Je to už dlhých štrnásť rokov od vydania debutového albumu stredoslovenskej skupiny Nevaloth. Dnes sa vraciame do nášho archívu, aby sme oprášili starý rozhovor, ktorý bol robený krátko po vydaní La Diabolica Commedia. Zaspomínajte s nami na začiatky Nevaloth, časov kedy táto skupina dávala o sebe aktívne vedieť. Rozhovor  v roku 2010 pripravil náš byvalý redaktor Atro.

Zdravím! Ako prvá ma napadá otázka: ako ste sa dopracovali k takejto nezvyčajnej forme a obsahu black metalu (aspoň teda na domáce pomery)? Aký bol hudobný začiatok v tvorbe Nevalothu?

Nazdar! Príčin prečo sme pojali black metal tak, ako sme ho pojali, je určite mnoho, ale tou najväčšou bola určite naša záľuba v takejto všeobecne nie práve najpopulárnejšej hudbe, stotožnenie sa s jej atmosférickou a myšlienkovou podstatou. Ja sám keď som prišiel prvýkrát do styku s atmosférickým alebo orchestrálnym black metalom, doslova mi to vyrazilo dych, to spojenie tvrdosti a majestátnosti, a vedel som, že podobnú hudbu by som chcel tvoriť, od čoho sa napokon odvinul v mojom prípade aj výber nástroja, teda kláves. Myslím si, že podobne to cítia všetci a v kapele a preto nebol problém dať sa dokopy. Nemôžem povedať, že by naše hudobné začiatky boli skromné, keďže sme začínali už v šesťčlennej zostave, ktorá však tiež nebola ešte najvyváženejšia a prešla teda jedným otrasom, ktorý následne „zaplátal“ príchod gitaristu Vilozofa. Som ale rád, že už asi po niekoľkých skúškach sme začali hrať vlastné skladby, teda nestrácali sme čas s prerábkami (donedávna sme ešte hrávali na koncertoch Freezing Moon od Mayhem, ale aj ten bol oproti originálu obohatený o klávesy). Veľa piesní som mal zložených ešte pred vznikom Nevalothu, väčšina z nich skončila na deme Karneval Babylonu, niektoré v koši, ale aj Blasphemous Metal či Krvilačnosť & Túžba boli v svojich najpôvodnejších podobách zložené ešte pred letom 2008.

V júni ste vydali album La Diabolica Commedia. Ako dlho ste tvorili materiál na túto nahrávku?

Najstaršia pieseň na albume, Krvilačnosť & Túžba, bola dokonca hotová už niekedy na jeseň 2007, i keď samozrejme na skúškach ešte prešla niekoľkými aranžérskymi zmenami, ale inak ju považujem za veľmi podobnú najstaršej verzií. Začiatkom leta 2009 sme už všetky piesni na albume hrávali na koncertoch, teda ak odpočítame linku speváčky Denisy v titulnej skladbe, ktorá sa dolaďovala krátko pred nahrávaním, a rovnako ešte rôzne zmeny a improvizácie pre ktoré sme sa rozhodli počas nahrávania, tak tvorivý proces necelý rok a pol. Za istý ten čas som však zložil aj demo Karneval Babylonu ako aj prvé demo pre Abbey ov Thelema, teda bolo to dosť plodné obdobie .

Ako prebiehalo nahrávanie?

No, nastalo pár zdržaní, chceli sme začať nahrávať už na jeseň 2009, ale napokon sme to nahrávali cez zimu. Bola to pre nás prvá skúsenosť s nahrávaním v profi štúdiu, a samozrejme bola všadeprítomná nervozita, ale už sme tie skladby poznali prakticky aj odzadu, takže sme to dali dokopy. Bicie sa nahrali v decembri, ostatné nástroje sme zmákli za jeden týždeň vo februári, aj to sme už v piatok boli len na skok, čosi nepodstatné sme dolaďovali. Malou perličkou pre teba môže byť, že klávesy sa nahrávali ešte pred gitarami, čo je ale pri našej štruktúre hudby asi pochopiteľné.

Tvoje texty sa dotýkajú filozofie a náboženstiev, či gotickej romantiky (napr. text Krvilačnosť a túžba). Stotožňuje sa aj zvyšok kapely s textami, alebo boli nejaké nezhody v tomto ohľade?

No, tak najskôr na margo Krvilačnosti poviem, že ona je tak trochu úlet: ako som písal, je to najstaršia skladba a v čase svojho vzniku som bol mladší ako pri písaní ostatných skladieb. Ak vyhlásim, že k podobným textom sa už nevrátim, tak myslím, že to už neporuším. Uvažoval som neskôr či nezmeniť ten text, ale dospel som k tomu, že by to skladbu obralo o jej ducha, a sotva by sa mi podarilo stvoriť niečo tak korešpondujúce s hudbou… Rozhodne si teda za touto piesňou stojím, i keď sa na ňu pozerám s nadhľadom a myslím, že tak to cítia aj všetci ostatní v kapele. Je to výpoveď a záznam doby a etapy života, keď tá skladba vznikla, a kebyže sa touto kapitolou neprejde, tak sme dnes inde, ako sme.

