Mímiho studňa I: Marec

Mythago priniesol do nášho webu zaujímavý koncept, podeliť sa s čitateľmi, čo sme za uplynulý mesiac počúvali alebo čítali alebo nás jednoducho zaujalo. Z jeho predchádzajúceho webu sme prevzali aj názov rubriky – Mímiho studňa. Je to miesto, kde získal Óðinn svoju oslňujúcu múdrosť výmenou za oko. Z tejto studne Mími pije každý deň medovinu – poďte, napite sa s nami a nahliadnite do nekonečnej studne poznania aj vy. – šéfredaktor Besu S.


S.

 

Aj napriek tomu, že sme hudobný web, v tomto prípade je pre mňa hudba druhoradá a ako prvé budem vždy uvádzať knižné tituly alebo časopisy, ktoré som daný mesiac listoval a čítal. Ďalej bude nasledovať hudobná časť s klasickým prehľadom toho, čo zaujalo alebo som len tak znova točil na veži zo svojej skromnej zbierky. Tento mesiac som doháňal predovšetkým hudobné resty, toho čo mám v pláne zrecenzovať. Vzhľadom na to, že som opustil pred časom isté sociálne siete, spísal som v marci krátku úvahu o možnostiach kontaktu s Besom a vplyvu týchto médií na náš mikrosvet. Od toho sa bude vyvíjať mnoho ďalších vecí – na vaše dotazy a kritiku zareagujem vždy rád na webe alebo na emaily.

 

Nový orient

(odborný časopis)

Niekoľko rokov som mal zabudnutý fascikel s časopismi Nový orient, ktorý je vedeckou publikáciou orientalistického ústavu AV ČR. Poctivo xeroxované verzie mi daroval známy, ktorý už nie je medzi nami, veľmi inteligentný a vzdelaný človek – teológ. Papierový zakladač mal vylepšený s označenými ročníkmi časopisu, pekne chronologicky zoradený, dokonca s vlastnoručne vytvoreným obsahom článkov na začiatku – tá precíznosť a starostlivosť je úžasná! Kiež by som mal toľko zmyslu pre poriadok a disciplíny. Ide predovšetkým o 50 rokov staré články, ktoré nie sú dostupné online a tým väčšiu hodnotu nadobúdajú.

 

CBRN. Surviving chemical, biological, radiological and nuclear events

(kniha)

Publikácia z dielne tradicionalistického a konzervatívneho vydavateľstva Arktos od autorov Piero San Giorgo a Cris Millenium (obaja sa aktívne venujú teóriám prežitia v prípade krízy alebo kolapsu spoločnosti, Cris Millenium navyše vedie armádny výcvik zameraný na ochranu proti biologickej hrozbe). Súčasnej pandemickej hrozbe podľahli mnohí a vykúpili tak toaletné papiere a ryžu. Ja som zainvestoval do e-booku za smiešny peniaz a vzdelávam sa vo veciach, o ktorých som doteraz moc nevedel (príležitostný bushcraft moc nerátam). Kniha nemá len teoretickú časť, ale aj praktické východiská a návody k ochrane, pričom sa môže stať cenným súputníkom v čase krízy. Jednoznačne odporúčam!

 

Piarevaracien – U pošukach pačatku tych šlachoŭ (2016)

(pagan metal/black folk metal)

Bieloruská scéna má v rámci pohansky orientovaného metalu veľa čo ponúknuť. Jednou z kapiel, ktoré mám rád je aj Piarevaracien, ich album sa ku mne dostal priamo od vydavateľa. Je to jeden z restov, ktoré v najbližšej dobe zavŕšim recenziou. Melodický pagan metal s množstvom folkových častí a variáciou čistých a harsh vokálov. Booklet albumu napovedá, že ide o silne patriotickú kapelu, ale tí čo poznajú už dávno vedia.

 

Ildra – Eðelland (2011)

(pagan black metal)

Aj vďaka rozhovoru na našom webe som počúval nahrávky od vydavateľstva Heidens Hart. Musím povedať, že priam očaril pagan black metalový projekt z Anglicka s názvom Ildra. V hudbe je cítiť predovšetkým odkaz Bathory a určite sa to bude páčiť aj fanúšikom Falkenbach. Dôkaz, že pagan metal nie sú len prihlúple a prvoplánové kapely.

 

Edelweiss – White Flower Power (compilation 2020)

(psychedelic retro rock)

Ak máte radi Black Magick SS a podobné bizarnosti, tak toto je jednoznačne tip pre vás. Edelweiss je psychadélia so všetkým, čo k tomu patrí – zvuk z 80 rokov, muchotrávky na obale, polofalošné vokály a zaujímavá textová časť. Pre mňa je táto kompilačka už každodennou dávkou, ktorú tlačím do hlavy doslova celý mesiac.


