Nie je to tak dávno, kedy sa mi pod ruky dostalo CD Pánov Času – Zelené sihote. Vraví sa, že šaty robia človeka a inak tomu zrejme nebude ani pri „ošatení“ albumu. Na albume dominuje zelená farba, čo je vzhľadom na názov albumu trochu prvoplánové, a nevyvážené, ale to zrejme záleží od vkusu. Zaujímavé sú skôr obrázky pastiera oviec s gajdami a nejakého tvora – napoly človeka napoly kuraťa, tiež s týmto nástrojom. Pri troche fantázie som si pomyslel, že by mohlo ísť o vyobrazenie mytologického zmoka, charakteristického pre slovanskú kultúru. Žeby sa našiel na slovenskej scéne niekto, kto by rozvíjal spojenie našej mytológie a tradičných aerofónnych nástrojov?
Niekomu by sa možno mohlo zdať, že píšem bludy a že gajdy sú predsa škótsky či írsky nástroj, tak aká že tradícia? Pravda je taká, že gajdy boli súčasťou valašskej kultúry, ktorá má na Slovensku hlboké korene. Na niektorých slovenských územiach tento nástroj ešte stále udržiava kontinuitu, a preberá sa z generácie na generáciu. V iných zase však bol pre neľahkú údržbu, ale aj samotnú náročnosť hry vytlačený a nahradený napríklad heligónkou.
Je to teda trochu archaickejší nástroj, ale niektoré zoskupenia sa ho snažia opäť priviesť na povedomie. Príkladom môže byť kapela Vrbovské vŕby, ktorej pieseň Oženil sa Adam, či Predávala na rínku snáď milovníkom folku a etno hudby netreba predstavovať, ale pre tých čo nepoznajú – tieto skladby by sa dali charakterizovať ako sprostonárodné. Cieľom je pobaviť poslucháčov piesňami hranými na tradičných hudobných nástrojoch s chytľavým tanečným rytmom a s ľahko vulgárnymi textami, ktoré sa veľmi jednoducho pamätajú a tak zostávajú zakonzervované v podvedomí ešte dlho po vypočutí . Páni času zvoli podobnú taktiku a už pilotná skladba Od Kostolian druhý dom, či Hopaj čupaj by sa tiež dali začleniť do tohto „šuflíčka“.
Priznám sa však, že kategorizácia Pánov Času do nejakej žánrovej škatuľky mi robí trochu problém. Nedá sa povedať, že by išlo o číri folk. Napadá mi world music (nakoľko zoskupenie už bookletom ale aj hudbou budí dojem rýdzo slovanskej záležitosti. Na albume sa však nachádzajú aj prebraté melódie talianskej vianočnej piesne Piva Piva alebo stredoveké tóny v piesni Bogurodzica, či v Medveďom tanci). World music je však hudba, ktorá vytvára fúziu rôznych žánrov, nie klbko rôznych melódií majúcich pôvod v európskych krajinách. Vhodnejší názov by bol teda asi world /ethno-folk. Netuším, či tento žáner existuje ale tým je práve kapela Páni Času zaujímavá – album neznie tuctovo, skôr originálne. Akustická gitara, gajdy, bubon, šalmaj, píšťaľka a iné doplňujúce nástroje majú v repertoári kapely rovnomerný čas a priestor. Inštrumentálne vyvážené skladby tak nepôsobia na poslucháča rušivo, či iritujúco ako je tomu pri iných folkových kapelách, kde jeden tradičný nástroj dostáva toľko priestoru, až si chce poslucháč vyrvať zaživa svoje sluchovody z uší páčidlom.
Po technickej stránke nemám albumu čo vytknúť. Je počuť, že muzikanti sú s nástrojmi v harmónii a príprave albumu venovali čas. Na albume sú rytmické ale aj tempické zmeny pomerne častým javom, čo je na zvládnutie pri nahrávaní pomerne náročná záležitosť. To by bez prípravy nešlo. Niektoré pasáže v piesňach pôsobia až filmovou charizmou a nechávajú na krížoch poslucháčov príjemné mrazenie.
Čo sa týka bookletu okrem textov sa v ňom nachádzajú aj fotografie kapely od talentovanej dokumentaristky Barbory Vaculovej, ktorá sa svojim vizuálnym prejavom podieľala už na niekoľkých zaujímavých hudobných projektoch (spomenúť môžem napríklad klip Kataríny Málikovej – Pustvopol). Booklet albumu je o to zaujímavejší, že k jednotlivým skladbám, je vždy nejaká notická poznámka k pôvodu skladby, alebo zaujímavosť, ktorá prispela k vytvoreniu nahrávky, či názvu piesne, čo môže potešiť nejedného zvedavého poslucháča hladného po zákulisných informáciách.
Kapela Páni Času je skupina troch muzikantov inšpirovaných gajdami, tradičnými aerofónnymi a folkovými nájstrojmi a historickými melódiami, témami a hudbou. Ich debutové CD Zelené sihote je po technickej stránke precízne zvládnuté. Problém nastáva pri formálnej stránke albumu. Nevidím nejaký zámer alebo smerovanie. Kapela by si podľa môjho názoru mala ujednotiť , či sa chce v budúcnosti venovať stredoveku, alebo rozvoju a prípadnej modulácii slovenských ľudových melódii alebo vytvoriť fúziu melódii, ako je tomu aj pri tomto albume – avšak bez žánrových presahov. Takéto prečnievanie by znieslo väčší experimentálny prístup pri tvorbe a dodalo by skladbám nového ducha. V každom prípade sú Zelené sihote veľmi zaujímavým a originálnym počinom na slovenskej hudobnej scéne.
Hodnotenie: 7.5/10
Napísal: Ad-mi-rall
English overview
Band Páni Času is group of three musican inspired by bag-pipes, traditional aerophonic and folk instruments and historical melodies, themes and music. Their debut called Zelené sihote is technically well prepared and made. Problem is in the formal site. I do not see any further direction. In my opinion band should consider if they want to made medieval melodies or develope slovak folk melodies or made a fusion of those musical themes, just like they did on this album – but without genres overlap. This overlaping could show their creative potential and would give new sound to the songs. Despite my critics, album Zelené sihote is very interesting and original CD on slovak music scene.
