Časť odpovedí s Concubia Nocte bolo použitých pri príprave druhého pokračovania nášho článku o slovenskom pagan black metale. Dnes Vám prinášame plné znenie tohto zaujímavého rozhovoru. O histórii skupiny o slovenskom folklóre a mnohom ďalšom sa náš redaktor Blutkrieg rozprával s Nocturnalom.

Zdravím ťa Nocturnal. Prejdem priamo k debutovému albumu Sekerou Peruna a Kladivom Thora (2008). Ako si spomínaš na obdobie tvorby, nahrávania skladieb? Ako dnes z odstupom času hodnotíš svoj debut?

Zdravím. Obdobie to bolo dobré a autentické. Rád spomínam. Poznal som sa vtedy s viacerými muzikantami a boli sme motivovaní vytvoriť niečo, čo by mohlo nadväzovať na začínajúcu pagan black tradíciu na Slovensku. V prípade debutu to určite vnímam kriticky. Jednoznačne by som zmenil minimálne produkciu, ale taktiež má ten album s odstupom času pre mňa istú patinu. Viac krát som uvažoval nad prehratím niektorých skladieb, ale myslím si, že by sme už nezachytili niečo, čo tam je zachytené z tej doby, keď sa to hralo, nahralo a vydalo.

Debutový album znamenal oproti demu veľký posun vo všetkých smeroch. Nie len produkčne ale aj hudobne. Z priamočiareho surového black metalu v štýle Hate Forest Skythia (1999) sa tvorba posunula k prístupnejšiemu pagan black metalu v štýle Lunar Poetry (1996) od Nokturnal Mortum. Z akého dôvodu nastal tento posun?

Ja osobne mám dva módy tvorenia. Pre mňa to nie je posun, skôr sú to dve rozličné veci. Prvý, surovší, ktorý prirovnávaš ku Hate Forestu, bol prítomný na deme (neskôr boli tie skladby prehrané do nového šatu na splite s Aeon Winds) a potom je druhý, ktorý ide viac do paganu a má istú folk melodiku. V Concubii sa to nesie viac do tej pagan/folk melodiky a štýl, v ktorom bolo nahraté demo, by mal mať ešte svoje pokračovanie v úplne novom projekte. Nechcem však predbiehať.

Nadviažem ešte na skladbu Laktibrada. Prečo folklór a Dobšinský? Bol si myslím prvý, ktorý použil domáci folklór v black metale.

Neviem či som bol prvý, ale od detstva ma fascinoval slovenský folklór. Pamätám si ako som si listoval Dobšinského Slovenskými rozprávkami, ktoré ilustroval náš národný umelec Albín Brunovský, a otváral sa predo mnou úplne iný, až magický svet. Miloval som aj audio adaptácie na LP ako napr. Lomidrevo, i keď boli trochu odlišné od písanej formy. Tam som sa asi prvý krát stretol s týmto zákerným škriatkom Laktibradom. Prečo Dobšinský? Pretože s jeho tvorbou som sa stretol ako prvou. A prečo folklór? Myslím si, že práve v ňom sa tradujú charakteristiky daného národa, úskalia, smútky či tragédie, ale i chrabré činy, ktoré naši predkovia uchovali v múdrosti reflektujúcu hodnotové systémy, na ktoré si myslím, že sa v dnešnej dobe zabúda. To, s čím sa bežný človek musel vtedy vysporiadať sa orálnou tradíciou pretváralo v príbehy, kde ponaučenie predstavovalo istý spôsob nazerania na život, ale bolo tu i miesto pre to nadpozemské či mystické. Rôzni škriatkovia, bôžikovia, duchovia a podobne. To bolo pre mňa vždy príťažlivé, keďže išlo v podstate o originálny a kreatívny spôsob ako si vysvetliť metafyziku. Skutočnosť, že existuje aj iný svet mimo toho, ktorý dokážeme vnímať vlastnými zmyslami. A taktiež ma fascinovalo, že pôvodný autor známy nebol, keďže Dobšinský robil zbierky, (maximálne bol známy rozprávač) a že touto ústnou tradíciou si slovenské folklórne príbehy ľudia menili či dopĺňali. Myslím si, že je to v našej kultúre ten najautentickejší prejav duchovnej kreativity.

Spomínaš Albína Brunovského. Prečo práve on a aký je tvoj názor na jeho tvorbu?

Tvorba Albína Brunovského a Martina Benku je môjmu srdcu najbližšia. Myslím si, že magický realizmus Albína dokázal perfektne preniesť ducha jednotlivých rozprávok z Dobšinského zbierky do vizuálnej podoby. V nej je niečo pre mňa nezemeské, pokrútene, mystické a magické, čo mne osobne imponuje a odjakživa púta moju pozornosť.

