Bratislavskú skupinu Galadriel môžeme po tridsiatich rokoch fungovania a siedmych albumoch na konte, označiť smelo slovom legenda. Je to jedna z našich najstarších skupín, ktorá počas silnejúcej vlny death a black metalu priniesla svoj veľmi osobitý mix dark, doom a gothic metalu. V tej dobe niečo neobvyklé a ani dnes sa na domácej scéne nenájde veľa zoskupení s podobnou žánrovou škatuľkou. To len potvrdzuje výnimočnosť tejto skupiny a stopu, ktorú zanechala v našom podhubí. Dokázali sa presadiť aj na medzinárodnej scéne, o čom svedčí množstvo koncertných aktivít po celom svete. Pred dvadsiatimi šiestimi rokmi vydali svoj druhý album The Mirror Of Ages, ktorý ukázal kapele jasnú cestu, po ktorej sa následne úspešne vydala.
Album otvára pravdepodobne najsilnejšia a najzapamätateľnejšia skladba, The Forest Lullaby. Tá sa stala koncertnou klasikou na dlhé roky a je jednou z najikonickejších piesní Galadriel. Už od úvodného predspevu Soni „Witch“ Kozákovej a klávesového intra je jasné, v akom znamení sa bude niesť The Mirror Of Ages. Najvýraznejšou stránkou celej lesnej uspávanky je Tomaxov gitarový riff a povestná „klepačka“ bubeníka Viktora Gieciho, ktorá vytvára zaujímavý kontrast s omamnými slohami Soninho spevu v kombinácií s growlom Doda Ďateľa.
Dobrým príkladom tohto kontrastu je bojovnejšie zameraná Fear In Their Eyes, po ktorej nás do doomových vôd prenesie In The Garden Of Lost Shades. Jej melancholické outro je jedným z najhlbších momentov celej nahrávky a naplno Vás pohltí svojou atmosférou. Rovnaký jav môžeme pozorovať aj v skladbe 1848, ktorá sa venuje revolúcii v Uhorsku a zamilovanej Vampirian Love. Pútavým spevom, zasnenými klávesmi a krásnym textom figuruje Lost Paths Of Unicorns, pri ktorej vám stačí zavrieť oči a nechať sa unášať jedinou pokojnou skladbou na albume. Veľkolepý koniec prichádza v podobe najdlhšieho kúsku – The Battle By Wogastisburg. Opäť sa tematicky vraciame do dávnych dôb – tentokrát ide, ako už názov napovedá, o historickú bitku medzi slovanskými kmeňmi a franskými vojskami. Táto pomerne vlečúca sa skladba, kedysi uzatvárala ich koncertné sety.
Zdanlivo zapadnuté prachom si však „Zrkadlo vekov“ za tie roky nastavilo svoje vlastné, ktoré je dnes dokonalým pohľadom do dávnej minulosti Galadriel. Svedčí o tom aj autentický, avšak stále počúvateľný zvuk o ktorom mohli iní undergroundoví rovesníci v tej dobe iba snívať (spomeňte si napríklad na Winter Solstice Eve od Ethereal Pandemonium, ktorý vyšiel len necelý rok predtým). Jednotlivé skladby dýchajú nápaditosťou, ktorou vtedy mladá kapela prekvitala a tak je každý kúsok na albume jedinečný. Vokálne duo by sa vôbec nemuselo hanbiť za svoju vtedajšiu angličtinu, pretože mnoho domácich skupín by im ani dnes nebolo schopných konkurovať. Po stránke hráčskych výkonov ide o slušný album a každý nástroj dostáva svoj priestor. The Mirror Of Ages má svoje zaslúžené miesto v dejinách slovenského metalu za ktoré sa vôbec hanbiť nemusí. Kiežby sa aj dnes našla u nás skupina s rovnakou pestrosťou skladieb, zápalom a hlavne originalitou, akú v tej dobe mali Galadriel.
Napísal: Rohan
Hodnotenie: 9/10
English overview
Mirror Of Ages is an excellent album in many ways. The band experiments with many genres and each song has its own personality, which makes it one of the best Slovak albums. It’s a perfect look into Galadriel’s past and their passion for creating original music.