Čo sa týka ostatných textov, môžem spokojne prehlásiť, že nie sú medzi nami žiadne ideové rozpory ohľadom tohto. Každý z nás je individualita a má vlastnú hlavu, v podstatných veciach sa ale zhodneme. Napokon black metal vnímam ako žáner, ktorý by mal byť hlavne o individualizme, a to je to čo nájdeš medzi riadkami našich textov, a čo sa týka skladieb čo budú na nasledujúcom albume, tak aj priamo v tých riadkoch. Človeka vnímam ako zvrchované indivíduum a egoistu, a všetko, čo mu bráni v tom aby naplnil toto svoje poslanie (teda byť slobodný a zodpovedný len sebe), je v mojich textoch odsudzované: či už je to náboženstvo, alebo aj hocijaké iné hnutie alebo –izmus, ktoré tvrdí že človek je súčasťou „niečoho väčšieho,“ a tomuto „niečomu“ by sa mal obetovať. Nezáleží už, či toto „niečo“ je robotnícka trieda, vlasť, štát, spirituálne hnutie, národ, hudobný žáner alebo čo…

Aby si sa dozvedel trochu viac o mojej filozofií a o tom, ako vnímam našu hudbu a black metal ako taký, trochu odbočím: nedávno som objavil novú slovenskú BM kapelu pod názvom „Pilgrimage.“ Ako už názov môže niekomu napovedať, jedná sa o kresťanský black metal. To ma doviedlo k tomu aby som sa zamyslel nad tým, ako sa kresťanstvo vo svojej najčírejšej biblickej podobe hodí k raw black metalu: obe zdieľajú nenávisť k svetu, k všetkému zdravému a krásnemu, proste je to zášť čohosi nižšieho k čomusi vyššiemu. Je veľmi zaujímavé, že kresťanstvo a pre BM typický teistický satanizmus vo svojich najvyhranenejších podobách prakticky splývajú v jeden myšlienkový systém: líšia sa akurát pozície tých dvoch hlavných antagonistických figúr. Preto dnes pri skladaní dbám o to, aby naša hudba bola od takejto primitívnosti a nízkosti čo najďalej, aby bola čo najprogresívnejšia, najusporiadanejšia a najmelodickejšia, aby nebola „život nenávidiaca,“ ale „životu pritakajúca,“ aby človek pri jej počúvaní nechcel stratiť sám seba v prospech nejakej falošnej vyššej idey, ale aby bol hrdý na to, kým je.

Máte už za sebou nejaké skúsenosti s koncertmi. Aký bol tvoj pocit pri prvých vystúpeniach?

Prvé koncerty ešte bolo cítiť našu neskúsenosť, ale myslím si, že prvotnú trému sme prekonali veľmi rýchlo. Po našom druhom koncerte ktorý sa konal v Banskej Bystrici 6.6.2009 som cítil pocit veľkého zadosťučinenia, nasledujúci koncert vo Zvolene ešte v tom mesiaci bol porovnateľný aj s koncertmi čo odohrávame dnes.

Na akých podujatiach vás môžeme najbližšie očakávať? Počul som o hraní po boku istej významnej britskej kapely… 

Je to tak, 30.9. (je to inak ešte aj veľmi symbolický dátum, pretože práve v ten deň v roku 1888 Nietzsche dokončil svoje snáď medzi metalistami najpopulárnejšie dielo Antichrist a vyhlásil, že nadišiel koniec kresťanstva: síce to riadne prepískol, ale predsa) hráme v Nitre po boku Britov Anaal Nathrakh, a každého teda pozývam, pretože takúto legendu, navyše zriedka koncertujúcu, už asi tak skoro na Slovensku neuvidí, teda ak vôbec… Trochu sme tomuto koncertu prispôsobili aj setlist, budeme hrať hlavne novšie, tvrdšie a rýchlejšie skladby, veľmi sa teda teším… Okrem toho hráme 23. októbra v Žiline s Moonfog, From the Sky, Antares, Demiurg, Attack of Rage, bude to teda veľký koncert s dobrými kapelami. Vo Zvolene a Banskej Bystrici plánujeme spraviť dáke koncerty začiatkom roku 2011, aby si od nás dovtedy ľudia oddýchli, no a snáď sa nám dovtedy ešte podarí niekde spáchať nejaký koncert.

Cíti sa Nevaloth ako taký, ako zohraná partia? 

Samozrejme. Aj na skúške, aj na koncerte, aj pri pivných rečiach medzi tým všetkým…

Na záver prezraďte nejaké ďalšie plány do budúcnosti…

Nuž, propagáciu albumu už asi môžeme vyškrtnúť zo zoznamu, podarilo sa nám mať recenziu alebo iný článok už skoro v každom médiu zaoberajúcom sa tvrdou hudbou v Česku a Slovensku. Ďalší bod zo zoznamu sa nám podarilo vyškrtnúť len nedávno, a to, že konečne nie sme na skúšobni s punkáčmi, myslím si, že nám teda ostane veľké kvantum energie ktoré sme doteraz premrhávali pri rozčuľovaní sa nad všetkým a možným (a aj nemožným), a som zvedavý ako kreatívne sa nám podarí túto energiu vynaložiť…

Okrem koncertovania by som teda zhrnul tak, že hlavne asi doskladať a naučiť sa skladby na ďalší album, a pomaly ale isto sa pripraviť aj na jeho nahrávanie.

Ďakujem Delgrast za Tvoj čas a odpovede a prajem veľa úspechov do budúcna!