Okrem Concubie Nocte a jej jediného full-lengthu si figuroval aj na jedinom albume Karpathie Urheimat Volanie Havranov (2009).  Aký bol tvoj prínos na tomto albume a plánovali sa v prípade oboch kapiel aj nasledovníci?

V Karpathii som hral druhú gitaru a prispel zopár riffmi v skladbe Zánikom k Novému Počiatku. A dôvod prečo bol len jeden album Karpathie by bola otázka na Svarthena, ktorý sa už v tom čase plne venoval Aeon Winds. Mal byť aj druhý album Karpathie, ale k jeho vydaniu nedošlo. Avšak niektoré nevydané skladby sa objavia na najnovšom albume Aeon Winds, ktorý momentálne mixujú členovia rumunského Dordeduh.

V prípade Concubie som po vydaní debutu aktívne pracoval na tribute pre Emperor 2010 – 2012. Potom som zháňal muzikantov na Epčko Vlčou Krvou (2013) a neskôr sa tieto prerobené skladby z dema ocitli s ďalšími novými skladbami na splite s Aeon Winds Poslední Vlci (2016), rok na to zomrel Wolkogniv (R.I.P 2017), tak som pracoval na pamiatkovom albume pre neho Grave of Fire, Seal of Stars, ktorý vyšiel v 2019 a nakoniec som to uzavrel Epčkom Mohyly v 2021. Čiže stále som mal niečo na práci a keďže mi pomerne dlho trvá vytvoriť skladby, s ktorými by som bol spokojný, nepredpokladal som, že ich budem mať toľko, aby som z nich vyskladal ďalší full-length. Ako som ich vytvoril, tak som ich aj vydal, čo bola chyba, keďže som mal počkať a mohol byť ďalší album. Ale som rád, že všetky skladby vyšli na jednom CD ako kompilačka s názvom Concubia Nocte.

Na prvé roky milénia nebolo veľmi časté, že by slovenské skupiny vydávali v zahraničí. Ako sa skupina Karpathia či Concubia Nocte dostali do kanadského vydavateľstva Morbid Winter Records?

Mailom. Dostali sme sa tam pomerne jednoducho. Vtedy to možno nebolo také bežne, teraz sa to však takto robí bežne. Kapela neočakáva, že ju niekto osloví. Trh je zahltený black metalovými vydaniami, takže musí vynaložiť úsilie pripraviť nejaké hudobné promo, ktoré následne ponúkne labelu aj s nejakým konceptom, o čom asi bude album textovo. No a rovnako som to urobil aj ja. Popozeral som si aké sú vydavateľstvá a Morbid Winter mi padlo do oka, napísal som a klaplo to.

Nárast neopohanstva v začiatkoch nového milénia v rôznych občinách, myšlienkových prúdoch či v metalovej subkultúre si sledoval ako priamy aktér. Dnes sa väčšina ľudí, ktorí sa venovali podobným veciam už dávno vytratila zo scény, väčšina skupín už dávno zanikla. Ako vidíš odkaz Concubia Nocte z tohto hľadiska? Ostal si verný veciam o ktorých si „spieval“?

Bol som na niekoľkých obradoch, rituálna stránka má samozrejme kľúčový charakter. Ja som však neopohanstvo nevnímal čisto teisticky, ale skôr ako kultúrny prejav slobodného ducha daného národa. Inšpiráciou mi bol Friedrich Nietzsche. Božstvá som teda chápal ako istú „nad“ verziu človeka, ako obrazy, či personifikácie jednotlivých atribútov ľudského ducha a možností, ku ktorým by človek mal vzhliadať na ceste k vytvoreniu nového zmyslu (existencie) a sebazdokonaleniu. Vzhliadať, no nie sa im klaňať. No a pochopiteľne sa manifestovali jak v slovanskom panteóne, tak i v tom škandinávskom. Chcel som, ale pomerne decentne, poukázať na isté hodnotové podobnosti a na istý pravdepodobný spoločný prapôvod.

A osobne nepociťujem, že by som i po rokoch mal na tieto veci odlišný názor.