B.

 

Igorrr – Spirituality and Distortion (2020)

(ťažko povedať…)

Igorrr je šialený projekt francúzskeho hudobného génia Gautiera Serrea a Spirituality and Distortion je čerstvá novinka z jeho pece. Myslím, že môžem bez ostychu povedať, že Igorrr nemá na scéne dvojníka, v tomto projekte sa spája hudobná virtuozita s nápadmi, ktoré búrajú limity akéhokoľvek žánru (nie, že by Igorrr bol orientovaný len na jeden). Kombinácia elektroniky, extrémneho metalu, klasiky, barokových čembal, rôznych typických etnických melódií… skutočne, Igorrr je veľmi ťažko popísať, je ho potrebné počuť. Táto nahrávka je v porovnaní s predchádzajúcim albumom Savage Sinusoid určite menej extrémna a experimentálna, no za to má pridanú hodnotu istej „umeleckosti“… a iba na okraj: asi som nikdy nepočul lepší zvuk bicích.

 

Zeal & Ardor – Stranger Fruit (2018)

(blues/gospel/black metal)

Narazil som na to náhodou a som za to fakt rád. Poslal mi to kamarát a zo začiatku som sa len čudoval, že o čo mu ide, posielať mi takúto rádiovku a už-už som to chcel vypnúť, keď z ničoho nič sa celá scéna zmenila a z akéhosi pop/soul/gospel/bluesu sa stal blastbeatmi pretkaný uškriekaný black metal. Opäť, veľmi zaujímavá kombinácia, ktorá iste nemá obdoby, podobne ako Igorrr. Nie je to až tak šialené a experimentálne, Zeal & Ardor si skôr zakladá na kombinácii dvoch veľmi odlišných svetov, ale robí to super a táto veľmi svieža nahrávka ma bude baviť ešte dlho. Získali si ďalšieho fanúšika.

 

Bohren & Der Club of Gore – Bohren For Beginners (2016)

(doom jazz)

Kto má rád noir jazz/doom jazz, tak mu meno tejto kapely bude známe. Myslím si, že Bohren a jeho banda sú vedúcou entitou v rámci žánru (z pochopiteľných dôvodov) a hoci ich tvorbu sledujem len možno nejaký rok, tak mi ozaj prirástli k srdcu. Majú širokú diskografiu a keď s nimi chce človek začať, tak skutočne nevie, z ktorého konca ju uchopiť a v tomto smere je Bohren For Beginners veľmi dobrý nápad. Je to dvojhodinová kompilácia, ktorá spraví exkurz naprieč celou diskografiou (samozrejme s výnimkou posledného albumu) a sú tam povyberané skladby dobre vystihújce nálady jednotlivých albumov. Totiž každý album má veľmi svojský tón a atmosféru a ja, keď sa neviem rozhodnúť, na ktorú z mnohých farieb Bohren & Der Club of Gore mám práve chuť, vždy siaham po tejto kompilačke.


Devana

 

Solipsism – Trhliny v (ne)skutočnosti (2020)

(black metal)

Tento mesiac síce odštartoval akosi tragikomicky, no aspoň nejednému človeku priniesol viac času na počúvanie rôznych nahrávok. V mojom prípade by som rada marec uviedla slovenskou scénou, a to konkrétne kapelou Solipsism. Títo Stredoslováci vypustili svoje prvé EP Trhliny v (Ne)skutočnosti pod rumunským labelom Sun & Moon records. Krátka tvorba, ktorá však splnila viacero aspektov. Black metal v ich podaní je kreatívny a tvorba celkovo nepodlieha akémusi štýlovému zacykleniu. Každá pieseň má svojráznu atmosféru, charakteristickú akousi melancholickou črtou, čo taktiež platí aj po textovej stránke. Je to síce len trojčlenná zostava, ale s týmto prvým výtvorom sa teda popasovali veľmi dobre.

 

Myrkur – Folkesange (2020)

(folk)

Tento mesiac sa mi do cesty priplietlo aj niečo, povedzme, „jemnejšie“. Album Folkesange (label Relapse Records) od Myrkur bol taktiež prekvapením, no nie už v rovnakom slova zmysle. Po svojich prvých dvoch štúdiových dielach, ktoré odzrkadľovali najmä chladnú severskú atmosféru, ktorá bola akousi symbiózou medzi dark ambientom a blackmetalom, sa razom táto symbolika zmenila. Akoby jej tvorba nabrala zrazu iný rozmer a od melancholickej čiernej zrazu zazrela čaro v čistote jemných tónov. Nie je to síce akási prelomová nahrávka, keďže sa jedná o prespievané folkové piesne, no každopádne je to príjemné a nenáročné poslúchanie.


