Sú to už roky, kedy sme s Koronasom robili rozhovor ešte na našom starom blogu. Korium je už navždy uzavretou kapitolou a nové stránky píše Between Two Castles. O zmenách v živote hlavného protagonistu, o jeho nových projektoch a konci Korium sa rozprával so Silg Borom v rozhovore Blutkrieg. 

---

Zdravím ťa Silg Bor. Koniec Koriumu bol sprevádzaný viacerými statusmi o tvojom nájdení kresťanskej viery a úplnom konci hudobnej činnosti. Viem, že ide o osobnú otázku, ale vieš nám vysvetliť, čo za tým všetkým bolo a aká je situácia dnes?

Na podobnú otázku som tento rok odpovedal v úvode rozhovorov do dvoch tlačených zinov, ale keďže každý zine ma iný dosah, tak to tu už len zopakujem. Ten záujem zo začiatku všeobecne o „duchovno“ začal niekedy na prelome rokov 2016 – 2017. Spočiatku som sa venoval dosť čítaniu kníh majúcich pôvod vo východných učeniach, neskôr literatúre, ktorá takéto smery synkreticky prepájala s kresťanstvom, až som sa takto krôčik po krôčiku dostal ku kresťanstvu samotnému. Na začiatku tej cesty som dokonca reálne veril v zákonitosti reinkarnácie a karmy, čo bolo po čase neskutočne ubíjajúce a zaťažujúce moju myseľ. Preto sa mi prechod ku kresťanstvu vtedy javil ako oslobodzujúci. Ale ako plynul čas, aj toto smerovanie sa mi ukázalo úplne rovnaké ako všetko predtým. Dospel som k názoru, že všetky tieto náboženstvá a smery nezávisle na ich vonkajších atribútoch majú predsa len niečo spoločné – jeden rovnaký „diabolský“ základ ich falošného „svetla“, ktorým je spútavanie a zaťažovanie ľudskej mysle strachom a výčitkami proti samotnej ľudskej prirodzenosti. Nechcem vo svojom živote žiadnu snahu o takzvaný cnostný život, žiadnu potrebu „duchovného rastu“ – preto dávam do úvodzoviek, lebo nejde o nič iné ako floskulu, no potreboval som práve čas a osobnú skúsenosť, aby som k tomuto poznaniu dospel. Prirodzenosť človeka je tou najnormálnejšou polohou mysle. Dnes sa spätne dívam na tie veci z roku 2017 ako na „vzburu“ proti sebe samému, ako snahu o útek „ku svetlu“ a dotyk „niečoho lepšieho“. Vtedy to malo osviežujúcu energiu niečoho nového, no po čase sa stále viac menilo len na únavu a v roku 2020 začalo postupne odinštalovávať z mojej hlavy a odišlo v roku 2021. S tým bolo spojené, že práve v roku 2020 som sa ako keby „vysmädnutý“ začal vracať do svojich starých „hradieb“ a zákutí – ako tých fyzických, tak i mentálnych. Uvedomujem si, že tá nadobudnutá kritika náboženstva je stanovisko 99% ľudí zo sféry akou je black metal, ale u mňa to nie je len názorové stanovisko, ktoré som mal aj ja v rokoch predtým, ale dnes už zároveň vlastné poznanie, skúsenosť zapísaná niekde veľmi hlboko. To obdobie bolo pre mňa teda neplánovane určitým odpočinkom od hudobnej aktivity. Paralelne s opísanými vecami vzniká v roku 2020 projekt Owlsilar Gate. Blízkosť dungeon synthu smerom ku black metalu následne prebúdza aj moju „starú DNA“, čo vyústilo v nasledujúcom roku do vzniku Between Two Castles.

 

Ako by si po tých rokoch zhodnotil svoje vydania s Korium? Ktorý považuješ za najsilnejší zo svojich materiálov?

Zhodnotil by som to ako hudobnú púť, ktorá trvala trinásť rokov a každá z nahrávok v nej má pre mňa svoju osobitú hodnotu a význam, nakoľko ako autor si pamätám aj veci, ktoré boli s tými nahrávkami spojené – chvíle a inšpirácie, ktoré im dali vo svojom čase vzniknúť. Myslím, že ako symbol konca tejto cesty skvele a bez plánu vyšlo, že práve kompilácia pod názvom Spoor Of The Wolf túto cestu zavŕšila.

 

Korium vs Between Two Castles. Prečo táto zmena po toľkých rokoch? Nebolo jednoduchšie ísť vyšliapanou cestou?

