal na viacerých zásadných bojových akciách, či už to bolo oslobodenie Irpine, ale aj ťažkých bojoch o Bachmut, kde vykrvácalo množstvo síl okupantov. Neskôr sa rozrástol na regiment zložený z bataliónov Volat, Litvin a Terror (ten sa však neskôr oddelil ako samostatný skupina). V náročnej bitve u Lysyčansku 26. 6. 2022 bol zabitý veliteľ bataliónu Volat – Ivan Marčuk, pod prezývkou Brest. V roku 2024 sa „Kalinovci“ podieľali na oslobodení ukrajinských vojsk z ťažkej situácie pri Avdiivke a v súčasnosti vykonávajú množstvo dôležitých bojových zadaní.
Heslo bieloruských patriotov, ako aj ich nová prísaha (použitá v piesni Živ!) hovorí o oslobodení Ukrajiny a rovnako Bieloruska od moskovských okupantov. Sledovať a podporovať Pluk môžete na ich oficiálnych stránkach.
Nech žije slobodné Bielorusko!
Napísal: S.
