Dnes sa mi do rúk dostalo čosi celkom svieže. Za normálnych okolností by som po Esperoze zrejme nesiahol, lebo žáner, akým je charakterizovaná nie je celkom moja šálka kávy, ale niekedy je fajn, keď je človek „nútený“ si niečo popočúvať (ako v mojom prípade, keď idem písať recenziu na CD, ktoré nám bolo poslané), lebo narazí na zaujímavosti, ktoré by ho obišli. Nie je správne nedať niečomu šancu, len preto, že to nie je preferovaný žáner, ale žiaľ, prirodzenému podvedomému predvýberu sa nikto nevyhne. Dosť však bolo tliachania, ktorého pointou bolo poukázať na to, že Esperoza stojí za vypočutie, a prejdime k veci.
Myslím, že nikomu nebudem krivdiť, ak poviem, že Esperoza nie je nijaký enormne známy akt. Ide o moldavskú trojicu, ktorá vznikla roku 2010 a album Aum Corrupted je ich druhým štúdiovým albumom, ktorý vydali WormHoleDeath. Označujú sa žánrom „symphonic extreme/dark metal/obscure metal“, čo teda nijak nenapomáha predstaveniu si ich zvuku, dokonca aj po vypočutí si človek uvedomí, že Esperoza sa účinne vyhýba limitom žánrového škatuľkovania, čo je vlastne aj fajn, pretože si aspoň držia svoju tvár. Je to skutočne mix vplyvov rôznych žánrov, od gothic metalu cez doom metal až ku black metalu. To všetko bez toho, aby to vyznelo ako guľáš všetkého, čo ponúkla špajza, bez hlavy a päty.
Je to hudba, ktorá si veľmi zakladá na atmosfére a teda vo veľkom kvitujem skvele prevedené intro A Broken Passage (ono intro ma zaujalo natoľko, že som začal byť zvedavý, čo sa na albume nachádza ďalej, takže určite splnilo účel). Hudba je celkom rozmanitá, kombinuje rýchlejšie aj pomalšie pasáže prevedené vo forme troch vyššie spomínaných žánrov (zavše by sme našli aj thrashové riffy, či technické deathové), sprevádzané orchestráciami a opernými vokálmi. To je asi najzaujímavejší prvok Esperozy – speváčka. Tá sa ujala nielen operných spevov, ale aj growlov, či škrekov – a idú jej dobre. Ženské „harsh“ vokály vždy znejú osviežujúco, možno práve preto, že nie sú až tak časté, ale nemôžem si pomôcť, musím ich hodnotiť pozitívne. Ten ženský vysoký podtón, počuteľný najmä pri škrekoch, tomu pridáva takú správnu dávku hysterickej agresie. Taktiež pozitívne hodnotím teatrálnosť, ktorú sa im miestami veľmi pekne darí dosiahnuť, najmä intermezzom niekde v strede s názvom Desolate Grief (Interlude), či vo forme akustických, atmosférických pasáží v jednotlivých piesňach.
Veľká škoda, a úplne zbytočná, však je veľmi umelo znejúci zvuk klávesov. Skutočne nieto pochýb o tom, že klavír je programovaný, rovnako ako všetky orchestrácie v konečnom dôsledku, ale prečo ten klavír znie tak otrasne umelo, zatiaľ čo ostatné orchestrácie vôbec? Slákové nástroje, či dychové majú pekný zvuk, ale akonáhle dostane sólo klavír, tak to úplne kazí atmosféru. Stačilo by spraviť rozdiely v dynamike jednotlivých tónov a zneli by dvakrát lepšie.
Celkovo je Esperoza a ich Aum Corrupted veľmi svieža záležitosť. Je to ľahké na počúvanie, netreba si všímať nejaké detaily, alebo to počúvať uprene, stačí pustiť a hotovo. A to je možno niečo, čo mi tam chýbalo (okrem prirodzenejšieho zvuku klávesov). Neviem, či má album nejaký koncept, netuším ani len o čom sú texty, ale pôsobí to na mňa len ako kompilácia skladieb. To však nie je objektívna, či konštruktívna kritika, takže to len na okraj. Každopádne stojí to za vypočutie a hoci si nemyslím, že to niekoho odveje zo stoličky, tak to rozhodne každého primäje povedať minimálne „…zaujímavé“.
Hodnotenie: 6,5/10
Napísal: B.
English overview
Esperoza is a moldavian symphonic extreme/gothic/dark metal trio and Aum Corrupted is their second full-length album. Characterization of their style is very hard, because they combine aspects from a great variety of metal subgenres, such as gothic, doom, black, partly even thrash or death metal. This form is underlined with a thick layer of orchestration, keys and operatic vocals substituted at times with harsh ones. It relies heavily on atmosphere and it is a very fresh record, although it is a shame, that in piano solos, the fact that they are programmed, is very notable. Interesting is, that this applies only to the keys itself, other orchestrations have a very nice fluent sound. It will not blow your head off, probably, but nevertheless it is an interesting record that is worth a notice.
