Perunwit a Kraina Ziemi – Roots (split, 2020)

Legenda folk/ambientu a synonymum poľskej pohanskej scény. Tak by som rád na úvod pompézne uviedol skupinu Perunwit. Spomínam skupinu, ale vedúcou osobnosťou už od začiatku existencie tejto formácie nebol nik iný ako Arkadiusz Jęczmionka, pod umeleckým menom Aro. Prechádzať celú diskografiu Perunwitu by bolo na dlho, keďže počiatky vzniku siahajú do raných deväťdesiatych rokov. Tu vzniklo aj niekoľko kultových albumov a splitiek. Za všetky spomeniem debutový album W kręgu Dębów či split s Kraina Bez Wiatru, ktorý považujem za absolútny klenot. Dodnes sa k nemu veľmi rád vraciam spolu s viacerými, dnes už legendárnymi skupinami, z tých čias. Perunwit symbolizuje zlaté časy pohanského undergroundu v Poľsku, na ktorý ja osobne nedám dopustiť. Lenže, ako to už často krát býva, aj ostrieľaní hudobníci, ktorí tvoria roky stratia energiu a ich nové nahrávky nestoja za nič. Toto však nie je prípad Perunwit a jeho split albumu s kapelou Kraina Ziemi. O tej som sa dozvedel iba toľko, že ide o projekt Anny „Alruny“ Oklejewicz známej aj z pôsobenia v Lord Wind, Graveland, Munruthel či Krynitza. Na materiály jej vypomohlo viacero hostí, medzi všetkými aj samotný Aro, ktorému zas vypomáha v skupine Alruna. Ťažko sa v tom orientovať, takže, poďme radšej na samotný split album. 

Roots začína v podaní Perunwitu úvodnou skladbou „Arne un Holmsgaldr“.  Zvuk kováčskej dielne a podmanivé melódie za pochodu bubnov. Skladba začína svižne a plynule prechádza za zvuku mohutných trúb do „Tragna Sward“. Tu už máme zložitejšiu kompozíciu, sláky, vynikajúcu atmosféru, ktorú Aro šperkuje až na samý vrchol. Človek má pocit ako keby počúval soundtrack k pokračovaniu legendárneho filmu Stará Báseň. Všetko je prepracované a dotiahnuté do maxima. Skladby minutážou presahujú päť minút, no mne sa zdá akoby to ubiehalo dva krát rýchlejšie. Ako tretia v poradí pokračuje „Valhalla“. Tu mám pocit asi najväčšej nostalgie z debutových nahrávok Perunwitu. Pre mňa asi najsilnejšia skladba z celého splitu. Aro sa tu vyhráva so všetkými tempami a nástrojmi. Záver svojej časti končí v netradičnej, no podarenej cover verzii skladby od nórskych Satyricon „Min Hyllest Til Vinterland“. Miestami má človek pocit, ako keby mu tu zahosťovala samotná Apocalyptica. Myslím to, samozrejme, nadnesene a skôr narážam na monumentálnosť a orchestrálnosť samotnej skladby. 

 

 

Kraina Ziemi začína v podobnom duchu, len viac melodicky. Skladby ničím nezaostávajú za prvou časťou tohto albumu, ale príjemné nadväzujú tam, kde skončil Perunwit. Alruna začína prvou skladbou „Taniec Polski“. Viac melodické, viac chytľavé a rezkejšie. Skladba sa sama vrýva pod kožu bez toho, aby pôsobila dotieravo. Oceňujem použitie balalajky, ktorá dodáva piesni energiu. Druhou kompozíciou a najdlhšou na tomto albume predstavuje „Czarownik“. Hneď ako prvé mi napadá „Wojnar“. Podobnosť možno čisto náhodná, no príde aj na hovorené slovo, ktoré perfektne dopĺňa celú kompozíciu. Snáď to foneticky úplne nepokazím:

„I nad poľom i nad stromom chráň nás bože pred Perunom“

Znie počas skladby niekoľkokrát a ozvláštňuje celé toto, zatiaľ inštrumentálne, split. Skladba je naozaj rôznorodá, znie tu mnoho nástrojov, z čoho nad všetkými vyniká dominantná píšťala. Posledná skladba tohto split „Oj niedola Kozakowi“ sa nesie v čisto inštrumentálnom prevedení strunového nástroja, podobného gitare. Nedovolím si presne pomenovať tento zaujímavý nástroj, tak radšej nebudem strieľať naslepo. Každopádne, ide o veľmi epickú baladu, ktorá nádherne uzatvára celý split.

Čo dodať na záver. Tento pohanský folk/ambient nepôsobí vôbec ako split, ale skôr ako jeden celok. Výpravný soundtrack na ceste do fantázie, dôb dávno minulých, časov mýtov a legiend. Obe skupiny potvrdili svoju jedinečnosť na poľskej scéne. Za mňa absolútne plný počet bez akéhokoľvek rozmýšľania. Bohovia nech žehnajú rukám týchto kreatívnych igricov!   


Hodnotenie: 10/10

Napísal: Blutkrieg

English overview:

The new material from Perunwit and Kraina Ziemi „Roots“ doesn’t look like a split but as a unit. A narrative soundtrack on the way to fantasy, times long past, times of myths and legends. The songs are diverse, elaborate, it’s a pleasure to listen to the individual compositions. Perunwit didn’t disappoint again and carried the listener back to times long past. Kraina Ziemi is a pleasant surprise for me. Both groups confirmed their uniqueness in the Polish pagan scene. May the gods bless the hands of these creative artists!

Author: Blutkrieg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.