M8l8th vypustili novú skladbu a aby nebola táto kapela málo kontroverzná, tak sa nám rozhodli v novom roku pripraviť synth pop. Najprv som chcel písať len novinku ohľadom vypustenia skladby, ale potom som si povedal, že k tomuto sa zaslúži pridať ešte pár kecov naviac, takže to môžeme považovať za „recenziu(?)“.

Hneď ako si to pustíte privíta vás zvuk VHS prehrávača, ktorý práve začína prehrávať pásku. Vravím si „fajn, som zvedavý, čo zas vymyslel Alexei, je dosť pošahaný aby to zas všetkých nasralo“. Na úvod skladby prichádza klasický beat, ale však to bude len intro… Omyl milý synu, nie je! Do beatu sa pridávajú jednoduché a chytľavé synťáky z 80tych rokov a efektami prehnaná gitara a je z toho 6 minútová skladba. Čo sa týka vokálov tak tu nenájdeme hysterický škrek Alexeja, ktoré mnohých tak iritujú, že kapelu nedokážu počúvať (rozumiem tomu). Tejto piesni dominujú čisté vokály druhého speváka M8l8thu a v Alexejovom podaní to je skôr hovorené slovo. Do toho všetkého sa pridáva ešte ženský vokál, ktorý môžeme poznať z projektu Whisper of Runes. A výsledok je hotový – ten si samozrejme pustite nižšie (dokiaľ to vydrží na youtube, potom použite tento link)

Snáď to bola náhoda, ale táto skladba prichádza v období, kedy celkom dosť počúvam synthwave ako Shreder 1984, či synth pop GosT. Náhoda? Tak to teda isto nie! Ideme na diskotéku! Vizuálnu stránku videa sprevádza už obľúbený Alexejov film Alexander Nevský, s poriadnou dávkou filtrov a taktiež zábery z filmov Trója, Královstvo Nebeské a taktiež Pán Prsteňov 3. Myslím si, že podobný hudobný experiment môžeme sledovať aj na poslednom albume Peste Noire (ale aj v minulosti). Synth pop to teda nie je, ale inšpiráciu by som teda tipoval niekde tu. Textová stránka, ako už aj na poslednom albume je ovplyvnená lyrikou stredovekých trubadúrov. Celé to pôsobí a znie poriadne bizarne a hodnotenie tu necháme na fanúšikov.

Napísal: Joannes Kruschitz