Je úplne odlišné zakladať projekt v 20-tke a krátko pred 40-tkou – a to úplne zo všetkých hľadísk, najmä však celkovej vyspelosti človeka. Keď som zakladal Korium v roku 2003, tak už len názov projektu musel spĺňať, aby bol šesťmiestny a končil na “-um“. Prečo to bolo vtedy práve tak, asi nemusím hlbšie vysvetľovať. Keď som sa v roku 2021 rozhodol pokračovať v black metalovej ceste, chcel som, aby názov viac reflektoval moje vnímanie a bol omnoho viac osobný. Ide o metaforu, ktorú chápem ako „medzi snom a realitou“. Samotné Karpaty predstavujú reálne fyzické miesta, no pri putovaní nimi sa vždy otvára v mojej mysli sugestívny snový svet. V roku 2021 som mal jasnú predstavu o novom logu, grafickej stránke vydaní – inými slovami všetko prirodzene smerovalo ku založeniu nového projektu než „ohýbaniu“ niečoho staršieho. Najlepšie by som to vyjadril asi tak, že som mal chuť začať úplne novú stavbu na zelenej lúke, než dostavovať ku niečomu staršiemu. Z tohto dôvodu som začal používať aj nový pseudonym, ktorý sa tak už viaže ku ére existencie projektov Owlsilar Gate a Between Two Castles. Predošlý pseudonym Koronas sa priamo viazal ku Korium – s názvom projektu mal spoločný slovný základ „kor“, jeho používanie by mi však už po zániku Korium nedávalo viacej zmysel z perspektívy, ktorú by som nazval ako osobná, vnútorná mytológia. Preto založenie Between Two Castles vnímam v každom ohľade pozitívne a zároveň ako prirodzený a autentický proces v toku času. A ani si nemyslím, že zmena by bola na škodu, veď práve tá je prejavom plynutia času asi u každého.

 

Viem, že si v minulosti niekoľkokrát koncertoval s Korium aj s Owlsilar Gate. Vieš si predstaviť niečo podobné s Between Two Castles?

Viem, ale popravde nijako sa v tomto smere neangažujem, nikde netlačím. Najlepšie vyjadrím v číslach – pokiaľ by som s Between Two Castles odohral v priebehu nasledujúcich desiatich rokov tri vystúpenia, bolo by to skvelé. Najideálnejšie na nejakej pred svetom skrytej akcií, ako zvykli robiť chalani z Porenut.

 

Tvorbu Between Two Castles spája nepreniknuteľná hradba chladného zvuku, extrémny vokál a rýchly automat. Ostane tento projekt čisto tvojou osobnou záležitosťou, alebo plánuješ vymeniť niektorý nástroj za živého hudobníka?

Za normálnych okolností by projekt ostal iba mojou záležitosťou, ale dôjde tu k jednej zmene. V priebehu budúceho roka by mali vznikať prvé nahrávky za účasti Pestkrista (Silva Nigra) za bicími. Našou ideou je nahrávať rehearsal štýlom. Z časti sú mi v tomto veľkou inšpiráciou práve moje obľúbené projekty – Black Cilice, Lampir a väčšina dém z bohatej diskografie Vintlechkeit. Rovnako Pestkrist tento štýl nahrávania preferuje a sám ho aj navrhol, čo už teraz vnímam ako jeho výrazný príspevok do dimenzie Between Two Castles. Je to prístup k zaznamenávaniu zvuku, kedy vo výsledku nejde o zreteľnosť jednotlivých nástrojových liniek, ale skôr celkovú atmosféru vychádzajúcu z dunenia, rachotu a revu. S Pestkristom nás spája ešte z čias Korium veľmi podobné vnímanie black metalu, preto jeho participáciu skôr vnímam ako naše „duševné“ spojenie, než len bubeníka, o ktorého by som inak nemal záujem.

 

S Between Two Castles máš zatiaľ na svojom konte karpatskú trilógiu troch demosnímkov. Tvoja stránka ponúka ku každému vydaniu krátky popis. Nakoľko nie sú dostupné texty vieš nám povedať, čo presne sa skrýva za každým vydaním? Čo chcel Silg Bor povedať touto trilógiou?

Tu by som chcel odpovedať vyslovene stroho a radšej nechal nech si tí, čo aktuálnu tvorbu poznajú, odpovedia sami. Každá z tých nahrávok je nositeľom jedného zo silných atribútov, ktorý sa mi s Karpatmi spája. Príde mi tu na mieste spomenúť, že tretie demo Carpathian Ruins vnímam v mnohom ako prvé, nakoľko až na ňom sa mi podarilo nájsť podobu projektu pre budúce pokračovanie.

 

Časovo by tieto tri demáče vydali aj na celý album. Neuvažoval si na začiatku o vydaní jedného, spoločného materiálu ako debutového albumu?

