Heimdalls Wacht je v našich končinách pomerne neznáma kapela, avšak v rámci undergroundu si už roky držia celkom kultový status. Dokonca poznám ľudí zo Slovenska, ktorí za nimi nemajú problém cestovať aj do zahraničia. Ich najnovší počin s názvom Mystagogie – Lieder voll Ewigkeit som v našom koncoročnom zhrnutí označil ako jeden z najlepších albumov roka a keďže sa blíži ich koncert v Bratislave, dnes sa naň bližšie pozrieme.

Album Mystagogie – Lieder voll Ewigkeit vyšiel začiatkom decembra u nemeckého vydavateľstva Trollzorn, avšak bez pompéznej reklamy, častokrát tak vlastnej západným vydavateľstvám. Heimdalls Wacht nemajú sociálne siete, a tak sa ich album v dnešnej dobe dostáva medzi fanúšikov náročnejšie (Prečo? To azda zistíme v najbližšom rozhovore) Kapela existuje od roku 2004 a má za sebou už slušný zápis v diskografii, dokopy 7 plnohodnotných albumov, 3 splitká a 2 kompilácie. Melanchólia a atmosféra sú slová, ktoré dokonale vystihujú celú tvorbu. Prvý album, ktorý ma však od Heimdalls Wacht oslovil bol Der Untergang der alten Welt (2004), kde sa pomalé a melodické gitarové vyhrávky miesili s razantým dvojkopom a klepačkami. V nasledujúcich rokoch bola produkcia kapely celkom plodná a albumy postupne vydávali u holandského Heidens Hart Records. Najväčší rozostup medzi vydanými albumami však prichádza medzi predposledným Geisterseher (2016) a aktuálnou novinkou.

Ravenstadium je názov skladby, ktorá odštartuje album v poriadne rýchlom tempe. Takto svižný začiatok albumu od Heimdalls Wacht mi pripomína úvod albumu Ekte westfäölske svatte metal z roku 2012 a rozhodne to nie je na škodu. S rovnakým nasadením začína aj pieseň s anglickým názvom On the Path of the Ancient. V tomto prípade však ide o cover od starého nemeckého black metalu Grond, ktorý vydal svoj jediný album Winterkrieger v roku 2000. Skladba dobre zapadá do celkovej koncepcie a atmosféry v štýle druhej black metalovej vlny.

Ako som spomenul v úvode, Heimdalls Wacht sú známi aj melancholickými, niekedy až depresívnymi prvkami a rovnako tak aj vysoko položenými škrekmi. To sa naplno prejavilo v skladbe Klarheit der Nacht. Riffmi tu miestami pripomína Nocturnal Depression a „Opilecká pieseň večnosti“ taktiež výrazne spomalila tempo. Ďalším častým prvkom, ktorý sa objavuje takmer v každej druhej piesni sú čisté chorálové vokály. Ich plný potenciál sa rozvinul predovšetkým v skladbe Europa Brennt. Tú by som s kľudným svedomím označil za novú „hitovku“ v setliste kapely. Ak som doteraz hovoril o kontraste v skladbách Heimdalls Wacht, tak Europa Brennt je práve toho príkladom od vokálov v miestami dsbm polohách, až po priam rockový hymnický refrén.

Štruktúra albumov Heimdalls Wacht má už roky svoje poznávacie znaky, medzi ktoré patria aj akustické pasáže alebo rovno celé skladby. To môže miestami pôsobiť ako zbytočná vata a v tomto prípade je ňou kratučká skladba Verlorene spuren. Nazdávam sa, že bola myslená ako predohra k nasledujúcej Hexeninsel – Des Teufels Buhlin. Po dlhom akustickom úvode, postupne za pomoci bicích a čistých vokálov, vygraduje v hymnický black metal v štýle starého Enslaved. Vskutku podarená kompozícia! Akustické intro rovnako sprevádza aj jednu z najvydarenejších skladieb albumu Jeder Abschied atmet den Tod. Toto je doslova atmosferický black metal v tom najlepšom prevedení a zvuk kopáku tu odvádza výbornú rytmickú robotu, nedovolí vám prestať si podupkávať nohou. Záver albumu patrí znova akustickej piesni venovanej germánskym runám.

Heimdalls Wacht priniesli na Mystagogie – Lieder voll Ewigkeit takmer hodinu kvalitného atmosferického black metalu, kde sa prelínajú dve polohy nálad. Jednou je akýsi melancholický romantizmus podporený vysoko posadeným vokálom/škrekom a druhou zas hymnická epika. V rámci undergroundu ide o jednu z nadpriemerných nahrávok rovnako ako aj predošlé albumy. Kto doteraz nepoznal Heimdalls Wacht, utekajte si ich napočúvať!

Hodnotenie: 8/10

Napísal: S.

English overview

Heimdalls Wacht is a band known mainly amongst the underground audience even though they have recorded already 7 full albums. This is a band which is ignoring popular social media and is focusing souly on their musical artistry. I would describe their music as atmospheric black metal with melancholic mood inspired by paganism of Germanic roots. This description suits also for their newest album Mystagogie – Lieder voll Ewigkeit. Structure of the album is following the footsteps of predecessors – lots of atmospheric and melancholic riffs combined with two different harsh vocals + hymnic clean ones. This mixture (for someone surprisingly) is working very well and songs like Europa Brennt or Jeder Abschied atmet den Tod are absolute bangers. I highly recommend this album for fans of atmospheric and moody music.