Zdravím ťa Unholy. Pozornosť nášho zinu upútal tvoj projekt Ruiny Vekov s debutovým albumom Balady čiernych nocí (2024). Predtým, než rozoberieme aktuálnu novinku, rád by som sa pozrel na tvoje začiatky. Keďže nepatríš medzi úplných nováčikov na domácej scéne s prvou skupinou Blackopathy ste začínali v roku 2008. Aké boli tvoje ambície v tej dobe? Cez aké skupiny si sa dostal k black metalu?

Zdravím Ťa.

S Blackopathy sme ako mladí chceli hrať a hrať, tvoriť, prezentovať našu hudbu koncertovaním, nahrávať a vydávať CD. Boli to časy, kedy sme väčšinu dňa, ba aj noci trávili v skúšobni. Hudba bola vtedy pre nás všetko – mladícky zápal.

K black metalu som sa dostal cez koncerty,  festivaly, keď som ešte počúval iný žáner metalu. No a potom to začalo takou tou klasikou, ako škandinávsky black metal, nemecký, ukrajinský, poľský. Nejaký zoznam kapiel nemá zmysel asi písať, ale teda hlavne nórskou scénou som sa prebrodil k BM.

 

Z obdobia Blackopathy si spomínam na Vaše úvodné demo a nevydanú skladbu Hromobitie Velestúru. Prečo sa Blackopathy rozpadlo a kam následne smerovali tvoje kroky?

Áno, ako Blackopathy sme spravili samovydanie Dema v nejakej limitovanej edícii, formou cca 30ks CD. Bola tam tuším aj skladba Hromobitie Velestúru. Po transformovaní kapely na skupinu s názvom Velesrune, sme vydali album Krvi slovanskej, viery pohanskej, z  ktorého skladby sú  stále dostupné tuším na platforme YouTube, a ktorý tiež obsahoval spomínanú skladbu Hromobitie Velestúru. Tento album sa žiaľ vydal tiež len vo vlastnej réžii.

V dosť častej obmene postov v Blackopathy sa u mňa objavila frustrácia v neustále opakujúcom sa kolobehu učenia a zohrávania sa s novými členmi. Časom sa pridalo aj popíjanie v skúšobni a neskôr to už ani skúšobňa vlastne nebola. Vystriedalo sa veľa členov v kapele a v našom malom meste a v okolí nebolo dosť hudobníkov, ktorí by mali zápal pre BM, a tak kapela postupne pomaly ale isto upadala. Stratil som všetkú tú chuť tvoriť a hrať, zháňaním nových členov. Jediný, čo od začiatku vydržal až do konca bol Kanibal, ktorý ešte stále aktívne hráva. Tak sme sa s Kanibalom rozhodli, že to balíme. Takže vlastne sme to ukončili nie ako Blackopathy, ale Velesrune.

V ďalšom období som si doprial oddych od hudby, čo sa týka komponovania. Musel som si zorganizovať a dať do poriadku svoj osobný život. V tomto období som sa pridal ku kapele Rawcvlt, ktorí potrebovali obsadiť post doprovodnej gitary. Keď Rawcvlt prestal fungovať, nebol som hudobne aktívny nikde. Od r. 2017 som sa viac-menej venoval rodine, nakoľko sme mali prvý prírastok a v r. 2019 opäť. Približne v tomto období som mal pozbieraných pár riffov a keďže som na hudbu nechcel zanevrieť, vznikol projekt Ruiny Vekov.

 

Hudobne si sa skoro vždy angažoval (okrem Rawcvlt) hlavne v pagan black metale. Ruiny Vekov sú nakoniec toho krásnym príkladom. Najslávnejšie roky má tento subžáner už bohužiaľ dávno za sebou. Dá sa v tejto vetve black metalu podľa teba nájsť stále niečo nové?

