Infer je stálicou v slovenskom undergrounde a táto death/black metalová zostava z Košíc funguje už viac ako 20 rokov. Počas existencie kapely vydali 4 plnohodnotné albumy, jedno splitko a jedno EP. Poslednému albumu sme venovali pozornosť aj na Bese v podobe recenzie a dnes prinášame aj rozhovor. S Petrom (spevákom a gitaristom) sa zhovárali zakladatelia Besu – S. a Blutkrieg.
Infer je na scéne už viac ako 20 rokov a k tomuto výročiu vyšiel u Necroeucharist špeciálny box set so všetkými vašimi nahrávkami. Je to celkom unikátna a veľmi precízne spracovaná vec. Ako ste sa dostali k spolupráci s tými vydavateľstvom?
Ahoj! S týmto nápadom prišiel pokiaľ dobre pamätám Jirka z Werewolf prod. Pripojil sa k tomu Martin Neptun z Necroeucharist prod. a vznikol z toho krásny box, v ktorom je naša komplet diskografia s odznakom a krásnou nášivkou. Na túto vecičku som osobne nesmierne hrdý lebo to vyzerá naozaj luxusne.
Pred tromi rokmi vám vyšiel album Aeon of Deathless Blight. Recenzovali ho takmer všetky domáce, slovenské a české weby. Ako ste vnímali ohlasy na tento album? Znamenajú niečo pre vás aj reakcie recenzentov alebo sa zameriavate skôr na fanúšikovskú odozvu?
Recenzie boli veľmi dobré aj keď sa s odstupom času divím, že jediný recenzent ktorý si všimol a opísal hlavný problém bol tuším váš Blutkrieg. Urobili sme jednu veľkú chybu a album nahrali na 3x. Tým pádom sme dosiahli tri rozdielne zvuky. Pri mixe a masteringu tak vznikli problémy a dopadlo to tak ako dopadlo. Stretli sme sa s názormi, že je to urobené veľmi dobre, no náš názor na to všetko bol – je iný. Fans to hodnotili ako super náter, ale ten finálny zvuk nás štve doteraz. Môžem už ale prezradiť, že sa chystá náprava tejto veľkej chyby v podobe znovuvydania tohto albumu na LP, kde bude kompletne prekopaný zvuk bicích a vlastne aj ostatných elementov. Vydavateľ bude opäť Neptun – Necroeucharist a verím, že týmto krokom napravíme všetko čo sa posralo. Som si istý, že tým potešíme nie len nás, ale hlavne fans. Pre mňa sú osobne názory fans podstatnejšie, keďže poniektorí recenzenti sa do hudby vyznajú ako sa vyznajú…
V súčasnosti ste začali viac koncertovať a dostali ste aj pozvánky na death metalové akcie v Českej republike. Zdá sa, že je za tým kvalitne odvedená práca na poslednom albume. Myslíte, že v tom má prsty aj dobré vydavateľstvo a spomínané pozitívne recenzie? A keď už sme pri tom Česku, máte nejaké obľúbené kapely z tejto scény?
V prvom rade sme sa po vydaní albumu odmlčali. Nehrali sme, pokiaľ viem okrem jedného festivalu v Seredi nikde. Zohrávali sme sa s novým gitaristom, čo trvalo akosi pridlho. Medzitým samozrejme covidový ošiaľ… Nastalo úplne mŕtve obdobie, ktoré prerušilo až pozvanie na minuloročný Gothoom. Samozrejme som spomínaný Covid vyfasoval ja, tak sme nehrali opäť nikde. Ľudia sa ma pýtali, či vôbec fungujeme, či hráme… ja som ani sám nevedel, či sa to dalo nazvať aktívnou kapelou. Oslovil som gitaristu z kapely Mordum a Contempt, Romana Korosiho a naučil ho zopár skladieb. S ním sme odohrali náš prvý koncert v Krupine a zrazu prišli ponuky na ďalšie akcie. Děčín, Praha, Banská Bystrica, Nitra, Poprad, Pardubice, Vysoké Mýto, prišla ponuka na miniturné s jednou bandou z Litvy, takže sa nám to pekne rozbehlo. Navyše chcem na jeseň urobiť akciu u nás v Košiciach. Kapely ktoré rešpektujem? Depths Above, Inferno, Mallephyr, Fleshless, Pandemia, Altar Ablaze, Heaving Earth a samozrejme staré české kulty ako je Masters Hammer.
V posledných rokoch je celkom úspešné vydávanie albumov na vinylových platniach. Takisto aj z vášho debutového albumu vyšla veľmi pekne spracovaná vinylová verzia. Plánujete povydávať na LP aj nasledujúce albumy? Aký váš vzťah k tomuto nosiču?
Ja osobne som rozpredal celú svoju zbierku CDs a dal sa na zbieranie vinylov. Celé to prevedenie a zvuk je o niečom inom. Za mňa sú LP top. Takisto som sa vrátil ku zbieraniu magnetofónových kaziet. Je to akýsi návrat do skorej mladosti, a ten zvuk je úplne geniálny. Opäť spomeniem Neptuna z Necroeucharist, s ktorým máme dohodu že na LP vydá celú našu diskografiu.
Prejdime viac do minulosti. Pred jedenástimi rokmi vyšiel na Slovensku pomerne nevídaný projekt. Išlo o poctu skupine Emperor z iniciatívy Tryzna productions, kde ste sa aj vy podieľali skladbou Ye Entrancemperium. Ako si s odstupom času na celý tento projekt spomínate a čo pre vás znamená/znamenalo?