Blutkrieg

 

Posledné obdobie som nemal toľko času na aktívne počúvanie hudby. No i tak sa do mojich starých uší dostali tri novinky o ktorých by som sa s Vami rád podelil. Jeden bol rest z minulého roku, ku ktorému som sa dostal až v poslednom období a dva som objavil celkom nedávno. Poďme teda postupne nato.

 

Funereal Presence – Achatius (2019)

(atmospheric black metal)

Rest z roku 2019, ktorý príjemne prekvapil. Podľa veľa ľudí a zahraničných webov jeden z najlepších albumov za minulý rok ak nie najlepší. Musím len súhlasiť, keďže ľudia okolo Negative Plane ešte zlú vec nevypustili. Špecifický zvuk, perfektná atmosféra, jednoducho určite vypočujte.

 

Perunwit/Kraina Ziemi – Roots (2020)

(ambient/pagan metal)

Legendu poľského ambientu snáď ani netreba predstavovať. Táto novinka je naozaj novinkou, keďže samotné vydanie sa spískalo pred troma dňami. Čo očakávať? Umelecké dielo. Už v tejto chvíli viem povedať, že to bude za plný počet. Pohanský duch 90 rokov v novom šate opäť ožil a poliaci jednoducho vedia ako nato. Dovolím si povedať, že ak by niekedy Jerzy Hoffman natočil pokračovanie Starej Básne toto by bol určite jej soundtrack. 

 

Sacrilegium – Ritus Transitorius (2019)

(pagan black metal)

Opäť Poľsko a opäť legenda poľského black metalu. Ide síce o album z minulého roku, no aktuálne vychádza na LP vo Werewolf Promotion. Tí, ktorí si pamätajú debut Wicher, comeback z pred niekoľkých rokov Anima Lucifera, nebudú určite sklamaní. Na tento album sa určite pozrieme bližšie v recenzií. 

 

Toľko k hudbe. Pre milovníkov histórie a zosnulého Pavla Dvořáka odporúčam starší program Hľadanie Stratených Svetov, ktorý znova vykopala RTVS na svojom druhom programe. Predstavovať túto ikonu určite nieje nutné, takže ak Vás zaujíma história nášho územia určite odporúčam.


Mythago

 

In Gowan Ring – Hazel Steps Through a Weathered Home (2002)

(neofolk)

Pokud jste si oblíbili folkové skladby z filmu The Wickerman, pak si nemůžete nechat ujít ani hudbu tohoto amerického barda. Silná melancholická atmosféra tvořená převážně akustickou kytarou, občasnými smyčci, uklidňujícím zpěvem a občasnými perkusemi, v níž se nelze neztratit. Primitivní folk v tom nejlepším slova smyslu, který poslední měsíc točím takřka každodenně. Jeho poslední album mě tolik pohltit nedokázalo, ale téhle starší klasiky se nemůžu nabažit.

 

Fleshgod Apocalypse – King (2016)

(symphonic death metal)

Nedávno jsem je zmiňoval v našem souhrnu nejlepších nahrávek minulého roku. Ještě více než poslední Veleno mne ale od těchto italských mistrů pohltilo předposlední album King. Při tom jsem se právě jemu úspěšně vyhýbal poslední čtyři roky, neboť první skladby uvolněné před jeho vydáním mne ve své době vůbec nezaujaly, spíše naopak – na dlouho mne od poslechu Fleshgod Apocalypse odradily. Po návratu k jejich tvorbě však musím říci, že tahle deska je vůbec jejich nejpovedenější. Tak umné míšení extrémního metalu a klasiky totiž jinde nenajdete. Nejpatrnější je to pak na skladbě The Fool, která je skvělou ukázkou kombinace nejlepších postupů z obou žánrů – skvělá práce s melodií, komplexní rytmické změny a celkově pohlcující epická atmosféra.

 

Slagmaur – Thill Smitts Terror (2017)

(black metal)

Nedávný objev, který mne však v uplynulém měsíci pohltil ze všeho nejvíce. Představte si méně kýčové Carach Angren s devadesátkově špinavým a řezavým zvukem kytar, agresivním zpěvem zahaleným do hektolitrů distortionu a tu a tam jemně zakomponovaných symfonických prvků. Také Slagmaur se ve svých textech věnují převážně hororovým příběhům a legendám ať už více či méně známým, ale celková špinavost projevu tomu dodává daleko intenzivnější vyznění než v případě prvně jmenované skupiny. Pokud se chcete bát, pusťte si Slagmaur.

Author: Mythago

1 thought on “Mímiho studňa I: Marec

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.