Pravdupovediac, skoro každý „starší“ subžáner v BM má tie naj roky za sebou. Ja si myslím však, že hudba je takmer nevyčerpateľný zdroj nápadov a hudobne môže hocikedy prísť niečo originálne, neotrepané. Netreba sa držať  za každú cenu kompozičných postupov a sem tam sa niečo zaujímavé môže objaviť.

Takisto Ruiny Vekov nedržím striktne v Pagan BM.  Vlastne to môže byť, a snáď aj je počuť, či už po stránke hudobnej alebo textovej.

 

Nový album lyricky neskrýva istú baladickosť a charakter slovenskej romantickej literatúry. Narážam na skladby ako Ten, ktorý stromom sa stal prípadne Vlkmi vychovaný. Aký príbeh rozprávajú Balady čiernych nocí a kto je autorom textov?

Pred pár rokmi som našiel záľubu v písaní básní a príbehov. Mám rád príbehy, balady, rozprávky, mýty. P. Dobšinský je úžasný skladateľ a dobrý vzor. Tak som si takéto príbehy vytvoril aj ja a bolo by na škodu nevyužiť ich. Autorom všetkých textov som ja a bude to tak aj do budúcna. Na albume je 5 skladieb, okrem intra a každá z nich rozpráva nejaký baladický príbeh o rôznych snoch a osudoch postáv, prípadne prírody.

 

Ako Balady čiernych nocí vznikali a kto všetko ti vypomáhal s nahrávaním.

Ako som spomínal, texty boli napísané už dávnejšie. Album vznikal trošku dlhšie časovo. Začal som asi tak približne po vydaní split albumu Ešte jedle rastú, na ktorom sa podieľali Sirin a Krajiny Hmly, vydaný v r.2019. Keďže skladanie hudby je len v mojej réžii, trvalo mi to trochu dlhšie popri rodine. Zároveň aj moje selektovanie hudby je náročnejšie,  a tak sa veľa riffov nedostalo cez sito. O bicie  na albume sa postaral Sambor (bicie v Krajiny Hmly), ktorý bol zároveň hnacím motorom konečnej podoby albumu, či už po hudobnej alebo grafickej stránke. Mal som pripravené bicie party pre neho, ale nechal som mu voľnú ruku, keďže ako bubeník vie lepšie precítiť a zasadiť bicie do skladieb. Sambor pracoval aj na mixe a masteringu, spracoval grafiku. S gitarou mi pomáhal dlhoročný kamarát L. Hlas albumu dal Bare, posledný spevák vo Velesrune, s ktorým som stále v kontakte a vedel som, čo od neho očakávať. S konečnou podobou albumu som spokojný a všetkým, ktorí priložili ruky k dielu ďakujem.

 

Vydanie zabezpečilo poľské vydavateľstvo Werewolf Promotion. Viem, že si kontaktoval kvôli vydaniu aj väčšie vydavateľstvá v Európe. Bola v hre aj iná alternatíva pred oslovení Poliakov?

Áno, oslovil som viacero vydavateľstiev. Poznáš to, niektoré majú plno už na dva roky, ďalšie nemajú záujem, iné zas neodpíšu. Môj plán bol zrejme veľké sústo pre novú neznámu kapelu z „Východu“ Európy – vydať ho cez francúzsky Antiq Label. Páčia sa mi veci, ktoré vydávajú a s ich hudbou sa celkom aj stotožňujem. No nestalo sa tak. Potom som teda už len čakal, kto sa ponúkne. Ponuku som dostal od Asgaard Hass, ale tá nevyzerala veľmi vábivo. Werewolf Prom. sa teda ujal tohto počinu a v konečnom dôsledku som aj rád. Komunikácia s Werewolfom bola výborná a aj jeho prístup bol skvelý.

Ešte spomeniem, že mimo CD vydania Werewolf prom., bola k dispozícii aj limitovaná CD edícia 20ks drevoboxu s vypáleným Cover artom a vypálenými textami do doštičiek. Pre budúci rok je plánovaná aj limitovaná edícia MC kazety.

