Ak sledujete rubriku Svetlonos pravidelne, iste vám neušlo, že tematicky niekedy zablúdim aj do žánrovo iných vôd, než na ktoré ste v Bes webzine zvyknutí. Nepomyslel by som si, že nájsť pár kvalitných klipov za mesiac, ktoré by sa dotýkali primárne paganu, folku alebo blacku, bude problém, ale bohužiaľ je. Hovorím si však, že sa predsa rôzne postupy a zaujímavé vizuálne vplyvy zo žánrovo iných klipov dajú využiť a pretransformovať do prostredia, v ktorom ste viac doma. Tento mesiac, to však nebude potrebné. Myslím, že sa mi podarilo s odretými ušami vyskladať štvoricu videoklipov, v ktorých sa dá nájsť inšpirácia, aj keď kvalitatívne nie sú všetky úplne v najlepšej kondícii.

 

Wardruna – Lyfjaberg

Pri folkových zoskupeniach sú tie videoklipy niekedy strašne obmedzené témou. Spätosť s prírodou je citeľná nielen v hudbe, ale snažia sa to pretaviť aj do vizuálnej roviny. Zároveň je to strašne obmedzujúce a po čase sa podobné klipy obsahovo vyčerpajú. Nasleduje už len vykrádanie kapiel navzájom. Spočiatku som si to isté myslel aj o novom klipe Wardruny. Pekné zábery prírody sú síce ako z pohľadnice, ale skúsme byť trošku náročnejší a nerozmýšľať povrchne. Pri pozornejšom sledovaní som si všimol, že režisér klipu dával dôraz na živly prírody, čo pokladám už za nejaký pokus o umelecké rozprávanie mimo klasického postupu – natoč do bodky to, o čom je text. Začneme vodou, keďže to predznamenáva už prvý záber. Kameraman sa vyhral s rôznym umeleckým vyobrazením estetiky vody – veľký oceán s prílivovými vlnami na brehu, malý žblnkotajúci potôčik, vzduchové bubliny putujúce na povrch či dopadajúce kvapky na hladinu. Taktiež vyobrazil vodu v rôznych skupenstvách (sneh, potoky, oblaky). Ukázal povrch (odrazy na hladine) ale aj to, čo skrýva voda v sebe. Doslova sa do toho ponoril. Nakrúcanie pod vodou je vlastne tiež kategória sama o sebe, nakoľko treba mať vodeodolnú techniku, aby nedošlo k poškodeniu materiálu, ale aj samotného záznamového média. Vzduch vyobrazil časozbernými zábermi na hýbajúce sa oblaky, ale napríklad aj pridaním ženskej postavy v čiernych šatách, vejúcimi vo vetre ako „vzdušná drapéria“, ktorá tiež zaujme oko diváka. Ďalším elementom je oheň. Ten svojimi teplými tónmi oživuje inak pochmúrnu tonalitu klipu a okrem iného aj správnu kombináciu, čo sa vyváženosti farieb týka – k tomu sa ešte dostaneme detailnejšie pri ďalšom klipe. Posledná je zem, kde vyobrazil estetiku hôr, jaskýň, stromov a ostrovčekov, ktoré dokázala vytvoriť sama príroda – k tomu živlu sa teda najviac prikláňajú aj ostatné zoskupenia. Wardruna to však rozšírila aj o zvyšné elementy. Klip po strihovej skladbe sa rytmicky pridŕža o hudobnú zložku počas toku videoklipu.

 

Feurschwanz – I See Fire

Milovníci fantasy určite poznajú pieseň od Eda Sheerana – I See Fire, nakoľko bola v Hobbitovi zaradená medzi oficiálne soundtracky k titulkom na konci filmu. Kapela Feuerschwanz je jedna z tých kapiel, ktoré zistili, že folk či fantasy je celkom in a tak sa trochu priživili nie len na žánri, ale aj na Tolkienovi a Sheeranovom popíku. Je to trochu smutné vidieť, aká panoptická opičiareň sa dá vyprodukovať. Nechcem ale riešiť gýčovitosť „postmoderných“ kostýmov, hudobné možnosti kapely, či nedostatky vo filmovom remesle. Chcem vypichnúť z tohto klipu aspoň niečo pozitívne a to sú farby. V minulých dieloch Svetlonosa, som už opisoval, že klip sa dá celkom pekne zladiť do podobných tónov, a nastaviť tým náladu diela. Niektorí kameramani však nechcú, aby im klip pôsobil tak jednotvárne, preto siahnu po farebnej škále a začnú s ňou kúzliť. Už pri Wardrune som spomínal, že kameraman využíval striedanie chladných a teplých tónov. Feuerschwanz na tom, čo sa farby týka, založili celý klip. O čo ide?

