Po stopách slovenských hradov (Parušťan, Jelšava, Glanzenberg, Čierny hrad)

Opäť som rozhýbal svoje staré kosti a spísal niekoľko zaujímavých zrúcanín, ktoré Vás možno motivujú spoznávať históriu našej krajiny. Zobral som to naprieč celým Slovenskom, takže dúfam, že to bude pre našich čitateľov opäť prínosné a zaujímavé.

Parušťan (okr. Trebišov)

GPS: N 48.7821381, E 21.5627211

Slávny, no dnes už dávno zabudnutý hrad. Náznaky zvyškov hradných múrov, niekoľko pozostatkov priekopy a terénnych vyvýšenín. To je Parustyan, Parušťan, či Braničevský hrad stojaci hlboko v Slanských vrchoch cca 6 km od obce Dargov. Dnes už asi nikto netuší, že miesto veľkej bitky Karola I. Roberta sa skrýva tak hlboko v lesoch a zub času hlodá túto zrúcaninu každý rok viac a viac. Ak sa vydáte na hrad začnite pri futbalovom ihrisku v samotnej obci. Tu sa vnára do lesa asfaltová cesta so žltou značkou, ktorá sa po 4 km mení na lesný chodník cez rázcestie až k samotnému hradu. Značenie je naozaj dobré a nie je možné zablúdiť. Odporúčam navštíviť hrad na jar či na jeseň, keďže po zrúcanine ostali naozaj nepatrné zvyšky a v hustom lesnom poraste by ste mali v lete väčšie problémy toto miesto identifikovať. Slanské vrchy sú však čarovné. Svojím pokojom a tichom pripomínajú Tríbeč. Keby filmárom „Trhliny“ došla inšpirácia môžu tu pokojne točiť pokračovanie. Zničených a opustených domov tu po ceste nájdete niekoľko. Miesto však vyžaruje silnou až magickou atmosférou. Pripomína osamelého svedka dávnej stredovekej bitky, ktorú pamätajú už len posledné zvyšky hradných múrov.

[Ukázat náhľady]

Jelšava (okr. Revúca)

GPS: N 48.6292836, E 20.1981650

Na ceste z Revúcej narazíte na mestečko, ktoré medzi slovenskými mestami veľmi nevyniká. Jelšava ako industriálny pohrobok socializmu veľmi nezaujme. Panoráma pripomína ruský sci-fi film Stalker a kultúrnych, či historických lákadiel tu veľa nenájdete. Opak je však pravdou aspoň pre hradných nadšencov. Okrem nepatrných kamenných zvyškov gotického kostola drevozemného hradu priamo nad mestom, ukrývajú okolité kopce ďalší jelšavský hrad. V tomto prípade ide o klasickú zrúcaninu z 13. storočia vybudovanú v podobnom časovom období ako drevený hrad nad mestom. Potom však nenájdete ani stopy. K zrúcanine kamenného hradu sa dostanete asi po hodine prechádzky po lúkach pri miestnej železničnej trati smerom na Revúcu. Ja som šiel podľa GPS súradníc, keďže modrá značka sa mi po ceste nenávratne stratila. Po vnorení do lesa objavíte pod kopcom opätovne značenie, ktoré Vás naviguje až na samotný vrchol kopca – k hradnej zrúcanine. Už samotný výstup púta nádhernou kamennou scenériou v kombinácií s čarom okolitých listnatých lesov. Hrad sa nachádza na brale a využíval prirodzenú ochranu strmých skál. Po drevenom, moste nad hradnou priekopou, choďte opatrne, keďže svoje najlepšie časy už má dávno za sebou. Na hrade nechýba informačná tabuľa o histórii a vidieť aj čiastočné snahy o jeho záchranu. Z hradu sa zachovalo niekoľko múrov a zvyšky veže. Nikdy nešlo o rozsiahlu stavbu, ktorá čoskoro po tureckom vpáde na naše územie zanikla. Inak je to veľmi pekné miesto v Revúckej vrchovine, pripomínajúce svojou atmosférou a typom lesa neďaleký Rákoš. Ak teda budete mať dostatok času, spojte túto hradnú turistiku dohromady.

[Ukázat náhľady]

Banská Štiavnica – Glanzenberg (okr. Banská Štiavnica)

GPS: N 48.4659805, E 18.8917042

Keď sa niekedy rozhodnete navštíviť Banskú Štiavnicu spravte si popri všetkých tých banských, stredovekých, mestských pamiatkách výlet do prírody. Na kopci Glanzenberg, týčiacim sa nad mestom, nájdete pozostatky najstaršieho hradu v meste s baníckou osadou. Ide o dávnu históriu tohto slávneho mesta s krásnym výhľadom na všetky dôležité krajinné body v okolí. Trasu začnite pomocou značenia v centre mesta na Námestí Svätej Trojice. Cez okolité malebné uličky pokračujte až skoro pod kopec. Tu už nasleduje krátky výstup až na samotný vrchol, kde sa cez náučný chodník dozviete o povrchovom ťažení rudy, technických špecifikách samotnej ťažby, osídlení hradného kopca či samotnom opevnení a hrade. Z hradu toho veľa neostalo, len základy múrov a skromné pozostatky kaplnky. Vek hradných budov sa odhaduje pravdepodobne na 13. storočie. Išlo o hradný objekt kráľovského poverenca a správcu banskej komory. Stavby sa neskôr rozširovali a v nasledujúcom období slúžili pre banícke účely pri ťažbe v samotnom kopci. Archeologický výskum, či konzervačné práce tu prebiehali nedávno. Na záver výstupu Vás čaká najkrajší výhľad v meste s panorámou celého okolia. Hradov je však v blízkych kopcoch viacero, či už v samotnom meste alebo jeho okolí. Za všetky spomeniem asi najznámejšie Sitno, kde okrem návštevy zrúcaniny môžete absolvovať aj celkom zaujímavý výstup na vrchol kopca.

[Ukázat náhľady]

Čierny hrad (okr. Zlaté Moravce)

GPS: N 48.4736100, E 18.2925100

Miesto opradené legendami a gýčovou záhadou o Tríbečskom pohorí. Toľko pozornosti, čo sa dostalo posledné roky tejto zrúcanine, sa častokrát vyrovná podstatne známejším hradom a zámkom na našom území. Je to však samozrejme dočasné, keďže Čierny hrad nie je časovo tak ľahko dostupný a zachované zvyšky tohto malého hradu neohúria masy turistov. Každopádne, ide o hodinovú prechádzku tichým a pokojným lesom k niekoľkým múrom tejto zrúcaniny. Na Čiernom hrade sa nedávno robil archeologický výskum a aktívna konzervácia zrúcaniny, ktorá sa ťahá do dnešných dní. Pôvodne stredoveký hrad zo 14. storočia plnil strážnu funkciu zlatých nálezísk v okolí obce Zlatno. Veľmi skoro zanikol a nikdy nešlo o strategicky významné miesto. O to zaujímavejší je výstup na túto zrúcaninu. Pokojné a listnaté lesy tribečského pohoria vtiahnu návštevníka svojou energiou. Trasu začnite na konci obce Zlatno. Sledujte žltú značku a po cca hodine dorazíte do cieľa. Stúpanie je mierne so strednou náročnosťou. Spolu s Čiernym hradom môžete navštíviť i okolité hrady ako Hrušov, Živánsku vežu, Gýmeš, Oponice alebo sa jednoducho môžete túlať ďalej po okolitých kopcoch. Tribečské hory nelákajú len históriou ale aj krásnou a nespútanou prírodou.