 

Keď počúvam aktuálnu novinku pripomína mi domácich súputnikov Krajiny Hmly i keď v riffoch cítim aj ozveny východoeurópskej pagan scény. Máš ešte po tých rokoch nové hudobné inšpirácie alebo vsádzaš na klasiku?

No s Krajinami Hmly môžu mať Ruiny Vekov spojitosť v melódiach. Obe kapely si okrem atmosféry, kladú dôraz aj na melodickosť. Ja mám rád, resp si potrpím na melódie. Je zaujímavé, čo všetko cítiť z hudby RV. U Teba trochu východ, niektorí cítia Francúzsko. Oba názory majú čosi „do seba“. Čo sa týka nápadov, snažím sa hľadať vždy nové inšpirácie a postupy. Pri komponovaní som vymenil elektrickú gitaru za akustickú a osobne si myslím, že ma to posunulo zas niekam inam a ďalej, a otvorilo mi to nové možnosti tvorenia hudby.

 

Oproti úvodnému split albumu Ešte jedle rastú… sa tvorba Ruiny Vekov posunula na debutovom albume o skok dopredu. Ustálil sa post vokalistu, z tvorby cítiť vyzretosť a epickosť. Skladby ako Stúdňou nárek sa ozýva je radosť počúvať. Ako sa pozeráš ty na tieto dve nahrávky?

Na split albume zaúradovala hlavne nevyzretosť pri finišovaní zvukovej stránky. Nedobrý a neprofesionálny mix a mastering. Ďalšou slabinou resp. chybou, bol bicí automat, ktorý bol otrasný a toto všetko sa podpísalo k nie dobrému celkovému zvuku skladieb RV na splite. Kdežto  s Balady čiernych nocí som spokojný so všetkými aspektmi – kompozícia, zvuk, grafika. Čo sa týka epickosti, tú má na svedomí asi veľká selekcia skladieb, keďže sa na album dostalo len 5 skladieb + Intro. Vsadil som na kvalitu. Od Ruiny Vekov nečakajte dlhohrajúci album, ktorý by presiahol 45 minút. A čo sa týka tvojho pocitu z albumu, áno, môžeme to pripísať akejsi vyzretosti, ako píšeš.

 

Logicky sa natíska otázka čo bude s Ruinami Vekov ďalej. Máš v zálohe nové nápady na ďalší album? Prípadne plnohodnotná zostava a živé vystúpenia?

Už keď som začal s Ruinami Vekov, vedel som, že to nebude len jednorazová záležitosť. Bola by škoda nechať tento projekt len na jedno dielo a koniec.  Inšpirácie sú, chuť tvoriť je stále, čiže nie je dôvod na tak skoré pochovanie tohto projektu. A keď sme pri tých inšpiráciách, už zbieram materiál pre nový album. Predstava, o čom bude rozprávať nový album, už je taktiež. Časovo si avšak nedávam žiadny záväzok, ale snáď to bude skôr ako 5 ročná odmlka po splite.

Ruiny Vekov a živé vystúpenia, tie v pláne nemám. Ak by sa ozaj mala naskytnúť nejaká situácia pre živé vystúpenie, bola by to zrejme akcia jediná – prvá a posledná zároveň, najlepšie na nejakom výnimočnom mieste. Takže necháme Ruiny Vekov  pod rúškom tajomna.

 

Ďakujeme veľmi pekne za odpovede. Posledné slová patria tebe. 

Ďakujem a ja za poskytnutý priestor vo vašom zine a ako fanúšik vášho zinu vám želám veľa úspechov. Ste jeden z mála, ktorí robíte prácu profesionálne a zodpovedne. Nech žije a rozrastá sa slovenská BM scéna, ktorá má kvality, či už v podobe ostrieľaných kapiel, alebo kapiel nových a neznámych. Ešte raz vďaka!