Aby sme získali neutrálny pocit, musíme využiť farbu, ktorá je oproti nami zvolenej farbe. V prípade Feuerschanzu vidíme vokalistov v oranžových, krémových a šedých tónoch. Keď sa pozrieme do kruhového diagramu, čo vidíme oproti oranžovým tónom? Modrofialové farby – a aké sú ďalšie zábery z klipu, keď hrá kapela na pódiách? Správne! V poslednom zábere je to dokonca rozdelené v jedom obraze na teplé a chladné. Túto techniku neutrálneho vyváženia farieb sa dá sledovať aj v moderných klipoch popmusic.

ukážky vyváženia farieb v modernej popmusic
zdroj: Gotye, Avril Lavigne, Nicki Minaj, Maroon 5

 

Tam však prevládajú skôr menej tradičné kombinácie, napríklad zelená vs. magenta. V kruhovom diagrame je zobrazená aj sýtosť farieb. Čím ďalej je od stredu, tým je sýtejšia a tmavne. Na to treba myslieť tiež – jemné pastelové tóny nemusia ladiť so sýtymi tmavými odtieňmi – samozrejme, ak z toho autor nechce spraviť nejaký umelecký zámer. 

 

Wampire – Rex

 

Ďalší videoklip je zaujímavý skôr svojou postprodukčnou úpravou, aj keď je pravda, že za niektoré zábery by som strihačovi alebo režisérovi (v moderných undergroundových produkciách je to väčšinou jedna osoba) nafackal. Strihová skladba je niečo podobné ako šlabikár – keď jej porozumieš, pochopíš jednotlivé obrázky – až potom ju môžeš čítať ako knihu. Odkedy so strihovou skladbou experimentovali ruskí strihači v dvadsiatych rokoch ubehlo už skoro jedno storočie, avšak princípy strihu sa od tých čias veľmi nezmenili. Možno sa niečo málo pridalo, ale význam nadväznosti obrázkov Sovieti jednoducho jasne zadefinovali. Skúšali možnosti filmovej reči a montáže, až kým neprišli na to, čo všetko sa s filmovým materiálom dá robiť. Sergej Ejzenštejn prišiel počas štúdia japonských znakov na fakt, že spojením dvoch rôznych záberov s úplne iným významom, dostaneme význam tretí. V klipe opäť vidíme obrázky z prírody, ktoré celkom nepochopiteľne nadväzujú na sochy, vitráže, či iné interiérové doplnky z kostolov. Ak by sme teda uplatnili Ejzenštejnov princíp, môžeme polemizovať o tom, že príroda je chrámom? Vampire sa do rubriky so svojim klipom dostali ale kvôli inému, a síce dvojexpozíciám. To je efekt, ktorý tiež objavil už Georges Méliès v počiatkoch filmovej éry, keď sa mu štastnou náhodou zasekol v kamere svetlocitlivý materiál a na jedno filmové políčko sa mu tak dostali dva obrazy. Prelínanie tvorby človeka s tým, čo stvorila príroda, je veľmi pekný motív. Ilustrácie k obrazom krajiny v dvojexpozícii a ich prechody medzi nimi sú skutočne fascinujúcim prvkom. Vedel by som si predstaviť, že by bol tak vyobrazený celý videoklip.

 

Čierny Peter: Alestorm – Fannybaws

Veeeeeeľmi som zvažoval, či zachovať aj Čierneho Petra v „ako tak folkovom“ duchu, pretože vidieť diktátorku s jemnučkým hláskom v uniforme, gestikulujúcu tak, že aj Mussolini by proti nej zaplakal nad svojimi výkonmi, to je jednoducho boží! Jej vystúpenie za pultom je ešte komickejšie, nakoľko je obklopená šiestimi submisívnymi zajačikmi nastúpenými v jednom šíku, snažiaci sa urobiť nejakú roxorovú revolúciu s vidlami a motykami v rukách. To je tak horúci ašpirant, že som Dark Sarah s klipom All Ears! musel aspoň takto noticky spomenúť. Nakoniec som sa rozhodol teda pre jednotu v štýle a ani Alestorm nie sú žiadna výhra. Založiť svoju kariéru na spevavých refrénoch o rume – to je možno fajn vec na festival, kde si ľudia môžu pohopkať, trikrát zakričať Woohoo, osemkrát rum a desať krát Fannybaws, ak ich ešte nad ránom drží horúčka včerajšej noci. Inde je to však bohužiaľ nepoužiteľné. Dokazujú to aj najnovším videoklipom, kde chceli diváka opiť nie rumom, ale rožkom. Keď je kľučovanie na zelenom plátne zlé (filmový efekt – nahradenie zeleného pozadia rôznorodými obrázkami alebo videom za protagonistu), treba z toho aspoň spraviť srandu, ako to spravili v predchádzajúcom Treasure Chest Party Quest. Aj keď podľa mňa sa takéto srandičky k tomuto štýlu nehodia a podobnými počinmi znehodnocujú samých seba. Všímam si však trend, ktorý najlepšie zhodnotil Jan Werich – to je blbý, to se bude líbit.

(zdroj: klip Fannybaws) Schválne koľkokrát nájdete napríklad tohto uja v dave, hehe

 

V prípade Alestormu malo ísť o kvalitnú produkciu, ale kvalitná produkcia by nemala zabúdať ani na fyzikálne zákony, ktoré by mali platiť aj v CGI svete. Keď sa rozbúri more a koráb hádže zo strany na stranu je nemysliteľné, aby pirátski junáci stáli pevne ako skala. Nezachránila to ani gýčovo pôsobiaca grafika, či herecké umenie.

 

Napísal: Ad-mi-rall