Nie, demá sú mi zo všetkých možných formátov najbližšie. Čo sa týka dĺžky vydaní, tak tu vychádzam z toho, že aj ako poslucháč preferujem skôr kratšie nahrávky s dĺžkou do 20 minút, prípadne albumy s dĺžkou okolo 30 minút. Radšej si pustím to, čo ma osloví viackrát po sebe, než tráviť čas pri nahrávkach s dĺžkou 40 a viac minút. Nebolo to tak vždy, ale s vekom sa to u mňa tak vyvinulo. Ale to určite netreba chápať nejak kategoricky, že by som dlhšie nahrávky odmietal. Skôr tým mám na mysli, čo momentálne preferujem a všetko ostatné ukáže čas.  Som rád a vďačný, že tieto tri demá budú opätovne vydané ako digipacková kompilácia s názvom Carpathian Shadows ako spoločné vydanie dvoch labelov –  Hexencave a Sky Burial.

 

Poďme na Owlsilar Gate. Aké miesto v živote Silg Bora predstavuje dungeon synth? Nejde len o akýsi bočný projekt popri tvojej black metalovej tvorbe?

Povedal by som, že miesto dungeon synthu je popri black metale u mňa na rovnakej úrovni – veď práve projekt Owlsilar Gate bol po rokoch nečinnosti zároveň mojou prvou bránou ku hudobnej ceste, po ktorej kráčam dnes. S vlastnou dungeon synth tvorbou mám oproti black metalu spojený viac „teplejší“, „milší“ a nostalgickejší pocit. Nostalgický preto, lebo cez mnohé inšpirácie sa vraciam až do obdobia svojho detstva.

 

Nakoľko sa pohybuješ na slovenskej dungeon scéne, budeš mať prehľad o jej minulosti a súčasnom stave.  Vieš nám odporučiť niektoré zaujímavé projekty?

Odporučím rovno jedno vydanie – kompiláciu Czech and Slovak Dungeon Synth Compilation, ktorú vydal Sky Burial koncom roku 2022. Ide síce o vypredané vydanie, ale digitálne sa kompilácia nachádza aj na bandcamp profile labelu. Rovnako môžem prezradiť jeden plán, s ktorým prišiel český projekt Garadrak. Ide o kompiláciu, ktorej pracovný názov zatiaľ znie Hudební atlas zapomenutých míst Ardy, kde každý zo zúčastnených projektov zhudobní svoj vlastný pohľad na vybrané miesto. Zámerom však je, aby išlo o menej známe lokality Ardy, nie tie dobre známe miesta Stredozeme z filmovej trilógie. Momentálne som s Owlsilar Gate v procese tvorby skladby Cold Towers Of Carn Dûm. Práve Carn Dûm perfektne vystihuje atmosféru miesta, do akého rád vo svojej mysli ako tulák zablúdim – chladný, na oko opustený sever, hradbám mohutnej pevnosti robí prítomnosť zavýjanie studeného vetra a všade je cítiť prítomnosť napätia a zlovestný tieň … práve takéto predstavy sú v mojej mysli pri komponovaní danej skladby.

 

Owlsilar Gate v roku 2021 participovalo na Grimms‘ Fairy Tales kompilácii so skladbou King Thrushbeard (Kráľ Drozdia Brada). Aký je tvoj vzťah k ľudovým rozprávkam? Neuvažoval si niekedy čerpať v Between Two Castles aj z týchto zdrojov?

Išlo o kompiláciu, ktorú realizoval Neverwood Rec., americký dungeon synth label, kde doposiaľ vyšli aj samostatné Owlsilar Gate nahrávky. Inšpiráciou práve pre výber tejto rozprávky mi bolo jej úžasné filmové spracovanie z roku 1984, ktoré mám rád od detstva. Na Through The Gate Of Frost môžeš v úvode i závere započuť hlasy z Mrázika v pôvodnom ruskom znení, ďalšie silné puto už od detských čias. S Owlsilar Gate v týchto dňoch dokončujem nahrávku The Cursed Mountain, ktorá je inšpirovaná Dobšinského rozprávkou „Zakliata Hora“, takže môj vzťah k tejto téme je zrejmý. S Between Two Castles víziu ohľadom takýchto inšpirácií nemám, ale samozrejme, ani kategoricky neodmietam.

 

Viem, že sa celkom aktívne venuješ turistike po Strážovských vrchoch. Ide o nádherný kraj, ktorý osobne celkom dobre poznám. Vieš nám odporučiť niektoré zaujímavé miesta?

Určite popri dobre známych miestach ako Strážov, Vápeč, Rokoš a iných je to niekoľko mojich miest „bez mena“ – tu spomeniem lesy v okolí Dubnice nad Váhom, kde určité lokality na mňa pôsobia vyslovene temne, majúc svoje tiché napätie.

 

Ďakujeme za rozhovor. Posledné slová patria tebe.

Ďakujem za možnosť pootvoriť bránu do mojej mysle a sveta medzi dvoma hradmi.

 

Silg Bor, december 2023