Prvá aprílová nedeľa patrila v Košiciach kapelám zo severu Európy, kde sa rozpráva ugrofínskymi jazykmi. Samozrejme ide o Fínsko a Estónsko, avšak jedna z kapiel tohto večera už tradične spieva v jazyku germánskom. Ako hodnotím jedinú zastávka turné Finntroll, Metsatöll a Suotana, ktorú v košickom klube Collosseum usporiadala agentúra Obscure Promotion, si prečítate v nasledujúcich riadkoch.
Na úvod musím poznamenať, že koncert začínal presne, čo väčšina ľudí práve v nedeľu naozaj ocení. Pre tých, čo cestovali kvôli koncertu približne tri hodiny, boli tri kapely na nedeľný večer úplne ideálne – to bol prípad aj posádky nášho auta. O textovú časť reportáže som sa postaral ja a fotografovala už tradične DMNVS. Kompletnú galériu nájdete na konci článku.
Prvou kapelou večera bola Suotana z fínskeho mesta Rovaniemi spoza severného polárneho kruhu. Na týchto miestach je veľmi obvyklým úkazom polárna žiara, do ktorej si naštylizovali aj pozadie pódia a bannery. So Suotana som sa doposiaľ ešte nestretol a v obecenstve som nebol sám. Pri otázke lídra, kto kapelu už niekedy videl naživo alebo počul, zdvihla ruku len malá hŕstka fanúšikov. Hudba týchto Fínov je presne to, čo by sme mohli označiť ako archetyp melodického death metalu s nálepkou „made in Suomi“. Najviac by som to prirovnal asi ku Norther, niektorým albumom Kalmah alebo Children of Bodom. Počas ich setu sa sála klubu pomaly začínala plniť a zvukovo to bolo od začiatku veľmi sľubné, aj keď ich hudba mi veru neučarovala. Podobných kapiel je vo Fínsku naozaj veľké množstvo a ja som sa v tom akosi strácal. Iný názor mal však kamarát, ktorý s nami cestoval, a ten si po koncerte odniesol CD ich posledného albumu Ounas I.
Po krátkej pauze nasledovali Estónci Metsatöll, ktorých aktívne počúvam azda už 14 rokov, odkedy som objavil ich album Äio (2010). V pobaltských krajinách je množstvo zaujímavých a nedocenených kapiel a títo folkmetaloví veteráni nie sú výnimkou. Metsatöll som už naživo videl, takže som presne vedel, čo bude nasledovať. Estónska štvorica bola od začiatku veľmi dobre nazvučená. Basgitara mala typicky ostrý a kovový zvuk, ktorý mám osobne rád a pre Metsatöll je priam charakteristický. Strunové nástroje si zvukovo sadli aj s doprovodom ľudových nástrojov. Dovolím si povedať, že jednou z hlavných hviezd večera bol práve pán Varulven, ktorý sa o ne všetky staral – gajdy, píšťala, kannel (tradičný estónsky strunový nástroj) a tiež talharpa (alebo hiiurootsi) a drumbľa. Častokrát sa stáva, že tieto nástroje počas živých vystúpení zanikajú, avšak až na pár výnimiek, to bolo tento večer so zvukom veľmi dobré a DMNVS si pochvaľovala aj svetlá. Setlist Metsatöll predstavoval prierez naprieč celou tvorbou počas ich 25 ročnej existencie. Či už išlo o hymnické kúsky ako Saaremaa Vägimees (pieseň o jednom z estónskych ostrovov), pomalšiu a baladickú Ballaad punastest paeltest alebo hitovku Vimm. Pieseň Tôrrede Kôhtudes zas vynikala bubeníkovými d-beatmi, ktoré nútili osadenstvo k pohybu a dodávali k tejto folkmetalovej zábave tanečný rytmus. Ako som spomenul, nie všetky skladby boli klasické „tancovačky“ a niektoré pôsobili veľmi serióznym dojmom a bolo cítiť, že Metsatöll majú svoju krajinu a jazyk vo veľkej úcte. Bol to naozaj výborne odohratý koncert, ktorý dostal aj patričnú odozvu.
Hlavnou hviezdou plagátu a celého turné boli pochopiteľne Finntroll, ktorí sa počas svojho pôsobenia stali jednou z najznámejších kapiel v žánri. Metsatöll nastavili latku vysoko, preto som od švédsky spievajúcich Fínov očakával minimálne rovnako kvalitný koncert. K pódiovej vizáži týchto trollov už neodmysliteľne patria špicaté uši a pri dobrom svetle tak aj naozaj pôsobili. Finntroll to našťastie s „imidžom“ veľmi nepreháňajú a jediným extravagantným doplnkom na pódiu bol mikrofón s baraňou lebkou. Popri analyzovaní zostavy som hneď postrehol, že dnes budú povestné klávesy Finntroll hrať zo samplov (naposledy som ich videl v roku 2018, kde ich mali) a rovnako tak aj benjo z poslednej nahrávky Vredesvävd (2020). Setlist odštartovali poriadnou starinou Människöpesten s úvodným blackmetalovým nádychom, čo v ich piesňach nie je nič prekvapivé. Popravde Finntroll som nikdy nepovažoval za úplne typického predstaviteľa folk metalu. Ich prejav má v sebe kus avantgardy, a keď k tomu pridáte špecifické vystupovanie speváka Vretha, množstvo blackmetalových blastbeatov a dominantné klávesy, robí to z Finntroll veľmi osobitú kapelu. V zozname odohratých skladieb samozrejme nemohla chýbať hitovka Solsagan, titulná starina Nattfödd, ale aj (už celkom obohraná) Trollhammaren, pri ktorej sa rozpútalo solídne pogo. Ak mám byť úprimný, tak mi chýbala aspoň jedna pieseň z ich debutu Midnattens widunder (1999), ku príkladu by sa hodila priam punková Rivfader. Väčšia časť skladieb, ktoré tento večer zazneli bola z posledného albumu Vredesvävd a vystúpenie to bolo ozaj dobré. Spomínaná lebka barana mala prepracovaný dymostroj a spolu s dobrou prácou svetiel, to vyzeralo celkom pôsobivo. Jediným nedostatkom celej show bol miestami zanikajúci vokál Vretha.
Koniec koncov, bol to vydarený nedeľný večer! To sme skonštatovali s celou posádkou. Či už išlo o dobrý výber kapiel (každý si tu našiel svoje), dobrý zvuk a svetlá, ale aj časovo dodržaný harmonogram. Ja osobne dnes najlepšie hodnotím Metsatöll, aj keď nemôžem povedať, že by som si neužil aj koncert Finntroll (veru do toho poga vtiahlo aj mňa). Suotana nebola moja šálka kávy, ale svojich fanúšikov si našli. Viac takýchto nedeľných večerov!
Napísal: S.
Fotila: DMNVS
