Asi nie je nič ťažšie ako napísať recenziu na album, ktorý poznám a počúvam dobrých dvadsať rokov. Zvlášť, keď je to deň po správe o samovražde Nisseho Karléna spoluzakladateľa kapely, ktorý sa podieľal aj na jej najznámejšej nahrávke – albume Far Away From the Sun. Vzhľadom na okolnosti som sa však rozhodol priniesť niečo medzi recenziou a prierezom tvorby kapely, ktorá aspoň na Slovensku ostala známa len niekoľkým.
Príbeh Sacramentum sa začal ešte v roku 1990 pod názvom Tumulus, v roku 1993 už pod novým názvom vyšlo debutové demo Sedes Impiorum, ktoré dobre zapadá do formujúceho sa gothenburgského zvuku. Nahrávka je ešte viac deathmetalová (pripomína začiatky Dark Tranquility), ale ešte trpí na detské choroby, takže je skôr zaujímavá z historického ako poslucháčskeho hľadiska. Posun k blackmetalu predstavuje EP Finis Malorum z roku 1994, kde sa už kapela prezentovala tým, čo ju zdobilo aj na nasledujúcom albume, doslova tokom duálkových gitarových melódií a zaujímavými rytmickými zmenami. Hoci materiál nie je taký známy ako nasledujúca nahrávka, dávam ho do pozornosti.
Album Far Away From The Sun bol vyvrcholením tohto raného smerovania kapely. V porovnaní s predchádzajúcim EP je uhladenejší a plynulejší. Svojim spôsobom ho vystihuje už obal s romatickým hradom ladený tak po emperorovsky (In the Nightshade Eclipse) v modrej. Celý hrací čas album nesie súhra dvoch gitár (hoci už rovnako trochu potlačená oproti EP), ktorej výsledkom sú dlhé, často pochmúrne melódie zodpovedajúce predstave „temnej romantiky“. Čo tým myslím, vystihuje dobre napríklad pieseň Blood Shall Be Spilled. Za mňa osobne predstavuje album vrchol vývoja melodického black metalu švédskej školy. Netreba zabudnúť na rachotiace bicie a Karlénov hlas, ktoré posilňujú dojem z albumu.
Aby som bol objektívny, tak musím priznať, že v dobe vydania FAFTS i neskôr označovali Sacramentum za epigónov známejších Dissection. Nepochybne, vplyvy ich známejších súčasníkov je počuť. Na FAFTS sa však dá aj nazerať aj menej kriticky – ako na zavŕšenie vývoja, ktorý Dissection priniesli na albume Somberlain očisteného od heavy metalových prvkov charakteristických pre Storm of the Light’s Bane. Z pohľadu roku 2025 je táto kritika oprávnená ozaj len sčasti, je nepochybne rozdiel medzi inšpiráciou a hordami nehanebných kopírok, ktoré rovnakí znalci oslavujú.
Sacramentum pôvodne asi plánovali pokračovať v duchu svojho debutu, čo naznačuje aj bonus demoverzie skladby Awaken Chaos s výraznou gitarovou súhrou. Asi aj vplyvom kritiky sa rozhodli pre inú cestu, viac priamočiaru s tvrdším zvukom a výraznejším riffovaním a vplyvom death metalu, čo sa prejavilo hneď na nasledujúcom albume The Coming of Chaos (1997), kde sa ocitla aj spomínaná pieseň vo finálnej podobe. Menované elementy sa ešte výraznejšie prejavili na treťom albume – Thy Black Destiny (1999). The Coming of Chaos a Thy Black Destiny potom spolu vyšli spoločne ako kompilačka The Abyss Of Time. K tomu ale došlo už po rozpade kapely, ktorý prišiel v roku 2001.
Na scénu sa Sacramentum vrátili v roku 2019 a tento krok zároveň predstavoval návrat ku ich úspešnému debutu Far Away From the Sun, ktorý hrávali naživo. Kapela zároveň prezentovala, že ich pripravovaný album na nahrávku nadviaže. Či sa tieto plány dočkajú naplnenia, uvidíme. Nisse Karlén, Requiescat in Pacem!
Napísal: N.KH