Tryzna Production, Tribute to Emperor – In Honour of Icon E (2012) či Slovak Metal Compilation (2014). Tri celkom veľké a úspešne realizované projekty. Aký vidíš prínos týchto projektov spätne po rokoch? Naplnili tvoje očakávania?

www.tryznaproduction.bandcamp.com určite naplnila moje očakávania. Začala ako MC label, neskôr sme sa snažili vydávať black metalové CD domácich kapiel, tradeovať a pod., ale dospeli sme k rozdhodnutiu, že digitálna forma bude z hľadiska modernej doby najefektívnejšia. V podstate pointa Tryzny je napísaná na pravej lište jej Bandcampu. Chceli sme domácim i zahraničným poslucháčom sprístupniť podľa nás kvalitnú tvorbu zo slovenského blacku, deathu, black/deathu, či black/thrashu. Oslovovali sme teda výhradne slovenských muzikantov, ktorí nám následne dali súhlas na uploadnutie ich albumu/albumov a musím povedať, že sa s nimi spolupracovalo perfektne. Sú však niektoré blackové albumy, ktoré nám chýbajú, dajú sa ale jednoducho nájsť na Bandcampe slovenského BM vydavateľstva Hexencave. Všetko máme zoradené chronologicky. Ľudia si najstaršie albumy môžu stiahnuť zadarmo a zvyšné za symbolickú cenu. Followeri pribúdajú a prínos vidím v tom, že sa ktokoľvek môže jednoducho dostať k slovenskej black a death metalovej produkcií uloženej na jednom mieste.

Slovenská metalová kompilačka mala slúžiť k oboznámeniu domácich poslucháčov s tým, čo zaujímavé sa u nás vytvorilo nie len v blacku, ale i v deathe. Vydali sme ju na lisovanom CD a rozhodili sme ju medzi ľudí a ziny zadarmo a ohlas bol ok.

Tribute Emperoru mal v medziach tribute albumu podľa mňa dobrý dosah a dobrú odozvu. Bolo niekoľko desiatok reciek, ktoré dávali pozitívne hodnotenia, mal som možnosť spolupracovať s kapelami ako Horna, Troll, Setherial, Taake a x ďalšími. Komunikoval som so Samothom z Emperoru, ktorý tribute poslal po dokončení Ihsahnovi, ten to odobril a mohli sme tomu dať štempel „first official tribute“ a nakoniec to celé zastrešil Candlelight, resp. ich distribučná sieť Plastic Head. Bol so mnou aj krátky písaný rozhovor v Nórskej televízií NRK, keďže si podobné projekty v Nórsku (pre Nórske kapely) vážia, čo dokazuje fakt, že paralelne so mnou sa pýtali podobné otázky aj vydavateľstva, ktoré robilo tribute Enslavedu. To bola pre mňa veľká pocta. No a odjakživa som mal rád Taake a pri robení tohto tributu som mal s Hoestom tu česť viac krát osobne pokecať. Bol nadmieru spokojný a detto aj všetky zúčastnené kapely, takže za mňa absolútna spokojnosť. O prínose je to na debatu, keďže stále sa bavíme o tribute albume, ale myslím si, že sa nám takýto pomerne veľký medzinárodný projekt podarilo dobre zmanažovať a úspešne ho dotiahnuť do konca.

Viem, že si aktívny v pomoci skupinám ako Infer, Udande, Obšar, Cineres či Ancestral Volkhves. Prekladal si texty pre Evil a aj pre Aeon Winds. Ktoré z domácich albumov považuješ za to najlepšie čo sa tu vyprodukovalo?

Vždy som mal ambíciu spájať ľudí v blacku na Slovensku a preto som rád vypomohol, keď som bol o to požiadaný. Máme u nás potenciál, ale len spoluprácou schopných ľudí sa dá domáca produkcia úspešne dostať za naše hranice.

Za najlepší album mimo môjho poľa pôsobnosti považujem Krolok Flying Above Ancient Ruins a v kontexte nejakej tej výpomoci to bude spomínaný album Karpathia Urheimat – Volanie Havranov. Ale aby to v prípade Karpathie nevyznelo ako lacné prihrievanie si vlastnej polievočky, keďže som vyššie spomenul, že som tam figuroval na druhej gitare, tak len zdôrazním skutočnosť, že celý tento album zložil Svarthen. Ja som prispel len pár riffmi v skladbe Zánikom k Novému Počiatku. 

Na záver sa zastavím pri veľmi osobnom texte k skladbe Plesá, venovanom tvojmu dvornému grafikovi Samovi Wolkognivovi. Nebudem riešiť jeho podstatný prínos pre slovenskú scénu. Skôr sa spýtam aký bol človek.

Túto skladbu zložil Sladuban, pre ktorého bol Samo „Wolkogniv“ najlepším kamarátom. Detto ju aj otextoval a myslím si, že Svarthenov škrek, a na konci skladby čistý vokál, perfektne dodali tejto skladbe osobitú atmosféru. Okrem toho, že bol Samo nadaný výtvarný umelec, bol to aj vážne skvelý človek. Myslím, že som nemal tú česť poznať niekoho srdečnejšieho než bol on. Nech odpočíva v pokoji.

Ďakujeme za odpovede a želáme všetko dobré v tvorbe aj v osobnom živote. Posledné slová patria tebe.

Ďakujem pekne za tento rozhovor a držím palce s webzineom do budúcnosti.