Spomínam si na to obdobie akoby to bolo včera. Drvili sme to celé skúšky, pretože sme to chceli nahrať čo najlepšie. Znamenalo a stále to aj pre nás znamená veľmi veľa. Ye Entrancemperium a celkovo celý Athems… je pre mňa geniálne dielo a my sme dostali možnosť nahrať takúto parádnu skladbu. Mnohým vadil môj spev, mnohým to, že sme si dovolili urobiť z black metalovej modly niečo, čo má death metalový feeling. Nám sa to tak ale vtedy páčilo, tak sme to tak aj urobili. Dnes by som na tom zmenil iba dve veci, ktoré si ale nechám pre seba a možno sa ešte zmeniť dať budú. Pamätám ako nám prišiel pomáhať Svarthen z Aeon Winds na klávesoch. Myslím, že sme ho ako správni východniari s destilátom nesklamali a neverím, že si z toho večera niečo pamätá. Ja si ale veľmi dobre pamätám, ako som šiel do štúdia so širokými ramenami naspievať party s čistým vokálom. Martin Barla mi s rehotom povedal, že čistejšie to zaspieva naozaj hocikto iný (a triezvy). Tak sme prizvali Igora z Ancestral Volkhves, ktorý to dal úplne parádne. Každopádne to bola pre nás veľká česť zahrať si na tomto tribute.
Pri domácej scéne ešte ostaneme. Košická scéna sa vždy pýšila špeciálnym statusom na slovenskej scéne? Martin Lukáč z Nomenmortis zhmotnil svoje spomienky na obdobie 80/90 rokov aj v celkom obsiahlej knihe Monstronomicon. Ako je to s košickou scénou dnes?
Monstronomicon som čítal iba časť, ktorá sa týkala môjho pôsobenia v Nomenmortis a samozrejme Infer. Mnoho ľudí si pamätá historky z tejto knihy úplne inak ako tam sú opísané, tak preto sa chcem tejto téme akosi vyhnúť. Čo sa týka starej scény v Košiciach, tak bola isto rôznorodá. Mnoho kapiel a mnoho žánrov. Páčilo sa mi staré Erytrosy a za hranice sa vtedy isto vďaka kvalitnému debutu dostali Contempt. Nesledujem dnešnú scénu, len viem kto tu ešte hrá a podľa mňa za niečo aj stojí. Pred časom sa prebrali Mordum. Nahrali nový album, Contempt funguje ďalej, Killchain hrajú ďalej a za zmienku stojí posledný Thorwald, čo je u mňa asi naj vec ktorú som za posledné roky z Košíc počul. Ostatné kapely buď nepoznám alebo ma nijako nazaujali.
Textovú časť Inferu mali na starosti v minulosti Černorog z Ancestral Volkhves či Spíci Hrdlo Antikrista. Čo plánujete na nasledujúcom materiáli?
Ak bude Spíci hrdlo zasa ochotný, tak nemáme čo riešiť. Má hlavu na to, aby vymyslel veci, ktoré nie sú iba dementné kokotiny.
Ešte sa pristavím pri Vašej 20 ročnej existencii. Ako si spomínaš na Vaše začiatky a ktorý album z histórie Infer by si označil za ten najreprezentatívnejší?
Začiatky boli totálne šialené. Všetci okrem basáka Rasťa sme hrali v Nomenmortis a časom nás to nejak prestalo baviť. Priniesol som teda na skúšku linky k skladbe Father Hell, Mother Death, s gitaristom sme si to prebehli a ukázali ich bubeníkovi Robovi. Nemalo zmysel dusiť v sebe ako nápady, tak chuť hrať tento žáner. Robo v tej dobe nehovoril o ničom inom, ako o Marduk, Setherial, Dark Funeral alebo In Battle… Skúsili sme to teda ďalej a vznikali veci ako In cold being, Confession alebo Liars Slavery. Bolo to totálne šialené obdobie, kedy sme žili iba pre metal. Najreprezentatívnejší album je za mňa Sede Vacante. Keby bol posledný zvukovo dobrý, tak je to práve on ale najreprezentatívnejší je u mňa Sede.
Na záver mierne štipľavá otázka. O Infer chodia rôzne klebety, že máte čosi spoločné s politikou a podobnými vecami, aké je vaše stanovisko k týmto veciam? Nechceli by ste raz a navždy túto kapitolu uzavrieť?
S politikou ako kapela nemáme spoločné absolútne nič. Ani v jednom texte nenájdeš jediné slovíčko, ktoré by niečo extrémistické vyzdvihovalo alebo niekoho utláčalo. Je tam pár kydov na cirkev a ako už v tomto štýle býva zvykom pár pičovačiek na Ježiša Krista, ktorý mi je v podstate totálne u prdele. To, s kým sa ja alebo hockto iný z kapely stretáva vo svojom voľnom čase je jeho osobná vec, ktorá nemá s Infer ako hudobnou kapelou nič spoločné. Niekto sa stretáva s huličmi, niekto si sadne na pivo s chlapcami, ktorí sa vracajú z futbalu. Možno sa niekto baví aj s homosexuálom, o ktorom to vôbec ani len netuší. Treba toto riešiť? Treba stále niečo riešiť? Mám už toho všetkého vážne dosť. Je neskutočne úbohé vypisovať organizátorom alebo majiteľom klubov z tajných mailov alebo anonymne vyvolávať, že sme problémová kapela. Viem odkiaľ to celé ide a viem, že sa nad tým treba už iba pousmiať. Keď niekto chce, nájde si nás buď na youtube, discogse, bandcampe alebo najlepšie na koncerte. Mám pocit, že práve touto odpoveďou to celé iba otvorím a nie naopak. V každom prípade, máme teraz veľmi silnú zostavu a nový materiál bude masaker. To je veta vhodná na uzavretie všetkého.
Ďakujeme za rozhovor!
Ďakujem aj ja!
