Po dvoch článkoch v rubrike demokútik (čast druhá, čast tretia) ktoré sa venovali domácej scéne, prichádzame s novým formátom súhrnných a skrátených recenzií. Ide o kratšie útvary, ktoré popisujú zbežne nahrávky po ich kvalitatívnej stránke. Pri podobných albumoch rozoberať históriu kapely, či ďalšie detaily klasickej recenzie nemá význam, a tak sme sa rozhodli pre tento kratší a čítateľom možno dostupnejší formát.
Keďže sa nám za poslednú dobu objavili na domácej scéne nové skupiny, rád by som sa v krátkosti pozrel na ich prvotiny. Nakoľko ide vo všetkých prípadoch o nedávno vydané debutové albumy, pokúsim sa zhrnúť všetky informácie do jedného článku.
Tma – Kysucký chlad (2023)
Kysucký black metal je opäť na scéne, aj keď v tomto prípade nejde o žiadnu zo skupín okolo Dloga, Carpatha či Deadwinda. Tma je jednočlenný projekt neznámeho pôvodu, bez akýchkoľvek bližších informácií. K dispozícií máme len jednu dostupnú fotografiu interpreta a debutový album, ktorý vydal Sky Burial na kazete. Čo teda ponúka album Kysucký chlad? Bohužiaľ nič nové. Klasický black metal z domácej produkcie, kde nájdeme desiatky vplyvov škandinávskeho black metalu. Cez úvodnú skladbu Hlad v štýle Burzum, po riffy pripomínajúce starú Gehennu a Dimmu Borgir v skladbe Lotrok až po celú kompozíciu skladby Úsvit, ktorá pripomína debutový album Mayhem. Bicí automat je umelý, spev dodatočne skreslený a zvuk gitár sterilný.
Aby som zbytočne len nehanil, riffy nie sú úplné zlé a album vyslovene nenudí, no podobné veci som už počul sto krát v rôznych podobách. Nahrávka skrýva potenciál, ktorý by sa mohol pekne rozvinúť ak sa na ňom ešte popracuje a autor pridá aj niečo zo seba. Zatiaľ aspoň z mojej strany nie je veľmi čo hodnotiť.
Hodnotenie: 5/10
Berstuk – Keď korene vyrašia (2022)
Akcia Dožinky: Spomienka na Vlkana a Wolkogniva v Brezne sa pomaly blíži a tak je na miestne predstaviť stredoslovenskú skupinu Berstuk. Podobne ako v prípade skupiny Tma sú informácie pomerne skúpe. Berstuk vznikol v roku 2020 a na svojom konte má debutový album Keď korene vyrašia (2022). Hovorí sa aj o deme Vláda rukou smrti, bližšie informácie som však nenašiel. Zostava sa aktuálne skladá z hudobníkov z thrash/death metalovej skupiny Pothrator. Debutový album predstavuje prvý pokus, s ktorým sa mladí hudobníci prihlásili. Obal o samotnej hudbe veľa neprezradí, no i napriek tomu nejde o nič katastrofálne. Produkcia albumu mierne pokuľháva, osobne by som popracoval ešte na mixe a masteringu. Garážovú produkciu však samozrejme nečakajte. Všetky inštrumenty sú zrozumiteľné, len zvuk pôsobí nedotiahnuto a bez akejkoľvek atmosféry.
Keď korene vyrašia predstavuje melodický black metal skombinovaný s rôznymi thrashovými, miestami až rockovými postupmi. Spev je zreteľný so slovenskými textami, ktorým veľmi dobre rozumieť. Toto je veľké plus, nakoľko k tomuto štýlu sa zrozumiteľný spev určite hodí. Čo mi však chýba, je moment, ktorého by som sa na albume chytil. Skladby sa podobajú jedna druhej a nájsť niečo zaujímavé je ťažké. Príkladom môže byť až mierne rockovo ladená Povstaň Mŕtvy Ešte Raz, kde peknú akustickú vyhrávku strieda nudná gitarová pasáž. Posledná skladba Keď Korene Vyrašia napríklad tiež ukrýva viaceré zaujímavé momenty. Rýchle, úderné riffy striedajú melodické vyhrávky s dobre nafrázovaným spevom. Miestami mi niektoré pasáže Berstuku pripomínajú staršie veci od Krajiny Hmly. Pred skupinou je však ešte dlhá cesta. Každopádne debut Berstuku určite neurazí, naopak celkom poteší.
Hodnotenie: 6/10
Teufelsmauer – Our War is Forever (2023)
Jarná akcia Cult of Fire v Košiciach ponúkala možnosť vidieť naživo jednu z predkapiel večera Teufelsmauer. Ich predchádzajúce nahrávky som mal napočúvané dobre a zneli naozaj zaujímavo. Večerné vystúpenie však veľmi nezaujalo, a tak ma chuť skúmať nahrávky tejto skupiny prešla. Teufelsmauer vydali tento rok nový album, čo ma motivovalo dať ešte jednu šancu tejto svidníckej skupine. Our War is Forever obsahuje 8 skladieb v slovensko-anglickom prevedení. Vydanie zabezpečilo opäť Sky Burial na kazetách. Dĺžka mierne šokuje, nakoľko skupina ledva preliezla 20 minút hracieho času. Obal je síce jednoduchý, ale zato úderný.
Čo teda ponúka Teufelsmauer na svojom debute? Rýchly, agresívny black metal bez kompromisov. Skladby sú stavané na súhre dvoch hudobníkoch. Riglina vymýšľa gitarové riffy, ktoré výborne doprevádza Scrobis na bicích. Ten zastupuje basu a spev, ktorý sa na albume drží však akosi v úzadí. Gitara bzučí ako úľ nasratých včiel, čo je v tomto prípade len a len dobré. K samotnému zvuku albumu nemám v podstate žiadne výhrady. Vzdialene mi pripomína časy Darkthrone albumu Under a Funeral Moon (1993). Ak to zhodnotím globálne, ten Darkthrone je tam cítiť nielen vo zvuku, ale aj v celej tvorbe. Rýchle úderné riffy, striedajú pomalšie pasáže, aby následne ešte viac zrýchlili ako v skladbe Unstable Affliction. Čo ma však mrzí je fakt, že každá skladba skrýva niekoľko zaujímavých momentov, ktoré sa však s krátkou minutážou nedotiahnú. Pri viacerých ako napríklad Antichrist Crusade by som spokojne bral dlhšiu minutáž, ktorá rozvinie celú kompozíciu. Pri niektorých ako Street Occultist naopak dĺžka bohato stačí, nakoľko ide o riadne agresívnu, totálne vyklepanú skladbu. Debutový album Our War is Forever nesklamal, naopak potešil ako predchádzajúce demá skupiny. Na každom materiály počuť, ako sa Teufelsmauer zlepšuje, a to ma veľmi teší. Jediné, čo zamrzí je krátka minutáž a pocit, že niektoré skladby mohli byť o čosi dlhšie a prepracovanejšie. Potenciál by nato mali.
Hodnotenie: 7/10
Napísal Blutkrieg
